Mnohí lekári ostávajú pracovať aj po dovŕšení dôchodkového veku, pretože ich práca baví, priznal v rozhovore šéf ANS Petko. Nezanedbateľná nie je ani finančná zložka. Mladí lekári zase potrebujú finančné prostriedky na otvorenie vlastnej ambulancie alebo na jej prevzatie po starších kolegoch. Možným riešením by podľa neho mohol byť rezidentský program pre mladých lekárov.
Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých v SR je 57 rokov, dokonca polovica ordinujúcich pediatrov je v dôchodkovom veku. Venuje sa podľa vás štát riešeniu tejto situácie? Sú opatrenia dostatočné?
Štát sa tejto problematike venoval nedostatočne už 15 rokov. Pred 15 rokmi sme ako Asociácia nemocníc Slovenska upozorňovali, že je potrebné vytvoriť systém, ktorý by prilákal nových mladých lekárov – budúcich všeobecných lekárov pre deti a dorast. Život ukázal, že sa to samo nevyriešilo. Začal síce rezidentský program podporovaný štátom, aby sa vzdelávali noví lekári, ale zameškali sme vlak, ktorý mohol začať bežať už pred 10–15 rokmi. Títo mladí lekári by sa tak prirodzene dopĺňali.
Tým, že sa všetko omeškalo, dostali sme sa do situácie, že rezidentský program už síce funguje, v niektorých regiónoch lepšie, v iných horšie, ale celkovo nie je dostatočný. Preto nastala situácia, že lekári-dôchodcovia nemajú dostatok nástupcov. Teraz bude potrebné vyvinúť maximálne úsilie, aby systém nezačal niekde zlyhávať a kolabovať, najmä preto, že lekári v dôchodkovom veku sa môžu rozhodnúť odísť do dôchodku – čo je ich legitímne právo.

Čo motivuje starších lekárov naďalej pokračovať vo svojej praxi?
To sa musíte opýtať ich. Niektorých motivuje to, že ich práca stále baví. Ďalšou motivačnou zložkou môžu byť financie, ktoré rozhodne nie sú zanedbateľné. Ďalším dôvodom je, že nemajú komu ambulanciu odovzdať, a preto pokračujú ďalej. Tých faktorov je veľa.
V ktorých oblastiach je lekárov v dôchodkovom a preddôchodkovom veku najviac?
Situácia na Slovensku je veľmi rozdielna. Tento problém je najmenší vo veľkých mestách, kde je najviac lekárov a ambulancií. Najhoršia situácia je v malých mestách, kde lekári nemajú záujem pracovať. Ide o časti severného a východného Slovenska. Samozrejme, existujú aj regióny s vysokým percentom marginalizovaných skupín, kde sa lekári taktiež nehrnú.
Ďalším problémom je, že slovenskí občania veľmi často navštevujú lekára. Zatiaľ čo európsky priemer je približne šesť návštev za rok, na Slovensku je to dvanásťkrát. Aj toto je oblasť, ktorú musí riešiť štát, pretože sa to samo nevyrieši.

Dá sa prilákať do týchto problémových lokalít mladých lekárov?
Problémom je často to, ako mladí lekári môžu vstúpiť do systému, keď chcú vytvoriť novú ambulanciu. Na to potrebujú finančné prostriedky, ktoré sa dnes uvoľňujú z plánu obnovy, alebo v prípade, že chcú prevziať ambulancie po starších kolegoch. Situácia rozhodne nie je dobrá, najmä u pediatrov, kde je to ešte komplikovanejšie ako u lekárov pre dospelých. Riešenie je postupné – výrazne zintenzívniť rezidentský program pre všeobecných lekárov a rozšíriť im kompetencie, aby mohli poskytovať širšie spektrum zdravotnej starostlivosti, ako je to v západnej Európe. Takto prilákame viac mladých lekárov, ktorí nebudú robiť len štatistov a rozposielať pacientov.
Ako je ANS pripravená riešiť alebo pomôcť pri riešení tejto situácie?
Túto situáciu musí riešiť v prvom rade štát. My máme veľký podiel na tom, že sa tento rok prijme viac medikov na lekárske fakulty. To bol náš dlhodobý boj s ministerstvami školstva, zdravotníctva a financií. Zvýšením počtu medikov bude o šesť rokov viac mladých absolventov – lekárov.
Vo veľkej miere prijímame týchto lekárov do nemocníc v rámci rezidentského programu, aby sa mohli vyškoliť a následne začali pracovať. Máme eminentný záujem, aby sa lekári-rezidenti v našich nemocniciach pripravili a nahradili lekárov-dôchodcov. Rezidentský program trvá tri roky a zahŕňa rotáciu na oddeleniach. My im to umožňujeme a zároveň oni pomáhajú nám.

Vláda začala postupne znižovať počet detských pohotovostí z dôvodu odchodu lekárov. Práve u pediatrov platí, že veľké množstvo špecialistov je v dôchodkovom veku. Aké riešenie je možné v tejto súvislosti?
My sme s týmto návrhom nesúhlasili – s krátením ordinačných hodín na ambulantnej pohotovostnej službe a so znížením bodov. Sme presvedčení, že to nebolo dobré riešenie. Teraz je leto, ale v novembri a decembri sa ukáže, či nenastane situácia, že bude obrovský tlak na ambulantnú pohotovostnú službu zo strany pacientov, lebo bude chrípkové obdobie. Tým, že ambulancie a pohotovostné služby sa zatvorili o 20. hodine, vznikne väčší tlak na lekárov slúžiacich na detských oddeleniach. Reálne to znamená, že po 20. hodine sa o pacientov budú musieť postarať lekári, ktorí sa už starajú o detských pacientov vo vážnom stave.
Obávame sa, že môže dôjsť k situácii, keď sa lekári na detských oddeleniach v nemocniciach začnú brániť. Napríklad môžu povedať, že budú slúžiť iba počet hodín podľa zákonníka práce, čo je 150 hodín bez súhlasu a 400 hodín so súhlasom. Ďalej môžu odmietnuť slúžiť po 50. roku života, pretože im to umožňuje zákonník práce. My to považujeme za nespravodlivé, pretože zodpovednosť jednej skupiny pediatrov – tých, ktorí sú ambulantní pediatri pre deti a dorast – sa preniesla na druhú skupinu pediatrov pracujúcich v nemocniciach.