Dávame do pozornosti Prekvapili vás výkyvy počasia? Pošlite nám video cez novú aplikáciu mREPORTÉR
Počasie sa vychyľuje z jedného extrému do druhého. Po 30-stupňových teplotách tento týždeň prišlo prudké ochladenie a intenzívne zrážky. Meteorológovia avizujú ďalšie ochladenie cez víkend, keď teploty môžu klesnúť aj pod úroveň 10 stupňov Celzia. Vo štvrtok a piatok v našej oblasti tiež hrozia extrémne dažde s trojcifernými úhrnmi a dokonca aj výdatné sneženie, ktoré môže priniesť viac ako 100 cm čerstvého snehu.
Čítajte viac Na Slovensko sa rútia extrémne zrážky, meteorológ si prvýkrát želá, aby predpovede nevyšli. V pozore bude aj armáda
Dôvodom prudkého ochladenia sú prekvapivo letné horúčavy, ktoré zažívala celá Európa. „Teplota vody na severe Chorvátska a Talianska je taká vysoká, aká ešte nebola zaznamenaná, a to bude mať dôsledky na počasie u nás v priebehu nadchádzajúcich týždňov a mesiacov. Teplé Stredozemné a Jadranské more totiž v jesennom a zimnom období spôsobuje nepriaznivé počasie a častú tvorbu tlakových níží, ktoré následne postupujú aj nad naše územie a prinášajú výdatné zrážky. Ak sa do tohto poľa zrážok dostane chladnejší vzduch, prináša to do našej oblasti výdatné sneženie,“ vysvetľuje meteorologický portál.
Klimatológ Milan Lapin dopĺňa, že aj na Slovensku bolo uplynulé leto nadpriemerne teplé. Na všetkých meteorologických staniciach bola teplotná odchýlka tohto leta oveľa výraznejšia, upozorňuje odborník. „Zaznamenali sme počas leta päť vĺn horúčav – prvé dve trvali po päť dní, ďalšie dvadsať, dvanásť a deväť dní,“ uviedol Lapin pre TASR.
Teplé počasie sa vráti
Aká teda bude jeseň po extrémne teplom lete? Podľa klimatológov a meteorológov oslovených Pravdou ochladenie zo začiatku septembra nepotrvá dlho. „Prvá polovica jesene by mala byť prevažne (nie teda každý deň) teplá s menším množstvom zrážok,“ hovorí meteorológ Ján Krempaský. „Existuje počas nej ešte vysoká šanca na mariánske, resp. babie leto, ktoré je typické stabilným počasím bez zrážok,“ uviedol. Do jeho začiatku, ktorý meteorologické modely predbežne predpovedajú na poslednú tretinu septembra, však bude zrážok viac.
Foto: SITA, Ľudovít Vaniher
„Druhá polovica jesene by už mala byť daždivejšia, na severe ku koncu novembra, na horách aj skôr, už aj so snehom,“ dodal. „Takýto vývoj v jednotlivých mesiacoch, resp. ročných obdobiach, je daný v najväčšej miere veľmi vysokou, ba až rekordnou povrchovou teplotou morí a oceánov,“ vysvetlil ďalej meteorológ. Upozornil, že k ich otepľovaniu prispieva aj neustále sa zvyšujúce množstvo skleníkových plynov v atmosfére.
„Je celkom zrejmé, že po niekoľkomesačnej rekordne vysokej priemernej teplote dolnej atmosféry a povrchu oceánov na severnej pologuli nemôžeme očakávať náhly pokles priemernej teploty,“ uviedol pre Pravdu klimatológ Milan Lapin. Podľa jeho slov sa však môže regionálne ochladiť na menších územiach vplyvom náhlych vpádov studeného vzduchu z Arktídy, čo sa ale nedá predpovedať na dlhšie obdobie ako 15 dní.
Krempaský pripomenul aj klimatický jav El Niño, ktorý však v tomto období ustupuje a prechádza do fázy La Niña. „El Niño predstavuje teplejšie vody Tichého oceánu ako normál z obdobia rokov 1991 – 2020, La Niña, naopak, chladnejšie,“ vysvetlil. Začínajúca studená fáza La Niña však bude mať na vývoj počasia a teploty vzduchu na Slovensku minimálny vplyv, vzhľadom na vysokú prevahu iných – otepľujúcich faktorov vrátane Stredozemného mora či Atlantického oceánu.
Úspešnosť predpovedí počasia na dlhšie obdobia nie je spoľahlivá, upozorňujú odborníci, najmä pre také malé územie ako Slovensko. Letný vývoj počasia a jeho dôsledky však naznačujú, že jeseň 2024 bude teplejšia. „Je pomerne vysoká pravdepodobnosť, že všetky jesenné mesiace – september, október, november – budú na území Slovenska v priemere teplotne nad priemerom z obdobia 1961 – 1990 a možno aj 1991 – 2020,“ uviedol klimatológ Lapin. Treba však počítať aj s prechodným náhlym ochladením trvajúcim niekoľko dní.
V zime sa treba pripraviť na povodne
Krempaský vysvetlil, že v priebehu celej jesene budú k územiu Slovenska postupovať tlakové níže z oblasti Jadranu, ktoré by mali priniesť daždivú zimu takmer bez snehu pre juh Slovenska. V severných oblastiach sa dá očakávať aj sneženie.
Na východe, severe a hornatom strede Slovenska bude počas zimy charakteristické rýchle striedanie situácií so snehovými fujavicami a teplotami okolo 0 °C, pri ktorých napadne väčšie množstvo mokrého a ťažkého snehu. Ten môže spôsobovať problémy v doprave v situáciách s rýchlym a razantným oteplením, keď sa tento sneh veľmi rýchlo roztopí.
Čítajte viac Bartuška: Závislosť od ruského plynu? Zima bude rozhodujúca, ale nie je dôvod liezť kolenačky do Moskvy
„Dni so snehovou pokrývkou a mrazivými teplotami budú v menšine, naopak, vo väčšine veľmi teplé dni bez snehovej pokrývky. Trvalá snehová pokrývka po celú zimu bude zväčša iba na horách vo výške nad 1 100 – 1 200 metrov nad morom,“ hovorí odborník.
Obyvatelia na nížinatom strede, západe a nížinách Slovenska by sa počas zimy mali pripraviť na časté dažde so zvýšeným rizikom povodní, výnimočné snehové zrážky s krátkodobou snehovou pokrývkou a nástup predjarného počasia pravdepodobne už vo februári.
Slovensko nebude jedinou krajinou s miernou snehovou nádielkou. Európske centrum pre strednodobú predpoveď počasia (ECMWF) a Meteorologická služba Spojeného kráľovstva (UKMO) predpovedajú pre Európu počas tejto zimy slabší než bežný úhrn snehových zrážok. V novembri možno bude podľa ECMWF viac snehu v oblasti Álp a severného Balkánu, v decembri v Alpách a nad severnou Škandináviou. Na január služba predpovedá znížené množstvo snehových zrážok nad väčšinou územia kontinentu. V niektorých oblastiach na severe však môže byť snehu viac, pravdepodobne z dôvodu anomálie v oblasti tlaku vzduchu.
Zdravotníci očakávajú nárast prechladnutí
Dlhotrvajúce horúčavy predstavujú nebezpečenstvo aj pre ľudské zdravie. Záchranári v uplynulých letných mesiacoch denne absolvovali desiatky výjazdov k pacientom, ktorí po kolapse z vysokých teplôt potrebovali zdravotnícku pomoc. V dňoch s najintenzívnejšími teplotami sa počet výjazdov občas vyšplhal aj na niekoľko stoviek. Medzi najohrozenejšie skupiny patria malé deti, seniori a ľudia s chronickými ochoreniami.
Čítajte aj Horúce počasie môže zhoršiť zdravotný stav, ale aj spôsobiť nové ochorenia, rakovina nie je výnimkou. Kedy sa treba vybrať za lekárom?
Aj chladnejšie počasie je však spojené s určitými zdravotnými problémami. Počas jesenných mesiacov napríklad tradične dochádza k nárastu respiračných ochorení. „V nasledujúcom období očakávame zvýšený výskyt akútnych respiračných ochorení a hospitalizácií, najmä v období tzv. chrípkovej sezóny (október až apríl), keď ľudí vo zvýšenej miere postihujú respiračné ochorenia, medzi ktoré patrí aj COVID-19,“ informoval Úrad verejného zdravotníctva.
Hovorkyňa Záchrannej zdravotnej služby Petra Klimešová uviedla, že počas zimných mesiacov najčastejšie vysielajú posádky k dýchacím problémom vrátane sťaženého dýchania, pádom, bolestiam brucha a zvýšenému krvnému tlaku. Dodala, že počet úrazov vzniknutých pri pádoch sa líši v závislosti od počasia.