Takmer 500 škôl čelilo vyhrážkam aj v Česku. Tamojší odborníci sa domnievajú, že nejde o čin záškolákov, ale o skupinu zapojenú do vojny na Ukrajine, ktorá vystupuje pod menom „dnepropetrovskí maniaci“. Odborník na bezpečnosť Martin Královič sa domnieva, že najpravdepodobnejším vysvetlením hromadným mailov je fakt, že Slovensko aj Česko sú súčasťou hybridnej vojny.
„Dnes ráno (štvrtok, poz. red.) opäť dostalo výhražný mail približne 270 slovenských škôl, podobne ako vyše 500 škôl v susednej Českej republike. Obsah správy je takmer totožný s vyhrážkami z predošlých dní. Aj keď správa neprišla z rovnakej adresy, podľa našich informácií adresy spolu súvisia,“ informovala polícia.
Sme súčasťou hybridnej vojny
Královič verí, že sa z bombových hrozieb školám nestáva nový trend. „Asi najväčšiu logiku dáva vysvetlenie, že to, čo sledujeme teraz na Slovensku a v Česku, je súčasť takzvanej hybridnej vojny. Podobné znaky pokusov o hybridnú vojnu sme videli v posledných dňoch a týždňoch v Nemecku, kde boli otrávené a znečistené zdroje pitnej vody,“ uviedol pre Pravdu a doplnil, že k obdobným pokusom došlo aj pred olympijskými hrami v Paríži, kde zase narušili siete vlakov.
Ďalším príkladom je podľa Královiča aj pokus o podpálenie budovy Dopravného podniku hlavného mesta Praha v Českej republike. „Toto všetko vykazuje znaky profesionality organizovaných útokov, ktoré sú súčasťou väčšej hybridnej hrozby zameranej proti štátom Európskej únie,“ vysvetlil.
Okrem škôl však v stredu evidovali bombové vyhrážky aj viaceré súdy na Slovensku, ktoré hrozbu dostali cez anonymný telefonát na tiesňovú linku 112. O ktoré súdy ide, anonym nepriblížil, a tak hliadky, pyrotechnici a psovodi prehľadávali budovy súdov rad za radom. Nástražné zariadenie však nenašli.
Podľa Královiča treba vyhrážky súdom a školám rozlišovať. Líši sa totiž ich motivácia. Ako vysvetlil, vypátraní pôvodcovia vyhrážok boli identifikovaní ako ľudia zo Slovenska, ktorí s budovami súdov súviseli. Vo väčšine podobných prípadov je ich motiváciou marenie pojednávania alebo vyhlásenia rozsudku.
„Ak hovoríme o vyhrážkam proti školám, školy sú typicky známy a viditeľný mäkký cieľ. To znamená, že je to priestor, kde sa pohybuje veľké množstvo ľudí a v pomere k veľkému množstvu ľudí je objekt neúmerne málo kontrolovaný a chránený,“ priblížil expert. Opakom mäkkých cieľov sú tvrdé ciele, ako napríklad väznice, vládne budovy, banky alebo policajné stanice. Ak sa dostanú do ohrozenia deti a mládež, spoločnosť to veľmi citlivo vníma a zväčša sa téma medializuje. „To je práve jeden zo spôsobov, akým sa útočníci v rámci hybridnej vojny snažia o spomalenie, zneistenie alebo narušenie bežného chodu štátu,“ pokračoval.
Fenomén napodobňovania
Královič vysvetlil, že rozlišovať treba aj typy vyhrážok. Na jednej strane išlo o anonymné, hromadne a profesionálne rozposielané vyhrážky, ktoré neboli vystopované. Na druhej strane sú vyhrážky, pri ktorých zafungoval takzvaný copycat efekt, teda fenoménom napodobňovania, keď žiaci vidia v médiách, že došlo k bombovým hrozbám, a z rôznych dôvodov sa situáciu pokúšajú napodobniť. „Väčšinou to napodobnia v menšom rozsahu a menej profesionálne a sú oveľa rýchlejšie identifikovateľní a odhaliteľní,“ ozrejmil.
Rozlíšiť či ide len o „obyčajnú“ vyhrážku, alebo existujúce riziko, je podľa odborníka možné, no pod vplyvom nových technológií aj oveľa ťažšie. Ešte pred pár rokmi totiž páchatelia prekladali maily cez on-line prekladače, ktoré ich prezradili. „Tam ste hneď videli, že to nepísala osoba hovoriaca po slovensky. V dobe umelej inteligencie je to oveľa ťažšie,“ skonštatoval.
Královič podotkol, že rozlíšenie, či ide o mail s akútnou hrozbou, alebo s falošnou správou, je úlohou polície alebo spravodajských služieb. Nemyslí si, že by spoločnosť mala od riaditeľov škôl vyžadovať takú zodpovednosť, aby vedeli správne identifikovať, či ide o reálnu hrozbu. „Dá sa logicky usudzovať, že ak veľmi podobný mail chodí každý deň veľkému množstvu škôl a aj po pyrotechnických prehliadkach sa nič neobjaví, pravdepodobnosť reálnej hrozby čím ďalej, tým viac klesá,“ podotkol.
Evakuácia nie je všeliek
Hoci sa reálne hrozby napokon nenaplnili, otázne je, dokedy sa rovnaký scenár, ktorý narúša vyučovanie, bude opakovať. V utorok, v stredu, ale aj vo štvrtok čelila mimoriadnej situácii aj Základná škola Vazovova v Bratislave-Starom Meste. Všetky tri dni boli takmer „ako cez kopirák“.
Po nahlásenej bombe budovu a areál prehľadala polícia. V utorok si deti vyzdvihovali rodičia, v stredu a vo štvrtok sa po kontrole priestorov vrátili späť do tried. „Je skutočne odsúdeniahodné, že musia naše deti a učitelia opäť čeliť takejto situácii. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí pracujú na organizácii presunov, upokojujú deti, a najmä rodičov,“ uviedla Martina Karmanová z oddelenia komunikácie Starého Mesta pre Pravdu.
Zrušili vyučovanie
Foto: TASR, Martin Baumann
Zrušiť vyučovanie pre opakujúce sa hrozby musela po tretí raz aj Základná škola v Bernolákove. Vedenie školy sa rozhodlo, že učiť sa nebude ani v piatok 6. septembra. Upozornila na to stránka Bernolákovo Online.
„Zajtra, 6.9.2024 udeľujeme všetkým ročníkom RIADITEĽSKÉ VOĽNO. Nebude fungovať jedáleň ani školský klub detí. Zajtra sa pokúsime nastaviť pravidlá fungovania tak, aby sme definitívne mohli rozbehnúť školský rok od pondelka. Urobíme všetko pre to, aby sme zaručili bezpečnosť detí aj zamestnancov v bežnom režime,” informovala podľa portálu škola na EDUPAGE.
„Evakuácia nie je všeliek na každú jednu bezpečnostnú hrozbu,“ myslí si odborník na bezpečnosť. Treba totiž do detailu rozlišovať, akým rozhodnutím môžu byť deti viac ohrozené, a či nie je niekedy bezpečnejšie nechať ich v budove, ktorá by mala mať zavedený režim bezpečných dverí či nahlasovanie návštevníkov. Všetky opatrenia, ktoré sprísňujú režim v škole, sú podľa Královiča oveľa účinnejšou minimalizáciou rizika, že sa vnútri nachádza nebezpečná vec, ktorá by mohla ublížiť veľkej skupine osôb. Takzvaná invakuácia alebo lockdown môže byť v mnohých prípadoch bezpečnejšou odpoveďou na prípadnú hrozbu.
„Je to určite účinnejšie ako automaticky a bez premýšľania evakuovať celú školu na dvor alebo na ulicu. Ak by sme šli do detailov a hrozba by bola reálna, čo sa doteraz nikdy nepotvrdilo, a bol by niekto pripravený so zbraňou alebo s výbušnými látkami ublížiť množstvu osôb, tak má oveľa väčšiu šancu na útok v momente, keď túto skupinu dostanete von do nechráneného priestoru. Všetci sú tam oveľa zraniteľnejší voči akémukoľvek typu útoku v porovnaní s tým, keď sú zatvorení v kamennej budove a za dverami, oddelení priečkami, stropmi a podlahami,“ vysvetlil.
K bombovým hrozbám dochádza na Slovensku v čase, keď Policajný zbor čelí výraznému personálnemu podstavu, v dôsledku čoho zrejme došlo pod Tatrami k unikátnej situácii. Ako upozornil Denník N, Základná škola na Kopernikovej ulici v Poprade sa policajnej hliadky, ktorá by skontrolovala budovu, nedočkala. Riaditeľka školy tak musela bez akejkoľvek konzultácie a pomoci štátu rozhodnúť, čo spraviť. Priestory napokon overovala sama so správcom školy a s ďalšími zamestnancami.
K mailom sa prihlásili maniaci
Stovky škôl museli pre výhražný mail vo štvrtok evakuovať aj v Česku. Podľa odborníkov nešlo o záškolákov, ktorí by správy posielali, ale skôr o skupinu zapojenú do vojny na Ukrajiny. Jazykový rozbor mailov totiž ukázal, že autor hovorí po rusky a že ide zrejme skôr o zlý preklad ako o text vytvorený umelou inteligenciou.
Ako zistil český spravodajský web Seznam Zprávy, páchatelia sa označovali ako „dnepropetrovskí maniaci“, čím odkazujú na prípad sériových vrahov z Ukrajiny z roku 2007 z Dnepropetrovskej oblasti. Ak by však mal byť text ukrajinského pôvodu, mohol by podľa odborníka pochádzať jedine z okupovanej, proruskej, časti Ukrajiny. Autori odkazujú v maile aj na sociálnu sieť Telegram, kde podľa českej polície pred rozposlaním druhej várky vyhrážok kolovala správa, že posielanie mailov sa bude opakovať.
Podľa experta na hrozby Michala Saláta, ktorého portál citoval, nemusia hromadné maily nutne pochádzať z Ukrajiny alebo z Ruska. Maily mohol poslať človek z anonymnej mailovej služby z ukradnutej schránky. „Pri mailoch je anonymita zložitejšia, pokiaľ je páchateľ technicky zdatný, zvládne takýto útok prakticky odkiaľkoľvek,“ vysvetlil.
Ako vysvetlil etický hacker Josef Korbel, poslať naraz stovky mailov nie je pritom nič výnimočné. Autor vyhrážok si v prípade Česka mohol zhromaždiť mailové adresy škôl zo stránok ministerstva školstva.