O svojej politickej budúcnosti sa Čaputová vyjadrovala mesiace pred opustením Prezidentského paláca veľmi opatrene. Na rovinu priznávala, že si po päťročnom mandáte potrebuje oddýchnuť a získať odstup.
Čo robila po odchode z funkcie
Prezidentka odovzdala symbolické kľúče od Grasalkovičovho paláca svojmu nástupcovi Petrovi Pellegrinimu 15. júna. Načas sa potom stiahla z verejného života. Výnimkou boli len moderované diskusie. Inak zriedka „prehovorila“ statusmi na sociálnych sieťach, bez jej reakcie však nezostala tragická nehoda pri Nových Zámkoch, nález Ústavného súdu k novele Trestného zákona či spúšť na festivale Pohoda.
Na rozdiel od súčasnej hlavy štátu nečakala s podporou kultúrnej obce po odvolaní riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku a riaditeľky Slovenskej národnej galérie Alexandry Kusej. Mnohí jej však vyčítali, že sa ako bývalá prezidentka nezúčastnila na oslavách 80. výročia Slovenského národného povstania, na ktorú prišiel aj ruský veľvyslanec Igor Bratčikov.
Výčitka smerovala aj k tomu, že po odchode z postu hlavy štátu mohlo jej slovo zaznieť aj častejšie. Čaputová si nemyslí, že ako exprezidentka má byť politickým komentátorom jednotlivých politických udalostí. „To ale vôbec neznamená, že ako občan a ako bývalá politička nevnímam, čo sa v krajine deje, že sa mi v hlave nedejú pozície, stanoviská, názory na to, čo v krajine žijeme. Musím povedať, že tá situácia, keď to popíšem ako občan, ma veľmi znepokojuje a zneisťuje, najmä pokiaľ ide o atmosféru v spoločnosti, pretože napriek viacerým príležitostiam, ktoré nami mali otriasť, sa veci neposunuli k väčšiemu pokoju, racionalite a vecnosti. Niekedy skôr naopak,“ uviedla prezidentka v rozhovore pre Sme.
Odchádza do zámoria, Slovensko je jej domov
Čaputová hovorí, že porozumieť rozhodnutiu, prečo sa znova neuchádzala o úrad, pomohol verejnosti knižný dialóg s českým novinárom Erikom Taberym, ktorý vyšiel až po jej odchode z funkcie. Vyčítali jej totiž, že si s rozhodnutím, či bude znova kandidovať „dávala načas“, a že niektoré svoje postoje nevysvetlila dostatočne. Prezidentka tiež po piatich rokoch objasnila, že nástup aj výkon mandátu sprevádzali viaceré náročné ochorenia z okruhu známych aj rodiny vrátane jej dcéry.
Očakávania, ako sa bude ďalej uberať jej kariéra, neustávajú ani po čase. Sčasti to naznačila ešte v prvej polovici júna. „Odchádzam z politického priestoru. Veľmi rada by som sa venovala niečomu, čo som nazvala podpora rastu. Najbližšie k tomu je oblasť vzdelávania, možno akademická sféra,“ povedala po stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom.
Avizované smerovanie sa potvrdilo. Tri mesiace od opustenia paláca Pellegrinimu oznámila, že svoje pôsobenie vidí na Slovensku, ktoré je jej domovom, a chce kontinuálne pokračovať v rozvíjaní tém z jej agendy z posledných rokov. Ide predovšetkým o ochranu klímy a pomoci ľuďom, ktorých hlas nie je počuť, ako sú menšiny a ženy. Ako povedala, aktuálne sa zaoberá najmä štúdiom toho, čo sa deje s demokraciami v rámci sveta a ako podporiť viac súdržnosti v spoločnosti. „Ešte skôr, ako sa tieto úvahy naplnia do reality, budem mať drobnú akademickú prestávku,“ oznámila včera v Sme.
„Prijala som ponuku ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá Stanfordovej univerzity. Tento program ponúka univerzita každý rok vybraným lídrom a líderkám zo sveta. Mala by som tam stráviť najbližší semester,“ oznámila. Myslí si, že akademická prestávka môže pomôcť tomu, aby lepšie porozumela svojej skúsenosti ako hlavy štátu.
Ako bude vyzerať jej denný program?
Ako prezidentka Čaputová uviedla pre Pravdu, ponuku prijala veľmi rada, vzhľadom na kredit univerzity a tiež zameranie samotného inštitútu. Ponuku dostala ešte na jar. Ako bude po príchode na univerzitu vyzerať jej denný program? „Detaily každodennej spolupráce v rámci Inštitútu budú dohodnuté po mojom príchode, v princípe ide o kombináciu stretnutí s inými členmi fakulty, diskusií so študentmi, prednášok, ale aj priestoru na moje vlastné skúmanie,“ priblížila bývalá hlava štátu.
Priznala, že sa teší na čas strávený v inšpirujúcom akademickom prostredí. „Mnohé výzvy, ktorým demokratické spoločnosti čelia sú podobné a bude zaujímavé zdieľať a porovnávať poznatky a skúsenosti zo strednej Európy s informáciami z iných krajín sveta,“ vysvetlila. O platenú pozíciu, akú si bežne pri vysokoškolských pedagógoch predstavujeme, nepôjde. „Univerzita poskytuje štipendium na úhradu nákladov spojených s cestou aj s pobytom,“ spresnila.
Odchod prezidentky zo Slovenska nie je definitívny. Na akademickej pôde v Kalifornii sa zdrží približne tri mesiace. „Medzitým sa rozprávam s kolegami, s blízkymi ľuďmi o tom, akým spôsobom potom neskôr vybudovať nejaký typ programu alebo činnosti v tých oblastiach, ktoré považujem za zaujímavé,“ priblížila v Sme.
Čaputová nebude mať na Stanforde premiéru. Jednorazovo tam vystúpila vo februári tohto roka s prednáškou o stave demokracie v strednej a vo východnej Európe 35 rokov po páde železnej opony. Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave nie je pôsobenie slovenských vysokopostavených politikov na prestížnych zahraničných univerzitách vôbec bežné. Skôr ide o výnimku.
Z tuzemských predstaviteľov pôsobili na prestížnych školách v cudzine ako jedni z mála Iveta Radičová či Miroslav Beblavý. Obaja však ešte pred politickou kariérou alebo počas nej pôsobili ako akademici. Ako doplnil Štefančík, bežné je to skôr vo svete, v prípade britských premiérov alebo amerických prezidentov, ale nie u slovenských politikov. Na obdobný pobyt pozvali v roku 2006 aj bývalého československého a českého prezidenta Václava Havla. Na Kolumbijskej univerzite v New Yorku počas siedmich týždňov prednášal, viedol rozhovory a bol súčasťou diskusných panelov.
Politické body naháňať nemusí
Keď prezidentka odchádzala v polovici júna z úradu, v rebríčku dôveryhodnosti bola na druhom mieste za nastupujúcim prezidentom Pellegrinim. Jej podpora dosahovala vyše 47 percent. Na porovnanie, keď v júni 2019 prevzala palác po Andrejovi Kiskovi, bola na úrovni 49 percent. Nevyhasne jej politická hviezda s odchodom do USA? „Zuzana Čaputová odmietla predstavu, že ostane v politickom živote. Možno sa bude venovať charite, ochrane životného prostredia, prípadne bude pôsobiť v treťom sektore. Zuzana Čaputová už nemusí naháňať politické body. Pozrite sa na Ivetu Radičovú. Aj tá chvíľu prednášala v Berlíne a určite na ňu obyvatelia Slovenska nezabudli,“ myslí si Štefančík.
Prezidentka čelila v posledných rokoch atakom zo strany bývalej opozície, ktoré sa stupňovali najmä od pandémie covidu a s podporou Ukrajiny, ktorú vojensky zasiahlo Rusko. Politológ si nemyslí, že by pobyt za oceánom použila ako vyčkávaciu taktiku či na upokojenie spoločenskej klímy. „Zuzana Čaputová ako prezidentka sa stala súčasťou straníckeho boja, pretože Smer už nechcel zas a znovu prehrať prezidentské voľby. Roberta Fica dostal v prezidentskom súboji na lopatky politický amatér, až sa mi žiada povedať, vrece zemiakov, Andrej Kiska, kandidáta Smeru Maroša Šefčoviča porazila zas tiež politická amatérka Zuzana Čaputová,“ skonštatoval Štefančík.
„Ak by Zuzana Čaputová kandidovala znovu, možno by sa je podarilo obhájiť prezidentskú funkciu,“ myslí si politológ. „Tomu však za každú cenu chcel Smer zabrániť a podarilo sa mu to. Najskôr začal znižovať jej dôveryhodnosť a neskôr jej politiku znechutil tak, že sa radšej z politiky porúčala. Nemyslím si, že po tejto skúsenosti by si to Zuzana Čaputová chcela zopakovať,“ myslí si Štefančík. Čaputová to uviedla aj pre Pravdu. „Pokiaľ ide o moje rozhodnutie ohľadom odchodu z politiky, nič sa na ňom nemení,“ potvrdila.
Štefančík neočakáva ani návrat Čaputovej do materskej strany Progresívneho Slovenska (PS), odkiaľ vzišla. „Vôbec si nemyslím, že sa vráti do politického života. Na nepodarenom príklade Andreja Kisku si aj Zuzana Čaputová musí uvedomiť, že pôsobenie v straníckej súťaži by už ani pre ňu nemuselo byť tým správnym rozhodnutím,“ podotkol odborník. Dnes najsilnejšie opozičné hnutie PS, kde pred prezidentským mandátom Čaputová pôsobila ako podpredsedníčka, môže podľa politológa podporiť pred voľbami, pričom už nemusí dbať na nadstraníckosť. „Pretože nadstraníckosť sa už od nej nebude očakávať,“ doplnil.
Na odchod Čaputovej do USA reagoval poslanec Smeru Ľuboš Blaha, ktorý sa roky netají nesympatiami k jej osobe. Odchod na prestížnu univerzitu v Kalifornii označil za výsmech Slovákom a pýta sa, v ktorej krajine sa bývalá hlava štátu „odprace“ hneď po skončení mandátu na pol roka do USA. Čaputovú v minulosti častoval označeniami ako vlastizradkyňa či americká agentka a na námestiach podpichoval dav, aby prezidentke vulgárne nadával. V novembri pred dvoma rokmi súd dokonca rozhodol, že Blaha protiprávne zasahuje do práv prezidentky. Po tom, čo nastúpil na jeseň do úradu na post podpredsedu parlamentu, odstránil vo svojej kancelárii portrét prezidentky a namiesto neho si zavesil obraz komunistického predstaviteľa Che Guevaru.
V prípade Blahu podľa Štefančíka platí, že trafená hus zagágala. „Myslím, že ide o závisť. Ľuboš Blaha sa totiž často hrdí tým, že je akademik, že kedysi kade-tade prednášal. Lenže na takej špičkovej univerzite tento nepodarený prototyp akademika nikdy prednášať nebude. No a v tom je problém. Myslím, že z neho hovorí závisť. Ak by v tomto prípade mlčal, bolo by to pre neho lepšie,“ dodal politológ.