Rozmohol sa tu „nešvár“. Skrátené konanie sa nadužíva, Fico trhol aj Matovičov rekord, odborníci varujú

Fico trhol aj Matovičov rekord

Premiér Robert Fico tak za osem mesiacov vyrovnal rekord vlády Igora Matoviča. Občianske združenie Via Iuris v júni upozornilo, že za prvých sedem mesiacov parlament odsúhlasil 25 zo 42 schválených zákonov v skrátenom konaní, čo je takmer 60 percent. „Znamená to, že v súčasnosti schvaľujú v skrátenom legislatívnom konaní zákony ešte bezohľadnejšie ako v čase, kedy tento proces odôvodňovala celosvetová pandémia,“ upozornila v polovici júna advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová.

Doterajšími rekordérmi pri využívaní SLK boli vlády Igora Matoviča, keď v čase od marca do decembra 2020 pretlačili mimo štandardný proces zhruba 47 percent zo všetkých vtedy prijatých zákonov. Mnohé zákony však počas pandémie koronavírusu bolo potrebné prijať čo najrýchlejšie. Po júnovej a mimoriadnej júlovej schôdzi sa skóre vyrovnalo. V skrátenom konaní prešlo zatiaľ vrátane mimoriadnej júlovej schôdze 34 zákonov (zhruba 48 percent), pričom o tri viac schválil parlament v štandardnom procese. Na septembrovú schôdzu zatiaľ vláda predložila celkovo 19 zákonov, z toho dva v SLK.

Opozícia aj Via Iuris zdôraznili, že koalícia nielenže podľa nich obchádza pravidlá, ale v niektorých prípadoch dôvody na SLK v dôvodovej správe ani neuvedie. „Niekedy sa nedá vyhnúť tomu, že zákony treba upraviť rýchlo. Ale tento postup sa nesmie stať štandardom pri schvaľovaní zákonov a politici by ho mali využívať len v skutočne mimoriadnych situáciách,“ hovorí Katarína Batková, riaditeľka Via Iuris.

Podľa politológa z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslava Řádeka sa dôvody na skrátené konanie z čias pandémie nedajú porovnať s aktuálnou situáciou. „Súčasná vládna koalícia sa na svoju škodu s prijímaním zákonom ponáhľa a následne ich takmer okamžite opravuje,“ uviedol pre Pravdu. „Chápem, že politika je veľmi polarizovaná a že poslanci medzi sebou ťažko navodzujú konštruktívnu diskusiu, ale treba jasne pripomenúť, že to má následky nielen na kvalitu zákonov a vymožiteľnosť spravodlivosti a nemusí to byť ani politicky prezieravé,“ zhodnotil s tým, že ani voliči to nemusia prijať.

Všeobecné aj politické dôvody

SLK je možné podľa zákona o rokovacom poriadku využiť len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Najdiskutovanejším zákonom, ktorý prešiel v skrátenom konaní bola veľká novela trestných kódexov, ktorú vládna koalícia opravovala nielen počas jej schvaľovania, ale už aj v júli po upozornení Európskej komisie (EK).

Okrem zákonných dôvodov vláda uviedla, že návrh musí naliehavo prijať, aby sa nevystavila riziku súdneho zo strany EK. Potrebná je podľa nej aj humanizácia trestov v súlade s trendmi v štátoch Európskej únie (EÚ). Ďalším dôvodom bola reakcia na vývoj inflácie, porušenie práv kajúcnikov a zneužívanie inštitútov NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Veľká novela tak prešla bez odbornej diskusie.

Čítajte viac Dva dni a hotovo, ďalšia novela Trestného zákona odklepnutá. Odborníci: Koalícia mohla konať už skôr

Podobne ako neskôr tzv. lex atentát, pri ktorom ako dôvod uviedli elimináciu hrozby a aktuálnu bezpečnostnú situáciu na Slovensku po atentáte na Fica. Čo sa týka doživotnej renty pre premiéra, ktorá bola spolu s doživotnou ochrankou súčasťou balíka lex atentát, pri nej minister obrany Robert Kaliňák uviedol, že je to pomerne jednoduché. „Oni ju nechcú, ja ju tam chcem,“ povedal.

Koalícia obhajovala vlastným politickým rozhodnutím aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). V SLK prešli napríklad aj zákon o 13. dôchodkoch, ktorý vláda neskôr tiež musela opraviť pre výčitky EK, či vznik nového rezortu cestovného ruchu. Okrem skráteného konania využila koalícia napríklad aj možnosť obmedzenia rozpravy, napríklad v prípade zákona o STVR.

Rozmohol sa nám tu taký „nešvár“

Podľa bývalého sudcu Ústavného súdu SR (ÚS SR) a vysokoškolského pedagóga Ladislava Orosza by sa SLK nemalo uplatňovať v prípadoch, keď ide o také rozsiahle zásahy do právneho poriadku. „Zvlášť veľká novela Trestného zákona a ostatných trestnoprávnych predpisov by mala byť pre budúcnosť varovným príkladom,“ uviedol. „Chcem veriť tomu, že aj sudcovia Ústavného súdu v súčasnosti už cítia, že pri rozhodovaní o ústavnosti legislatívneho procesu smerujúceho k zásadným zmenám trestnoprávnych predpisov mali byť odvážnejší a vrátiť celý legislatívny proces na začiatok,“ konštatuje Orosz.

Zneužíva, resp. nadužíva sa SLK? Orosz pripomína, že od schválenia zákona o rokovacom poriadku v roku 1996 všetky vládne garnitúry takto schválili viacero zákonov napriek tomu, že na to neboli splnené zákonné podmienky. „Bolo to neustále predmetom kritiky zo strany masmédií, ako i predstaviteľov ústavnej teórie. Viackrát porušenie zákonných podmienok na skrátené legislatívne konanie konštatoval aj Ústavný súd SR, aj keď, žiaľ, len v odôvodneniach svojich rozhodnutí,“ hovorí Orosz s tým, že výnimkou bol tzv. Matovičov rodinný balíček, pri ktorom ús rozhodol, že jeho schválenie v zrýchlenom konaní bolo v rozpore s ústavou.

K zásadnému nárastu zákonov schvaľovaných v SLK však podľa Orosza došlo až v posledných dvoch volebných obdobiach. „V 8. volebnom období (2020 – 2023) bolo do skráteného legislatívneho obdobia predložených celkom 125 návrhov zákonov, t. j. viac ako 12 % z celkového počtu,“ uviedol s tým, že vo viacerých prípadoch však na to boli splnené podmienky najmä kvôli pandémii. V aktuálnom období volebnom období počet vládnych návrhov zákonov predkladaných do SLK aj oproti predchádzajúcemu dramaticky narástol. „Dovolím si konštatovať, že len pri mizivom počte z týchto návrhov zákonov boli zákonné podmienky na uskutočnenie SLK splnené,“ konštatuje vysokoškolský pedagóg.

Čítajte viac Liberáli navrhujú úpravu rokovacieho poriadku. Chce sprísniť aj posudzovanie prílepkov

Podľa člena Súdnej rady, sudcu a niekdajšieho prokurátora Petra Šamka je pre každý zákon dobre, ak ide cez riadne pripomienkové konanie. „Avšak ani to nezaručí, že zákon bude kvalitnejší. Pokiaľ ide o trestné kódexy, ÚS sa vyjadril, že neboli splnené podmienky na SLK a je zbytočné to akokoľvek komentovať,“ povedal.

Aj podľa Šamka sa SLK nadužíva. „Často slúži ako zjavné obchádzanie riadneho pripomienkového konania. Pripomeniem napríklad prijatie zmien v zákone o Súdnej rade cez SLK, a to v balíku zákonov, ktoré sa týkali covidu,“ hovorí. Podľa politológa Řádeka trend nadužívania SLK nie je problémom len slovenského legislatívneho prostredia. „Ale ide o „nešvár“, na ktorý sme príliš ľahko zvykli bez ohľadu na následky,“ uviedol.

Zmeniť či nezmeniť?

KDH prišlo v polovici júla s ôsmimi prioritami, ktoré slúžia primárne ako nástroj na vyjednávanie. Súčasťou priorít bola aj ústavná poistka proti zneužívaniu skráteného konania. Líder hnutia Milan Majerský uviedol, že s tímom ústavných právnikov KDH pripravilo zámer návrhu novely Ústavy SR, ktorý by predstavoval účinnú poistku proti porušovaniu pravidiel tvorby právnych predpisov.

„Náš návrh počíta s tým, že parlament bude mať naďalej možnosť prijímať zákony aj v skrátenom režime, avšak takýto postup bude môcť následne preskúmať Ústavný súd SR. Ak Ústavný súd SR vysloví, že postup parlamentu pri legislatívnom konaní o návrhu zákona nebol v súlade s ústavou, stráca príslušný zákon účinnosť a platnosť,“ vysvetľoval podpredseda KDH a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas.

S podobnou iniciatívou plánuje prísť aj Za ľudí v rámci koalície Slovensko, Za ľudí, KÚ. Týkať sa však bude len ústavy, ktorá by sa nemohla meniť v skrátenom konaní. Keďže schvaľovanie návrhov zákonov v SLK v posledných rokoch geometrickým radom narastá, viacerí ústavní právnici vrátane Orosza sa viackrát prihovorili k úpravám, ktoré by sťažili schvaľovanie zákonov v skrátenom konaní. „Z uvedeného dôvodu sa stotožňujem s iniciatívou KDH smerujúcou proti zneužívaniu SLK,“ skonštatoval Orosz.

Dôvody na uskutočnenie SLK sú v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady SR podľa bývalého sudcu ÚS vymedzené dostatočné a pokusy o vylepšenie znenia zákona by sa zrejme minuli účinku. Orosz však prichádza s predstavou, ako by mohla zmena podľa neho vyzerať. „Ak by sa text príslušného ustanovenia rokovacieho poriadku parlamentu premietol priamo do ústavy, vytvorilo by to pre Ústavný súd aj explicitne vymedzený priestor k tomu, aby na základe takéhoto ustanovenia ústavy konštatoval aj vo výrokovej časti svojich nálezov porušenie ústavy, čo by vyvolalo v konečnom dôsledku zrušenie takto prijatého zákona,“ vysvetľuje.

Poslanci schválili úpravu trestnej novely

Fotogaléria 12 fotiek

+9

Šamko zdôraznil, že SLK by sa malo používať iba vo výnimočných prípadoch a bolo by vhodné, aby bol zákon novelizovaný a obsahoval podrobnejšiu a konkrétnejšiu úpravu SLK. „A to aj sankcie, pokiaľ by následne ÚS dospel k záveru, že na SLK neboli splnené podmienky. Celkom určite by malo byť zakázané, aby bol návrh zákona v skrátenom konaní dopĺňaný cez tzv. prílepky so zmenami v ďalších zákonoch, ktoré nesúvisia s nosnou problematikou,“ uviedol.

Podľa Orosza by sa dalo uvažovať aj o tom, že by ústava ustanovila pravidlo, podľa ktorého by sa mohol zákon prerokovať v SLK, len ak to odsúhlasí ústavná väčšina, teda 90 poslancov. „Je nepochybné, že vďaka tomu by sa počet SLK dramaticky znížil a skrátené konanie by sa uplatňovalo naozaj len vtedy, ak to je nevyhnutné,“ uviedol. Okrem toho by bola do procesu zapojená aj opozícia, ktorá by tým zároveň niesla zodpovednosť za dôsledky prípadného nesúhlasu s uskutočnením SLK.

Politológ je k zmenám legislatívneho procesu zdržanlivý. V ideálnom prípade by mali podľa Řádeka všetci politici prestať pod „pláštikom nevyhnutnosti“ zneužívať SLK. „Smutné je, že ústavný súd svojimi nedávnymi výrokmi SLK ‚posvätilʻ a dal zelenú jeho zneužívaniu aj v budúcnosti, čo prinesie časté opravy zákonov a zneužívanie legislatívnych medzier v praktickom živote,“ myslí si. „Obávam sa, že po tohtoročných výrokoch ústavného súdu je úplne jedno ako by sa SLK ošetrilo, lebo ho už v súčasnosti jasne definuje ústava,“ dodal Řádek s tým, že takáto iniciatíva širšiu politickú podporu v parlamente zrejme nenájde.

Nádej na zmenu je minimálna

Je naozaj otázne, či takéto zmeny v parlamente prejdú. Vládna koalícia SLK háji, je nepravdepodobné, aby za zmeny zahlasovala. Na otázky Pravdy strany Smer, SNS a Hlas nereagovali. Progresívne Slovensko (PS) pripomína, že zákon stanovuje jasné podmienky, kedy sa môže SLK použiť. „Problém je v tom, že sa nedodržiavajú. Pre túto vládnu koalíciu je SLK úplným štandardom. Zákony sú kvôli jeho nadužívaniu schvaľované chaoticky a sú v nich zásadné chyby, ktorým by sa cez riadne legislatívne konanie dalo ľahko predísť,“ konštatuje PS s tým, že je pripravené na debatu s KDH a SaS, no meniť ústavu v spolupráci so Smerom a SNS nebudú.

Čítajte viac Rekonštrukcia vlády? Odvolanie Šimkovičovej koalíciu oslabí. Hlas má dva tromfy, no stráca voličov aj pozíciu

Hnutie Slovensko pripomína, že sa v roku 2023 snažili presadiť sprísnenie legislatívneho procesu, čo im prekazili strany terajšej koalície spolu so Sme rodinou a SaS. „Pokiaľ ide o ústavné poistky, bolo to práve hnutie Slovensko, ktoré sa v minulom volebnom období snažilo v parlamente presadiť sprísnenie požiadaviek na legislatívny proces, a to aj v ústavnom zákone, v prípade, ak návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní súvisí s dodržiavaním princípov rozpočtovej zodpovednosti v zmysle čl. 55a Ústavy SR,“ uviedol pre Pravdu Milan Vetrák.

„To, že Ficova vláda zneužíva skrátené legislatívne konanie v obludných rozmeroch, je fakt. Nevieme si však predstaviť, ako chce KDH pri súčasnom pomere zastúpenia poslancov v parlamente presadiť ústavnú zmenu, ktorou by sa zamedzilo zneužívaniu skráteného legislatívneho konania. Smer, Hlas a SNS si totiž vlastný rybník nevypustia. Doterajšie vyjadrenie predstaviteľov KDH boli skôr reakciou na úvahy terajšieho premiéra, ako seriózny podklad do diskusie,“ dodal Vetrák.