Hlas v utorok poobede deklaroval, že budú hlasovať za odvolanie Šimečku. Podľa politológov je za tým politické kšeftovanie. Strana Matúša Šutaja Eštoka síce prehrala, no vytiahla eso.
Hlas bude hlasovať za odvolanie Šimečku
V pondelok líder SNS Andrej Danko oznámil, že odvolávanie Šimečku bude skúškou koalície, ale aj charakteru strany Hlas. „Najdôležitejšie je, aby Hlas ukázal jednotu a aj svoj charakter,“ povedal vo videu na sociálnej sieti. Dôvodom na odvolanie šéfa PS z postu podpredsedu NR SR je podľa koalície to, že jeho rodinní príslušníci získali za obdobie jeho aktívneho pôsobenia okolo milióna eur z verejných peňazí. Výroky poslanca za Hlas Samuela Migaľa, ktorý je pre dotácie na jeho projekty v podstate v podobnej situácii a bol by najradšej, ak by sa o odvolávaní lídra PS ani nehlasovalo, totiž Danka prekvapili.
Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok najprv vyzval Šimečku, aby odstúpil sám, neskôr sa otázkam o postoji jeho strany vyhol, no vyhlásil, že otvorenie schôdze podporia. Aj keď si spočiatku chceli počkať na argumenty, ktoré odznejú počas rozpravy, definitívne rozhodnutia padlo v utorok poobede. Poslanci Hlasu jednohlasne podporia odvolávanie Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu, „ak k nemu príde“. Smer už raz stiahol návrh na odvolanie podpredsedu NR SR – Jána Figeľa (KDH) v roku 2015.
Premiér a šéf Smeru Robert Fico však uviedol, že ak sa schôdza otvorí, hlasovať sa bude. „Mal možnosť ukázať, že je iný, lepší. Naopak, štýlom svojej obhajoby ukázal, že ani on, ani PS nie sú reálnou alternatívou vládnej koalície,“ oznámil predseda strany Matúš Šutaj Eštok. Podľa predsedu Hlasu je neprijateľné, aby rodina podpredsedu parlamentu získala z verejných zdrojov milión eur. Neskôr strana poslala obšírne mimoriadne vyhlásenie.
Čítajte viac O šéfovi parlamentu sa má rozhodnúť za 14 dní. SNS má novú požiadavku: Aj Hlas má rešpektovať koaličnú zmluvu
V ňom sa strana odvoláva na zodpovednosť voči voličom a napĺňanie programového vyhlásenia vlády (PVV) v ťažkých časoch, ktorým Slovensko čelí. „Je nemožné prispôsobovať v tejto situácii politiku celej vlády osobným záujmom jednotlivcov. Jedinou možnosťou je dôsledne dodržiavať pravidlá, ktoré si vládne strany zakotvili v koaličnej zmluve,“ reagoval Hlas, pričom narážal na spor ohľadom predsedu NR SR.
„Nad rámec vládneho programu je, prirodzene, aj návrh na odvolanie podpredsedu parlamentu Michala Šimečku. Hlas si však v tejto súvislosti uvedomuje, že v zásadných politických otázkach nemôže zodpovedná strana postupovať na základe aktuálnej situácie vo vládnej koalícii, ale na základe svojho dlhodobého presvedčenia a oprávneného očakávania svojich voličov,“ uviedla strana. De facto však priznala konflikt v koalícii. Podľa Danka však Hlas nemal na výber. „Počkajme si, je to tajné hlasovanie, ale cením si zmenu postoja Hlasu,“ povedal.
Šimečka v reakcii pogratuloval koalícii. „Síce sa nevedia mesiace dohodnúť, koho zvolia za predsedu parlamentu, aby riadne fungoval, a štát sa im rozpadá pod rukami, ale aspoň sa dokázali zhodnúť, koho odvolajú. Jediného podpredsedu Národnej rady, ktorý nebol stíhaný alebo obžalovaný,“ uviedol s tým, že sú pripravení tvrdo koalíciu na mimoriadnej schôdzi kritizovať.
Politické kšefty a eso porazeného Hlasu
Na zmenu postoja či skoršie rozhodnutie majú totiž vplyv tri kľúčové udalosti. Prvou z nich je pondelková koaličná rada, ktorej predchádzalo predsedníctvo strany Smer. Fico vyhlásil, že sa budú riešiť výlučne zákony, o ktorých sa bude rokovať na septembrovej schôdzi. „Niektoré návrhy majú zásadný vplyv na konsolidáciu verejných financií,“ povedal. Vylúčil, že by sa riešil spor ohľadom postu šéfa parlamentu, v ktorom sa jasne postavil na stranu Danka.
Druhou vecou bolo hlasovanie poslancov Hlasu na ústavnoprávnom výbore, ktorý sa konal pred začatím schôdze. Na jeho zasadnutí totiž hlasovali za odporúčanie odvolať Šimečku z funkcie podpredsedu NR SR, čo mnohých prekvapilo. „Čiže to dekórum, že ‚vypočujeme si argumenty v rozprave a podľa toho sa rozhodnemeʻ, už netreba zachovávať?“ pýtal sa poslanec klubu SaS Ondrej Dostál. Hlasovanie sa odohralo niekoľko hodín pred vyhlásením strany Hlas. Bolo teda jasné, že po koaličnej rade sa niektoré veci zmenili.
Poslednou kľúčovou vecou bola dohoda koaličného trojlístka na tom, že sa z programu nakoniec vypustili niektoré zo sporných návrhov SNS, ale aj návrh poslanca Smeru Daniela Karasa. S doživotnou rentou pre prokurátorov vrátane šéfa Generálnej prokuratúry SR Maroša Žilinku mala problém práve SNS. Celkovo sa na ďalšiu schôdzu presunulo sedem návrhov, medzi nimi vládny návrh zákona z dielne ministra práce Erika Tomáša (Hlas) o minimálnej mzde či zákon, ktorý má zakázať propagáciu LGBTI+ ideológií na školách.
Ďalej sú to návrhy zákonov z dielne SNS, ktoré by zaťažili štátny rozpočet – oslobodenie 13. a 14. platov od daní a odvodov či zvyšovanie minimálnych dôchodkov, ktoré chcela SNS naviazať na minimálne mzdy. Na novembrovú schôdzu sa odkladá aj návrhy ministra dopravy Jozefa Ráža (nom. Smer) zvýšiť sadzby mýta od polovice roka 2025 zhruba o 40 percent, s čím nesúhlasil Danko.
Hlas v mimoriadnom vyhlásení skonštatoval, že koaličné strany majú povinnosť podporovať opatrenia vyplývajúce z PVV. „V tejto súvislosti sme sa včera na koaličnej rade dohodli, že o niektorých predkladaných návrhoch zákonov budeme ešte viesť diskusiu v rámci koalície a až potom ich predložíme do Národnej rady,“ uviedla strana a vytiahla z rukáva eso. „V prípade, že sa koaličná dohoda dodržiavať nebude, je Hlas pripravený obmedziť svoju politickú podporu výlučne na plnenie vládneho programu,“ dodali členovia a poslanci Hlasu v spoločnom vyhlásení. Nebolo by to však prvýkrát, čo by ostalo len pri vyhrážkach.
Čítajte viac Balík zákonov a spory s koalíciou. Čaká Danka osud z tretej Ficovej vlády? Rokovania sa zasekli: SNS zápasí o prežitie
Danko na tlačovke krátko pred šiestou uviedol, že to, že boli ich zákony presunuté neznamená, že nad nimi lámu palicu. Útoky koaličného partnera ho mrzia, no váži si podporu Smeru a Fica. Dôležitejší, ako politické dohody, je podľa lídra SNS štátny rozpočet. Zákony SNS sa rozpočtu podľa neho dotýkajú minimálne. Za najväčší „prúser“ považuje Danko manažovanie zdravotníctva. „To sú zásadné spory medzi, ktoré vznikajú medzi Hlasom a SNS. Pýtame sa, kedy sa zlepší zdravotníctvo, keďže tam ide 9 miliárd, kedy budú nové nemocnice, no najviac nás zaujíma šafárenie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni,“ uviedol.
Je jasné, že došlo k istej forme dohody, aby koalícia vyzerala jednotne. V čase tvorby štátneho rozpočtu a potreby konsolidácie je to potrebné. „Obchody sa dejú, len za zatvorenými dverami. Určite bolo niečo za niečo,“ myslí si politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. V Hlase podľa neho zrejme pristúpili na Dankovu hru. „Hlas sa takto definitívne stáva ‚béčkomʻ Smeru a už sa od neho v ničom nebude odlišovať. Po tomto hlasovaní by mala začať debata, ako čo najrýchlejšie integrovať Hlas do Smeru,“ uviedol.
Strana Šutaja Eštoka by si zachovala svoju tvár, len ak by hlasovala proti Dankovmu želaniu. „Šéf SNS vysiela smerom k Hlasu také nechutné signály, že by som sa čudoval poslancom Hlasu, ak by akceptovali tento jeho nadradený tón,“ hovorí Štefančík. Aj podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera ide o klasické politické kšeftovanie – niečo za niečo a medzi Hlasom a SNS muselo dôjsť k ústupkom. „Hlas pravdepodobne prestal trucovať a verejne oznámil, že podporí odvolanie lídra PS z postu v parlamente a SNS aj Smer stiahli niektoré návrhy zákonov, s ktorými nebol Hlas stotožnený alebo potrebujú čas na ďalšie rokovania, prípadne úpravy daných návrhov,“ zhodnotil.
Radšej zmraziť ako padnúť
To všetko sa však deje na pozadí stále nedoriešeného sporu ohľadom postu šéfa NR SR. Hlas trvá na svojom a v mimoriadnom vyhlásení. „Hlas opätovne zdôrazňuje, že rešpektuje rozdelenie zodpovednosti za jednotlivé rezorty a posty tak, ako ich stanovila koaličná zmluva,“ uviedla strana. Pre Hlas je táto téma uzavretá a podľa Šutaja Eštoka ju už otvárať nebudú. „Dávame to bokom, a kým niečo podobné nepríde, ako je uvedomenie si, tak tú tému nebudeme otvárať,“ povedal.
Aj keď to bola uzavretá téma aj pre SNS, Danko uviedol, že na septembrovej schôdzi nie je riešenie sporu podstatné a vysvetlil, prečo nepristúpil na výmennú dohodu s Hlasom. „Keby som dohodol s pánom Eštokom výmenu ministerstva, tak by mal Robert Fico na vláde ťažkú úlohu. Mal by osem ministrov za Hlas a sedem za Smer. Tým pádom by vznikali také situácie, že by mohli Hlasáci na vláde ovládať všetko,“ povedal. „Ak by bola SNS úzkoprsá a tvrdohlavá, táto vláda nevznikne,“ hovoril neskôr na tlačovke. Smer ustúpil Hlasu pri skladaní vlády tak, že sa to ani SNS nemusí podľa Danka páčiť. „Ak bude niekto opakovane hovoriť, že sa prezidentskými voľbami nezmenili pomery v koalícii tak klame alebo nevníma realitu,“ dodal.
Dankove ambície byť predsedom parlamentu nepriamo kritizoval aj prezident Peter Pellegrini. Fico má však v tejto téme pomerne jasno. „Vyzerá to tak, že buď bude predsedom Andrej Danko, alebo Peter Žiga zostane až do konca tohto volebného obdobia povereným predsedom NR SR. Možno až tak ďaleko sa dostaneme v nejakom okamihu,“ vyhlásil. Nevidí dôvod na rekonštrukciu vlády v záujme dohody na novom predsedovi NR SR. Fico podporuje kandidatúru Danka, ale len vtedy, ak bude dohoda. Parlament bude podľa neho voliť predsedu NR SR len vtedy, ak bude „krvou podpísaná“ dohoda.
Foto: TASR, Dano Veselský
„Ak sa dohodne SNS s Hlasom na nejakých podmienkach, že to bude niekto iný ako Andrej Danko, budem takúto dohodu rešpektovať,“ dodal s tým, že Danka podporuje. „Pre Roberta Fica je momentálne ovca celá aj vlk sýty. Danko bude aj naďalej zaspávať s pocitom, že možno zajtra sa mu podarí dosiahnuť vytúženú funkciu, naopak Hlas bude mať na čele parlamentu svojho vlastného človeka. Hoci len nominanta, ale oddnes dokonca zbaveného podozrení z úplatkárstva. Radosť žiť v tejto krajine,“ konštatuje Štefančík.
Podľa Cirnera koalícia spor odsunula, lebo potrebuje deklarovať jednotu koalície, ktorá sa neháda. „Čaká ich ťažká úloha predstaviť verejnosti a voličom konsolidačný balíček. Toto musia odprezentovať jednotne a mediálne podporiť, potom sa môžu v koalícii ďalej handrkovať o post predsedu parlamentu,“ uviedol.
Opozícia medzitým prišla s vlastným návrhom. KDH navrhlo do funkcie šéfa parlamentu menovať Františka Mikloška, ktorý má plnú podporu PS aj SaS. Podľa opozičných poslancov bude v parlamente bez predsedu pokračovať chaos a rozklad. Podľa politológov nemá Mikloško žiadnu šancu stať sa šéfom parlamentu. „No aj opozícia musí reagovať na politické dianie. Realitou je, že tu mesiace nemáme riadne zvoleného predsedu parlamentu,“ ozrejmil Cirner. „Vnímam to tak, že ako recesia je to dobré, ale od reality to je na hony vzdialené,“ uviedol Štefančík. „Opozícia má 71 hlasov, ak by dostal Mikloško 71 hlasov, ukázalo by to jednotu opozície, i keď to na zvolenie nestačí,“ dodáva Cirner.