Výpadok z príjmov z daní z príjmov fyzických osôb je podľa starostu obce Ratkovce a prvého podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Martina Červenku nateraz na úrovni 84 miliónov. Hovorí, že obce kryjú štátu chrbát už niekoľko rokov a teraz sú ich možnosti vyčerpané.
V obci si nemôžu dovoliť prevádzkovať ani futbalový klub, ani organizovať kultúrne podujatia. Z vlády i rezortov síce zaznieva ochota a obec dostáva odpovede, že ju v kritickom momente podržia, no riešenia ani peniaze zatiaľ neprichádzajú. „Jediné ‚nie’ máme zatiaľ od ministra financií, ale beriem to tak, že to je asi minister, ktorý hovorí všetkým nie,“ uviedol v stredu na tlačovke ZMOS-u.
Čítajte viac Vyššia DPH? Nové dane určite prídu. Otázne je, kto ich bude platiť
Červenka upozornil, že finančná injekcia musí prísť včas, pretože dlh sa bude zvyšovať. Spôsob, ktorým by sa dalo v štátnom rozpočte ušetriť, je podľa neho vyššia DPH, za ktorú by sa obce a mestá spoločne postavili. „Dokážeme ľuďom, že my ju nejdeme prejesť, a že to zvýšenie DPH bude v našich obciach a mestách aj vidieť,“ zhrnul.
Zaplatila za opravy, na iné jej nezostáva
Situácia je neúnosná aj v Liptovskom Hrádku. Podľa primátora Branislava Trégera sú si samosprávy vedomé, že konsolidácia verejných financií je neúnosná, no situácia v samosprávach je vážna. Výber priamych daní sa podľa neho neplní, pretože 25 percent ľudí nemá finančnú rezervu. V dôsledku okresaného rozpočtu museli zredukovať počet policajtov z 12 na štyroch. Mesto má výpadok na príjmoch z daní príjmov fyzických osôb na úrovni 164-tisíc eur.
Starostka Jánovej Lehoty Božena Kováčová podotkla, že ak štát nenájde prostriedky na dofinancovanie výpadku, problém nastane aj v opatrovateľských službách. „Je síce pravda, že štát vyčlenil takmer 100 miliónov eur na opatrovateľskú službu, no momentálne je peňazí málo a finančné prostriedky, ktoré dávame opatrovateľkám, sú na minimálnych mzdách,“ uviedla s tým, že ak opatrovateľkám platy nezvýšia, odídu.
Ťažkosti už teraz majú v obci Povina s 1150 obyvateľmi. Starostka Alena Dudeková opísala, že už viac ako tri roky je vypnuté verejné osvetlenie od polnoci do štvrtej hodiny ráno. „Dnes mi hrozí, že čochvíľa vypnem úplne verejné osvetlenie. Ak sa pýtame, aký to môže mať vplyv, tak sa môže určite zvýšiť kriminalita a zníži sa bezpečnosť občanov a celého regiónu,“ priblížila s tým, že ohrozený je aj celkový rozvoj obce.
„Dnes mi stojí na stole faktúra za projektovú dokumentáciu vo výške osemtisíc eur. Ja ju nemám z čoho zaplatiť. Rozvoj všetkých miest a obcí má ďalekosiahly ekonomický výpadok a dosah. V rezervnom fonde mám dnes nulu, pretože som robila cez letné prázdniny rekonštrukciu havarijného stavu kanalizácie v školskom areáli,“ pokračovala. Zdôraznila, že samospráva urobila maximum a teraz je na ťahu štát.
Čítajte viac Minister Kamenický: Situácia je vážna, šetrenie bude obrovské. Povedal, kedy musí byť finálna dohoda
Dohadujú si splátkové kalendáre
Podobné skúsenosti má starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák. Aktuálne majú výpadok 37-tisíc eur, ktoré potrebujú zaplatiť do konca roka, aby pokryli financovanie prebiehajúcich projektov a chystaných aktivít.
„Ak nás štát nedofinancuje a nedostaneme peniažky, ktoré sme si prácne narozpočtovali na rok 2024, na konci roka sa nám kompletne zastaví rozvoj na rok 2025. Nemáme peniaze na to, aby sme si zaplatili geodetov, projektantov, aby sme urobili verejné obstarávania a rôzne iné procesy, ktoré predchádzajú tomu, aby sme mohli podať žiadosti o nenávratné finančné prostriedky,“ apeluje Fenčák. Varoval, že ak sa situácia nezmení, v regiónoch sa zastaví rozvoj a investičný dlh sa bude zvyšovať.
„Stav samospráv je kritický,“ pokračoval s tým, že potrebujú zaplátať bežný chod obcí. Zopakoval, že nemajú na zaplatenie faktúr za elektrinu a plyn, dohadujú si splátkové kalendáre a nemajú možnosť čerpať ďalšie úvery. Ak štát nezasiahne, tak sa podľa neho zastaví čerpanie eurofondov.
Zástupca miest a obcí Novohradu a starosta obce Trenč Andrej Barcík potvrdil, že ide o krutú realitu do budúcnosti. Situácia ich tlačí, aby míňali rezervy a do budúcna ich nečakajú dobré roky.
„Všetko to, čo tu odznelo, je krutá pravda,“ povedal richtár z Novohradu. Podotkol, že ak budú teraz siahať na zvyšné rezervy, nebudú ani dobrými hospodármi. „Keď budeme mať existenčné problémy a nebudeme vládať platiť faktúry, ktoré sú na bežný chod, aby sme vedeli prevádzkovať zariadenia ako školy a škôlky, a niektorí aj sociálne zariadenia, tak ružovú budúcnosť nevidíme,“ priblížil Barcík.
Školám nemajú dať z čoho
Prázdne obecné pokladnice potvrdila aj primátorka Sliača Ľubica Balgová. Na margo splatnosti uviedla, že kým v minulosti mali obce 30-dňovú lehotu, dnes žiadajú o limit na splatenie do 60 dní. „Podielové dane nám chodia až okolo 20. dňa a priorita je pre nás vyplatiť mzdy. Naši zamestnanci o odmenách už dva roky nepočuli, bohužiaľ, na to nemáme,“ uviedla a dodala, že pracovníkov im preberajú súkromné spoločnosti, ktoré ich dokážu preplatiť.
V Sliači pociťujú problém aj s mestskými policajtmi, ktorí odchádzajú kvôli náboru v polícii a sľúbeným príspevkom. Balgová sa domnieva, že ak nebudú mať policajtov a nebude fungovať verejné osvetlenie, môže dochádzať k vykrádaniu. „My im tie príspevky nemôžeme dať a nemôžeme im to nijako kompenzovať. To isté sú stavebné úrady,“ pokračovala. „Ak nám štát nepomôže, sami to nezvládneme,“ zhrnula.
Prešovský primátor František Oľha hovorí, že metropola Šariša dostala z podielových daní za prvých osem mesiacov o 1,6 milióna eur menej ako vlani. „Stále máme vyššie a vyššie náklady, ale stále menej a menej peňazí nám prichádza,“ podotkol s tým, že slovenské samosprávy patria v rámci OECD k najhoršie financovaným. Menej peňazí zo štátu sa podľa Oľhu už prejavilo v meste na školstve.
„V Prešove to viedlo k tomu, že už sme oznámili cirkevným a súkromným zriaďovateľom, že v zmysle zákona im pošleme len toľko, koľko nám určuje a koľko nám posiela štát. Pravdepodobne to vytvorí zásadný tlak na súkromné a cirkevné materské školy, ktoré nebudú vedieť do konca roka financovať a budeme im, bohužiaľ, v zmysle zákona, posielať len to, čo nám prichádza cez podielové dane,“ špecifikoval. Obáva sa, že absencia prostriedkov sa môže odraziť aj na hromadnej doprave. „Situácia je dramatická,“ priznal.
Tvrdý odkaz samosprávam
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Ministerstvo financií v stredu večer reagovalo, že so zástupcami miest a obcí pravidelne rokuje a predstavitelia samospráv majú podrobné informácie o tom, v akom stave sa nachádzajú verejné financie a takisto poznajú aj obmedzené možnosti štátneho rozpočtu. Slovensko podľa rezortu stojí pred „bezprecedentnou“ potrebou konsolidácie verejných financií.
„Pod verejné financie nespadá iba štát, ale aj samospráva a je preto nevyhnutné, aby aj predstavitelia miest a obcí začali akceptovať skutočnosť, že štát nemá dostatok potrebných voľných zdrojov na to, aby v plnej miere pomáhal samosprávam sanovať ich hospodárenie,“ uviedlo ministerstvo pre Pravdu s tým, že sa riadi tvrdými dátami.
Ako rezort v reakcii priblížil, z údajov, ktoré má k dispozícii vyplýva, že príjem miest a obcí bol ku koncu júna medziročne vyšší o 9,3 percenta, pričom výpadok z podielových daní (DPFO, poz. red.) vo výške 76 mil. eur bol z ich strany plne kompenzovaný vyšším výnosom miestnych daní o 93 mil. eur a vyššími nedaňovými príjmami o 45 miliónov eur.
„MF SR rovnako zdôrazňuje, že transfery zo strany štátu boli za spomínané obdobie vyššie až o 250 miliónov eur. Rovnako pozitívne sa vyvíjal aj dlh obcí v pomere k bežným príjmom, ktorý medziročne klesol zo 17,3 percenta na 14,1 percenta,“ podotklo ministerstvo s tým, že hoci uvedomuje náročnú situáciu niektorých miest a obcí, nemôže niesť plnú zodpovednosť za individuálne rozhodnutia samospráv, ktoré majú potom vplyv na ich hospodárenie.