Po 26 rokoch tak vládna moc zasiahla do práv opozície. Podľa politológov však koalícia tancuje na tenkom ľade a po mocenskom zásahu niet pochýb, že premiér Robert Fico (Smer) sa vyrovnal Vladimírovi Mečiarovi.
Traja „vzbúrenci“
Aj keď líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok nakoniec potvrdil, že poslanci budú hlasovať za odvolanie Šimečku a ich postoj bude jednotný, nestalo sa tak. Traja „vzbúrenci“ Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš sa tajného hlasovania nezúčastnili. „Hlas by mal robiť svoju politiku a nedať sa vtiahnuť do tohto boja,“ povedal pre Sme Malatinec. „Sú dôležitejšie problémy, topiaca sa samospráva, nefunkčný fond na podporu umenia a iné,“ uviedol.
Čítajte viac Koalícia rozhodla: Šimečka končí ako podpredseda NR SR. Za jeho odvolanie hlasovalo 76 poslancov
„Sú tu ďalšie témy, ktorými by sme sa mali zaoberať,“ povedal novinárom Migaľ. Spolu so Šalitrošom sa zhodli na tom, že toto odvolávanie polarizuje spoločnosť. Líder SNS Andrej Danko už minulý týždeň hovoril o tom, že to bude skúška koalície, ale aj charakteru Hlasu. Pred novinárov sa nepostavil, no SNS v stanovisku vyjadrila poľutovanie nad postojom troch poslancov Hlasu.
Strana verí, že ide o jednorazový jav a že cieľom nebolo rozbíjať jednotu koalície a vlády. SNS dokonca chce, aby predseda Hlasu Šutaj Eštok prijal opatrenia, aby sa táto situácia v poslaneckom klube v budúcnosti nediala. Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka hovorí odlišný postoj troch poslancov Hlasu o tom, že minimálne v jednej strane „nie je podpora súčasného kurzu jednomyseľná.
„Podľa môjho názoru možno očakávať snahy o hľadanie nových „nezávislých“ poslancov, pripravených podržať koalíciu v krízových momentoch, tak ako to bolo napr. v rokoch 2018 – 2020, ale aj pri rozpade koaličnej väčšiny počas druhej Dzurindovej vlády,“ uviedol pre Pravdu. Koalíciu podržala v minulosti napríklad Romana Tabak a Katarína Hatráková, ktoré nehlasovali za vydanie vtedajšieho lídra opozície a šéfa Smeru Roberta Fica na väzobné stíhanie, kvôli čomu ich vyhodili z klubu hnutia Igora Matoviča.
Podobne spravil aj líder Sme rodina Boris Kollár počas tretej Ficovej vlády, keď Martinu Šimkovičovú, Rastislava Holúbeka a Petra Marčeka, ktorí hlasovali s koalíciou. Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera tancuje koalícia na tenkom ľade. „Niekomu z Hlasu môžu skôr či neskôr prasknúť nervy. Stačia štyria poslanci a koalícia bude v menšine,“ myslí si.
Obaja politológovia predpokladajú, že napätie a konflikt medzi Hlasom a SNS bude pokračovať. „Latentný konflikt medzi oboma stranami tu je už v súvislosti s obsadením postu predsedu parlamentu. Ešte zaujímavejšie bude, ako sa k tomu postaví vedenie strany Hlas,“ uviedol Marušiak. Hlas však stojí za tým, že post patrí im a téma je nateraz mimo koaličný stôl.
Odvolali ho a spôsobili si problémy
Koalícia aj premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) ich plán vyšiel, no sami si tým spôsobili problémy. Poslanec Smeru Tibor Gašpar priznal, že teraz nastane situácia, ktorá nebude celkom v poriadku z hľadiska technického zabezpečovania schôdze. „Uvidíme, či opozícia príde s návrhom na to, aby sme volili niekoho miesto pána Šimečku. To miesto patrí opozícii. Opakujeme to neustále, očakávame, že s návrhom príde najsilnejšia opozičná strana PS,“ povedal.
Rokovací poriadok ani Ústava SR neupravuje minimálny počet vedúcich v parlamente. Zvyčajne ich je päť – predseda a štyria podpredsedovia. Vedenie schôdze bolo po odchode Petra Pellegriniho do paláca v rukách štyroch ľudí, po odvolaní Šimečku na to ostali len traja. To znamená, že Danko, Žiga aj Gašpar si budú musieť rozdeliť hodiny, ktoré predtým pripadli Pellegrimu a teraz aj Šimečkovi. Viesť schôdzu niekoľko hodín pritom nie je jednoduché.
Ten, kto vedie schôdzu musí mať prehľad – udeľuje slovo každému z prihlásených poslancov, dohliada na dodržiavanie rokovacieho poriadku, otvára hlasovanie, vyhlasuje prestávky, prerušuje schôdze, oznamuje každý jeden z návrhov, ktorý nasleduje alebo o ktorom sa hlasuje či prijíma procedurálne návrhy. Navyše Žiga ako poverený šéf parlamentu nielen šéfuje a riadi schôdze, ale má aj množstvo protokolárnych povinností vrátane absolvovania oficiálnych návštev, čo znamená viac hodín pre Gašpara a Danka.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Podľa informácií Pravdy PS navrhne nového podpredsedu, ale zrejme až na budúci rok, aby koalícia okúsila vlastnú medicínu a vyskúšala si vládnutie v trojici. Koniec koncov, kvôli pretrvávajúcemu sporu sa v koalícii nevedia dohodnúť ani na šéfovi parlamentu. Pre Hlas je to ukončená téma, lebo post patrí podľa koaličnej zmluvy im a Danko má stále ambície sadnúť si do kresla, ktoré patrilo Pellegrinimu. Fico by tam najradšej videl Danka, no myslí si, že buď to bude Danko, alebo bude parlamentu až do konca volebného obdobia šéfovať Žiga.
Návrat „Mečiara“ a silný líder opozície
„Tak ma odvolali. Dnes sa všetky problémy Slovenska vyriešia,“ reagoval na svoje odvolanie Šimečka. „Pán Fico, môžete odvolať podpredsedu parlamentu, ale nemôžete odvolať lídra opozície. Teším sa, ako vás porazím vo voľbách. Teraz mám na to o niekoľko hodín denne viac času,“ dodal. „Verím, že je to jasný odkaz, že nebudeme rešpektovať falošných politikov, falošných ľudí, ktorí majú plné reči demokracie a právneho štátu, ale pritom doma vo vlastnej kuchyni sa správajú nedemokraticky a proti právnemu štátu aj idú,“ reagoval Fico.
Ostatné opozičné strany to považujú za útok na demokratické princípy. Podľa SaS prekročila koalícia všetky červené čiary. „Ak sa chce Robert Fico takto zahrávať s krajinou, je to pre nás signál, že musíme túto vládu ešte viac kontrolovať a upozorňovať na každé jej pochybenie,“ uzavrel predseda SaS Branislav Gröhling. Podľa KDH je to pošliapanie demokracie. Líder hnutia Milan Majerský uviedol, že post patrí PS. Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič si myslí, že Fico vedel čo robí. PS bude podľa neho preferenčne silnejšie, čo uškodí menším stranám a ďalšiu vládu bude opätovne zostavovať Smer.
Politológ SAV upozornil, že systém pomerného zastúpenia v riadiacich orgánoch NR SR sa stal politickou tradíciou SR. „Jeho absencia v rokoch tretej vlády Vladimíra Mečiara bola súčasťou oslabovania nástrojov verejnej kontroly. Z tohto hľadiska je to krok cez čiaru. Prvé argumenty, keď sa tento návrh zdôvodňoval organizovaním opozičných mítingov, bol jednoznačne krokom cez čiarou,“ uviedol Marušika. Protestovať je podľa neho základným právom opozície, kým neporušujú ústavné pravidlá, a to bez ohľadu na to, či s argumentmi súhlasíme, alebo nie.
Foto: SITA, Tomáš Susko
„Myslím, že tento krok prispeje k eskalácii konfliktu v spoločnosti. Na druhej strane, koalícia to interpretuje o. i. ako pomstu za to, že vládna väčšina po roku 2020 blokovala zvolenie dvoch prominentných opozičných politikov – Ľuboša Blahu a Mariána Kotlebu do výborov NR SR, preto toto gesto možno interpretovať aj ako akt pomsty. Myslím však, že funkcia podpredsedu NR SR je už naozaj veľmi exponovaná a citlivá,“ dodal.
Odkazu na obdobie mečiarizmu sa preto po takomto kroku ubrániť nedá. Keďže ide Fico v stopách Mečiara, podľa Cirnera sa neskôr ozve aj Európska únia. „Všetko je raz prvýkrát, toto je nový precedens, pripomína to obdobie mečiarizmu,“ uviedol Cirner, podľa ktorého bude snahou koalície dosadiť na Šimečkov post niekoho z KDH, ktoré by k sebe chceli „pritiahnuť ako možného spojenca koalície a prípadného budúceho koaličného partnera“. Zatiaľ všetky strany uviedli, že post patrí PS.
Marušiak dodal, že sa táto situácia určite nevyvinie jednoducho. „Určite to bude signalizovať posun Slovenska s maďarskou cestou, k uhorským tradíciám parlamentnej politiky.“ Podľa Cirnera bude Európa sledovať, ako sa s tým vládna koalícia popasuje. „Ak opozícia bude jednotná, odíde z riadiacich postov v parlamente a nikoho nenominuje na post podpredsedu parlamentu, bude to vyzerať ako za Mečiara a tak sa to bude aj popisovať,“ povedal. Ak však niekto v opozícii zradí, koalícia sa bude tváriť, že sa nič nedeje. „Koalícia bude hľadať slabé miesto medzi KDH, prípadne pri poslancoch za Matovičove hnutie,“ dodal Cirner.