Knihy budú po novom spadať pod najvyššiu sadzbu DPH 23 percent. V súčasnosti sa na ne zväčša vzťahuje sadzba desať percent.
Kamenický hovorí o hejte
„Knihy sú doménou väčšinou bohatších vrstiev obyvateľstva,“ povedal včera minister financií. Svoj výrok oprel o analýzu Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý patrí pod jeho ministerstvo. Pravda si analýzu od IFP vypýtala. Kamenického výrok okamžite rozpútal vlnu reakcií na sociálnych sieťach. Pobúrená ostala verejnosť i známe tváre.
Čítajte viac Opozícia už vyčíslila, o koľko si ľudia priplatia kvôli Ficovmu šetriacemu balíčku: Trojčlenná rodina zaplatí 1000 eur
Kamenický to však označil za šírenie hejtu a negatívnu kampaň odmieta „Moje vyjadrenia boli dezinterpretované. Absolútne odmietam hejt na moju osobu. Povedal som, že podľa analýzy sa ukazuje, že vyššie príjmové skupiny vynakladajú viac peňazí na knihy. Nikdy som nepovedal, že ľudia s nižšími príjmami nepotrebujú mať knihy,“ zdôraznil.
Ohradil sa voči komentárom, že mu nezáleží na vzdelaní. „Som prvý, kto by chcel čo najmenšiu daňovú záťaž na knihy, som prvý, ktorý si želá čo najviac vzdelanú spoločnosť,“ vyhlásil. Poukázal pritom na to, že pri učebniciach sa DPH znížilo z desiatich na päť percent. Vysvetlil, že pri konsolidačných opatreniach bolo prioritou dosiahnuť čo najmenší negatívny zásah na nízkopríjmové skupiny.
„Tu sa včera pomaly vytváral obraz, že človek, ktorý sa zaoberá tým, ako uživiť rodinu, má najväčší problém, že si nemôže zájsť do kaviarne na tekvicové ,latečko‘ a prečítať si knihu. Nie, toto nie je problém. Ľudia riešia ceny potravín, liekov, elektriny… Tam všade DPH poklesla,“ pripomenul. Odmietol aj kritiku predstaviteľov bývalých vlád, po ktorých musí podľa jeho slov „účet splácať“.
Za pokrytecké označil, ak kritika sadzby DPH na knihy navyše pochádza od tých, ktorí podobné opatrenia sami navrhovali. Pripomenul návrh SaS na zrušenie výnimky z desaťpercentnej dane z pridanej hodnoty na knihy, noviny a časopisy, ktoré na jar 2023 navrhovalo SaS, ale aj návrh konsolidačných opatrení kabinetu Ľudovíta Ódora. Opatrenie, ktorým sa mala zrušiť znížená daň na knihy a tlačoviny od 1. júla 2024, čo bol najbližší dátum, kedy to bolo možné, bolo súčasťou návrhu na ozdravenie verejných financií, ktorý 4. októbra 2023 zverejnil IFP.
Myslí si tiež, že zlepšenie dostupnosti kníh majú v rukách aj najväčší predajcovia kníh na Slovensku, ktorí podľa jeho názoru predražujú ceny. Kamenického sa zastal aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) uviedol, že to určite tak nemyslel. „Myslím si, že každý, kto chce byť bohatý duchom, si tú knihu kúpi. Chápem, na čo narážate. Vnímam aj ministra financií, že to povedal v nejakom kontexte. Určite to nemyslel tak, že knihy sú iba pre bohatých. Je to vec, ktorá pomáha šľachteniu ducha,“ povedal pred rokovaním.
Michelko chce zmeny, reaguje aj Pellegrini
Problém s touto daňou má aj poslanec koaličnej SNS Roman Michelko. „Chápem, že treba konsolidovať, otázka je, z akých položiek. Výnos z tej dane nie je až tak zásadný, aby sa nenašlo niečo iné. V Čechách je nula percentná DPH na knihy. Zásadným spôsobom by to ohrozilo aj polygrafický aj vydavateľský priemysel,“ reagoval poslanec.
Budem sa preto snažiť apelovať na lídrov aj expertov, aby sa daň ostala na desiatich percentách a hľadať iné zdroje, ktoré by kompenzovali výpadok z rozpočtu. „Pokiaľ sa dá. Považujem tento model za nešťastný. Ak sa to už nebude inak dať, tak aby to bolo časovo obmedzené a aby boli nejaké kompenzácie. Budem robiť všetko, čo je v mojich silách, aby som knižnému trhu pomohol a aby ten dopad nebol taký, ako vyzerá,“ uviedol.
Čo sa týka výroku o „bohatších čitateľoch“, Michelko nesúhlasí. „Masívnejšie čítajú knihy učitelia, akademickí pracovníci, ktorí nepatria k najvyšším príjmových vrstvám. Skôr by som povedal, že knihy číta masívnejšie stredná, možno nižšia stredná vrstva, určite nie ľudia, ktorí majú plno zlatých reťazí,“ povedal s tým, že sa bude snažiť konkrétne túto daň zmeniť.
Ku knihám sa vyjadril aj prezident Peter Pellegrini. „Žijeme digitálnu dobu so všetkými jej vymoženosťami, vrátane neuveriteľného množstva dostupných informácií. Ale nič z toho nenahradí pocit, keď môže človek siahnuť do knižnice, vytiahnuť z nej knižku, nadýchnuť sa jej vône a potešiť sa z jej obsahu alebo sa dozvedieť niečo nové,“ napísal na sociálnej sieti.
Knihy musia podľa prezidenta byť dostupné pre všetkých. „Pretože len vzdelaný národ sa môže posúvať vpred. Nerobme z nich symbol bohatých ľudí. O úspechu človeka by mal rozhodovať jeho talent a schopnosť tvrdo na sebe pracovať – a nie to, či sa narodil do bohatej, alebo chudobnej rodiny,“ uviedol prezident.
Štát so silným sociálnym cítením by mal vytvárať podmienky, aby vzdelanie aj v podobe kníh bolo všetkým čo najdostupnejšie a aby mal vďaka nemu v živote každý rovnakú štartovaciu čiaru. Rozumiem, že Slovensko stojí pred nevyhnutným krokom, kedy musí zaplatiť za chyby vlád z minulosti. Len si musíme dať pozor, aby sme si touto platbou neničili aj vlastnú budúcnosť.
Knihy sú na rovnakej úrovni ako učebnice
Na potenciálne zvýšenie DPH zareagovalo aj Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR. „Knihy sú bohatstvom a pamäťou národa, patria ku kultúrnemu dedičstvu a mali by byť dostupné všetkým vrstvám obyvateľstva,“ uviedlo ZVKS. „Slovensko musí byť na svoju literatúru hrdé, vďaka knihám sa stávame vzdelaným a mysliacim národom,“ reaguje združenie s tým, že je potrebné myslieť aj na najmladšiu generáciu detí.
Troma myšlienkami by chcelo združenie otvoriť celospoločenskú diskusiu o potrebe dostupnosti kníh všetkým vrstvám obyvateľstva. „Z našich skúseností a dát vyplýva, že knihy nakupujú vo veľkej miere aj sociálne slabšie vrstvy spoločnosti, dôchodcovia či rodiny s deťmi,“ uviedlo ZVKS. „Všetky prieskumy knižného priemyslu na Slovensku a dáta, ktoré z nich vyplývajú, potvrdzujú, že hlavným kupujúcim kníh je predovšetkým stredná trieda. Súčasne je prekvapivo veľa kupujúcich aj medzi dôchodcami a ľuďmi s nižším príjmom,“ uvádza združenie.
Zásadný rozdiel medzi učebnicami a literatúrou nevnímajú. „Cieľom oboch je vzdelávať, informovať a šíriť vzdelanosť, kultúrnosť, ako aj cibriť jazykové a vyjadrovacie schopnosti obyvateľstva. Preto by učebnice a knihy mali mať rovnaké podmienky vydávania,“ myslí si vedenie ZVKS. Kým na knihy sa má DPH zvyšovať, na učebnice klesne z 10 na päť percent.
„Každá prekážka, ktorú štát kladie vydávaniu a predaju kníh, sa odzrkadlí v menšom počte vydávaných, kupovaných a teda aj čítaných kníh. Tituly, ktoré ubudnú, pritom nebudú len tie komerčné, ale práve pôvodná tvorba slovenských autorov,“ zdôrazňuje združenie s tým, že predstaviteľom politických špičiek chcú poskytnúť expertízu. Ako príklad mnohí uvádzajú Českú republiku, kde je nulová DPH na knihy. Portál Seznam správy informoval, že nulová DPH na všetky verzie kníh kníhkupcom podľa oslovených firiem pomohla a zvýšil sa aj dopyt.