Platy lekárov v nemocniciach rastú každoročne automaticky. Mechanizmus ich zvyšovania je zakotvený v zákone. Práve mzdy sú položkou, na ktorú zdravotnícke zariadenia vynakladajú najviac financií, poukázal Najvyšší kontrolný úrad vo výsledkoch nedávnej kontroly. Takzvaný platový automat bol zavedený počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011, čomu predchádzala protestná akcia s hromadnými výpoveďami zdravotníkov. Odvtedy sa mzdy lekárov každoročne automaticky valorizujú, ich rast je viazaný na vývoj priemerných platov.
Prídu o 200 eur mesačne
Počas vlády Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO) lekári opakovaním protestnej akcie dosiahli zvýšenie koeficientov v rámci automatu. Od roku 2023 platy zdravotníkov rástli ešte rýchlejšie. Podľa zákona totiž plat atestovaného lekára bez praxe predstavuje 2,5-násobok priemernej mzdy. Vlani tomu zodpovedala mzda v sume 3 027 eur, tento rok sa zvýšil na 3 260 eur.
Ak by pravidlá platili naďalej, od 1. januára by mala mzda lekára stúpnuť na 3 575 eur, teda o deväť percent. Konsolidačné opatrenie vlády však znížilo budúcoročnú valorizáciu na tri percentá. To znamená, že lekár dostane mesačne o 200 eur menej. Podľa výpočtov ministerstva financií tento krok udrží v štátnej pokladnici 259 miliónov eur.
Čítajte viac Nedostatok lekárov je akútny, komora navrhuje riešenie: vrátime zrušený systém. Čo fungovalo za socializmu dnes nepomôže, hodnotí expert
Platový automat v zdravotníctve je dávno kritizovaný. Už pred piatimi rokmi ministerstvo financií, ale aj analytici mimovládneho Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) upozorňovali, že súčasný platový automat je neudržateľný. „Tempo rastu miezd v nemocniciach predbieha rast produktivity práce v tomto sektore. To ohrozuje ozdravenie hospodárenia štátnych nemocníc, a to aj napriek ich opakovanému oddlžovaniu,“ konštatoval expert INEKO Dušan Zachar v roku 2019. Zmierniť valorizáciu platov v zdravotníctve vlani navrhoval aj úradnícky premiér Ľudovít Ódor.
Slovensko ako exportér zdravotníkov
S názorom ekonómov však nesúhlasí parlamentná opozícia ani zdravotnícki odborári. Poslanec Národnej rady (NR) SR Tomáš Szalay (SaS) tvrdí, že ak nepríde v budúcom roku do zdravotníctva 260 miliónov eur, zvýši sa odchod slovenských zdravotníkov do zahraničia. Dodal, že v dôsledku vládneho šetrenia na platoch lekárov tiež stúpnu čakacie lehoty a zvýši sa poplatkové zaťaženie pacientov. „Toto rozhodnutie navyše prichádza v čase, keď sa slovenské zdravotníctvo nachádza v hlbokej personálnej kríze – chýbajú tisíce lekárov a desaťtisíce sestier,“ doplnil poslanec Oskar Dvořák (PS).
Peter Stachura z KDH hodnotí konsolidačné opatrenie miernejšie, poukázal napríklad na to, že v iných krajinách nie sú platy zdravotníkov zadefinované zákonom. „To je vymoženosť našich zdravotníkov, vo všeobecnosti v iných krajinách vždy o valorizácii vyjednávajú odborové združenia,“ skonštatoval. Zdôraznil ale, že u sestier je stále priestor na to, aby sa platy stúpali rýchlejšie ako inflácia. „Myslíme, že je veľmi nešťastné okresať všetkým zdravotníkom takýmto spôsobom mzdy a vlastne ich stabilizovať na nulovom navýšení, keď si odrátame infláciu,“ povedal poslanec.
Čítajte viac Lekári-dôchodcovia nemajú nástupcov, situácia je alarmujúca. Nemocnice vyzývajú štát, aby situáciu riešil
Slovenská lekárska komora (SLK) pre Pravdu uviedla, že limitovanú valorizáciu platov nepovažuje za šťastné riešenie. „Chápeme nutnosť konsolidácie štátneho rozpočtu, ale sme presvedčení, že v systéme zdravotníctva a v iných odvetviach je možné hľadať aj iné možnosti úspor,“ uviedla komora v stanovisku.
Lekárske odborové združenie (LOZ) reagovalo na konsolidačné opatrenie ostrejšie, označilo ho za porušenie zmluvy s lekármi, ktorá je zakotvená v zákonoch. Predpokladajú tiež, že Slovensko sa stane exportérom zdravotníkov pre ostatné krajiny. „Lekárom, ktorí zostanú na Slovensku, sa zvýši počet nadčasov a služieb, a to odmietame. Preto nech sa vláda pripraví na to, že nebudeme vykonávať nútené nadčasy a pohotovosť nad zákonné limity,“ avizuje v stanovisku LOZ.
Konsolidácia verejných financií sa vôbec nemala dotknúť zdravotníctva, reagovala na kritiku šéfka rezortu Zuzana Dolinková (Hlas). „Osobne si myslím, že konsolidácia verejných financií sa vôbec nemala dotknúť už dnes dosť skúšaného zdravotníctva. Reptania a hádky nám v tomto zložitom období nepomôžu. Je potrebné sa zomknúť a nie politikárčiť. Najmä, keď je všetkým známe, že tento problém nevznikol dnes ani pred rokom," uviedla v stanovisku.
Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďuranu je rozhodnutie vlády škrtať práve na platovom automate prospešné. „Mňa v dobrom prekvapilo, že sa škrty objavili práve pri mzdách zdravotníkov. Platový automat bol veľmi nezodpovedná politika, ktorá je súčasťou príčiny toho vysokého deficitu, ktorý máme. Pretože nárast bol plošný, čo nikdy nie je dobrá stratégia. A stál veľa peňazí,“ skonštatoval ekonóm v relácii Štúdio TA3.
Čítajte viac Nemocnice sa topia v dlhoch, zvýšené platy lekárov prehlbujú krízu. Podľa NKÚ je zdravotníctvo pred kolapsom
Myslí si však, že vláda by sa nemala zastaviť len pri lekároch: „Ak vláda našla odvahu škrtať tu, potom by mala zasiahnuť aj do celého balíka. Bavíme sa o sume 14,5 miliardy eur, ktorá pôjde na platy. Ušetrenie piatich percent z tejto sumy by bolo 700 miliónov,“ skonštatoval. Zatiaľ však Ficov kabinet postupuje opačným smerom. Práve v deň, keď koaliční lídri oznámili konsolidačné opatrenia, sa vláda a odbory dohodli na päťpercentnej valorizácii platov v štátnej a vo verejnej službe.