Letné horúčavy mnohých obyvateľov Slovenska motivujú k pobytu pri vode, veď naša krajina má množstvo riek a jazier. Nie všetky z nich sú však vhodné na kúpanie a mnohí ľudia nesprávne odhadnú svoje schopnosti alebo vstupujú do vody pod vplyvom alkoholu. Takáto neopatrnosť môže mať tragický koniec.
Vlani sa na Slovensku utopilo 118 ľudí, v roku 2021 prišlo takýmto spôsobom o život 110 osôb, vyplýva z dát Štatistického úradu (ŠÚ). Oficiálne štatistiky za tento rok ŠÚ ešte nemá, no podľa údajov Vodnej záchrannej služby Rescue International EU v priebehu tohto roka počet utopených stúpol na 130 osôb. Čísla ukazujú, že obeťami sú častejšie starší ľudia, no trend sa zmenil. Do roku 2021 boli utopenia druhou najčastejšou príčinou smrti u mladistvých na Slovensku.
Precenenie vlastných síl
Príčiny a dôvody, prečo sa ľudia topia, sú rôzne. „Minulé leto to však bolo najčastejšie tým, že ľudia nedokážu správne posúdiť svoje schopnosti. Idú do hlbokej alebo tečúcej vody a precenia svoje sily,“ vysvetlil pre Pravdu vedúci výcvikového strediska Vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža (SČK) Michal Baran. Tieto faktory, v kombinácii s horúčavami, teplotnými šokmi alebo zdravotnými problémami, môžu viesť k tomu, že človek sa vo vode utopí.
Čítajte viac „Masaker“ pri štiavnických jazerách: Načo je nám more, keď máme tajchy? Turisti našli perfektnú dovolenku a relax„Precenenie vlastných síl je čoraz častejší problém, pretože plavecká gramotnosť obyvateľstva na Slovensku z roka na rok klesá,“ dodáva Baran. Plavecká gramotnosť zahŕňa schopnosť kontrolovať dýchanie vo vode a splývať na hladine, vysvetľuje odborník. Dôležitá je tiež schopnosť zvládnuť nepohodlie, napríklad nečakané vdýchnutie vody či ponorenie hlavy a očí.
„Život je čoraz viac statický, fyzickej aktivity je menej. Mnoho ľudí má doma bazény, ktoré sú plytké, takže ani deti nemusia plávať,“ dopĺňa Baran. „Skupina ľudí, ktorá sa aktívne venuje plávaniu alebo absolvuje plavecké vzdelávanie, sa zmenšuje,“ upozorňuje záchranár.
Ďalším dôvodom utopenia je plávanie osamote, bez záchrannej bóje alebo iných pomôcok. „Často sa nedodržiava používanie záchranných prostriedkov na vodných bicykloch, člnkoch či pri splavoch,“ doplnil Baran. Nebezpečné sú aj skoky do neznámej vody, ktoré môžu viesť k vážnym úrazom.
Úlohu zohráva aj alkohol
Alkohol v tragických štatistikách k utopeniam tiež zohráva významnú úlohu. Človek pod jeho vplyvom nemá kontrolu nad svojím správaním a podceňuje riziká, čo je pri vode mimoriadne nebezpečné. „Ak človek intoxikovaný alkoholom skočí do studenej vody, dôjde k náhlemu zúženiu alkoholom rozšírených ciev, čo vedie k akútnemu preťaženiu krvného obehu a možnej reflexnej zástave srdca či strate vedomia. Následne môže dôjsť k vniknutiu vody do dýchacích ciest a k utopeniu,“ vysvetlil pre TASR primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny z Antolskej nemocnice Jakub Hložník.
V zimných mesiacoch sa v poslednom období stáva otužovanie čoraz populárnejším, no odborníci varujú pred podchladením. Ľudia by v studenej vode nemali zostávať dlho a na brehu by mali mať pripravené teplé oblečenie.
Čítajte viac Môže otužovanie odhaliť skryté ochorenie, o ktorom neviete? Aké telesné prejavy pri otužovaní nie sú bežné a kedy spozornieťLekárka Jana Bendová upozorňuje na riziká spojené s náhlym vystavením chladu, napríklad pri páde do studenej vody. „Pre telo to znamená šok – prudko stúpne tlak, zrýchli sa tep. Mladý zdravý človek to môže zvládnuť, ale niekto s ochorením srdca alebo vysokým tlakom by mohol dostať infarkt. Navyše, človek, ktorý nie je zvyknutý na chlad, môže ľahko prechladnúť,“ dodáva lekárka.
Plavčík nemusí vedieť plávať
Záchranár Baran, ktorý je inštruktorom školiacich kurzov pre plavčíkov, upozorňuje na paradox: podľa súčasnej legislatívy zamestnávateľ plavčíka musí kontrolovať len to, či má kurz prvej pomoci. „Zákon definuje, že plavčík musí ovládať prvú pomoc a určuje počty plavčíkov podľa veľkosti bazéna. Napriek dlhoročným snahám o úpravu legislatívy však zákony nepožadujú, aby plavčík vedel plávať, poznal základy záchrany vo vode alebo mal potrebné zručnosti a schopnosti,“ vysvetľuje Baran.
„Našťastie, napriek tomu mnohí prevádzkovatelia kúpalísk spolupracujú s VZS SČK a snažia sa zamestnávať plavčíkov, ktorí spĺňajú medzinárodné normy,“ sumarizuje.
Na čo si treba dávať pozor pri pobyte pri vode
Nepreceňujte svoje schopnosti
Nikdy nechoďte plávať sami a pri vodných športoch vždy používajte záchranné vesty, aj keď ste skúsení plavci. Záchranná vesta môže zachrániť život.
Pri otužovaní pozor na podchladenie
Nikdy nechoďte do vody sami. Na zamrznutých vodných plochách nelezte pod ľad! Pri otužovaní si overte svoj zdravotný stav a buďte pripravení z vody vyjsť pri akomkoľvek pocite nepohodlia.
Správna výživa a žiadny alkohol
Plávanie je náročná činnosť, preto nezabúdajte na dostatočný prísun živín a tekutín. Hodinu pred plávaním nejedzte ťažké jedlá a vyhnite sa alkoholu, ktorý zvyšuje riziko dehydratácie.
Riziko hrozí aj v bazéne s plavčíkmi
V bazénoch si dávajte pozor najmä pri skokoch do vody. Šípka to plytkej vody môže skončiť vážnym úrazom krčnej chrbtice. Riziko utopenia hrozí v každej vode. Pozor tiež pri potápaní sa či plávaní pod vodou na jeden nádych.
Priama pomoc topiacemu je nebezpečná
Neskáčte hneď do vody! Často sa v takých prípadoch stáva, že sa utopí topiaci a aj záchranca. Zhodnoťte svoje schopnosti a snažte sa privolať pomoci, prípadne využiť, čo máte k dispozícii. Topiacemu môžete hodiť plávacie koleso či inú pomôcku.