Michal Baran je absolventom Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Členom Vodnej záchrannej služby SČK je od roku 1990, v súčasnosti pôsobí ako vedúci školiaceho strediska VZS SČK v Bratislave. Pôsobil aj ako inštruktor potápania a je držiteľom viacerých potápačských kvalifikácií.
V rozhovore sa dozviete:
- Prečo je dobré mať na sebe záchrannú vestu, aj keď je človek dobrý plavec.
- Na čo si dávať pozor v zime pri otužovaní.
- Prečo sa odporúča vyhýbať riziku záchrany jeden na jedného.
- Aké sú rizika pri plávaní v bazéne
Odporúčate mať pri vodných športoch na sebe záchrannú vestu aj v prípade, ak je človek dobrý plavec?
Dovolím si tvrdiť, že viem dobre plávať a tú záchrannú vestu si dám. Dávam si ju aj na člne a o to viac ju používam, keď idem niekam s deťmi. Záchrannú vestu je naozaj potrebné si dávať, je to vec, ktorá dokáže zachrániť život.
Na čo si zvlášť dávať pozor, keď sme pri vode s malými deťmi?
Základné pravidlo je, že deti nespúšťam z očí. Stále ich treba mať pod kontrolou. Netreba sa spoliehať na záchranné pomôcky, resp. pomôcky ako plávacie kolesá, rukávniky a podobne, z ktorých to dieťa dokáže veľmi jednoducho a rýchlo vykĺznuť a môže dôjsť k topeniu.

Čo robiť, ak sa v našom okolí niekto topí? Skočiť hneď do vody?
Záchrana jeden na jedného, to znamená skočiť po niekoho, plávať a snažiť sa ho vyťahovať z vody, je najnebezpečnejšia činnosť, ktorú môže vodný záchranár vykonávať. Toto zdôrazňujeme našim absolventom doslova počas každého dňa kurzu. Je potrebné zhodnotiť svoje schopnosti, zručnosti a možnosti a určite sa snažiť privolať pomoc a skôr využívať okolitý materiál alebo pomôcky, napríklad záchrannú vestu či plávacie koleso. Odporúčame sa vyhýbať riziku záchrany jeden na jedného, pokiaľ existuje iné riešenie, pretože v mnohých prípadoch to môže skončiť utopením oboch.
Ako je to s plávaním a jedlom? Platí, že sa neodporúča ísť do vody hneď po tom, ako sa najete?
Všeobecne sa odporúča nejesť nič sýte minimálne hodinu pred tým, ako človek ide do vody alebo plávať. Takisto však nie je dobré ísť do vody ani hladný. Plávanie si vyžaduje pomerne veľa energie, a môže nastať opačný extrém, keď je človek vyčerpaný v dôsledku nedostatku energie. Dôležitý je aj pitný režim, okrem alkoholu, po konzumácii ktorého sa zvyšuje riziko dehydratácie.

Ako sa počas plávania chrániť pred slnkom, ale aj pred studenou vodou?
Človek vo vode slnko necíti, no keď vyjde von, môže sa spáliť na častiach tela nad hladinou. Dôležitejšia je však ochrana pred hypotermiou alebo podchladením. Aj 25-stupňová voda odoberá teplo organizmu tak, že po pár hodinách môže dôjsť k hypotermii. Preto, ak človek vie, že bude plávať v studenšej vode, je vhodný krátky neoprén alebo tenší neoprén, aký používajú napríklad triatlonisti.
Hrozí v bazéne rovnaké riziko utopenia ako na otvorenej vode? Aké osoby by si na to mali dávať pozor?
Najčastejším rizikom na bazénoch sú úrazy pri skákaní do plytkej vody, keď ľudia nemajú dostatok rozumu a skočia do plytkej vody hlavičku. Vo vážnejších prípadoch dochádza k úrazu krčnej chrbtice, ktorý môže byť spojený aj s topením. Ďalším rizikom je snaha zaplávať čo najväčšiu vzdialenosť pod vodou na jeden nádych, čo je z fyziologického hľadiska nebezpečné a môže viesť k utopeniu aj v bazéne.

Aké špecifické nebezpečenstvo hrozí pri otužovaní alebo zimnom plávaní, ktoré sú dnes populárne?
Otužovanie je v súčasnosti veľmi rozšírené a na weboch klubov možno nájsť základné poučky o bezpečnosti. V skratke, je dôležité poznať svoj zdravotný stav, aby nenastal zdravotný problém. Treba postupovať veľmi opatrne, pretože vo veľmi studenej vode je veľkým rizikom podchladenie so všetkými problémami, ktoré to prináša.
Nikdy nechoďte otužovať sami, vždy si vezmite niekoho so sebou a nepreceňujte svoje sily, používajte plávaciu bójku. Ak ide o zimné plávanie, kde sa vysekáva otvor do ľadu, určite nevchádzajte pod ľad, neponárajte sa a buďte vždy pripravení vyjsť z vody pri akomkoľvek pocite nepohodlia.