Úroveň Dunaja v Bratislave za posledných niekoľko dní klesla o dva a pol metra, informuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojej webovej stránke. Podobný trend zaznamenali aj na juhu krajiny, kde veľtok začal kulminovať od stredy. Takisto klesajú úrovne ďalších riek – Morava a Ipeľ sa tiež vracajú k bežným ukazovateľom vodného stavu.
Ustupujúca voda odhaľuje aj škody, ktoré veľká voda spôsobila ľuďom, podnikom a samosprávam. Bratislavský kraj cez víkend začal s čistením viacerých nábreží, ktoré boli v posledných dňoch najviac zasiahnuté záplavami. Celkové náklady na záplavy sa ešte len odhadujú, no už teraz je jasné, že budú v desiatkach, možno aj stovkách miliónov eur.
Odhady sa líšia
Škody po povodniach, ktoré mestá a obce momentálne ešte vyčísľujú, vláda odhaduje na približne 20 miliónov eur. Po mimoriadnom rokovaní vlády to uviedli viacerí ministri, informáciu zopakoval aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) v relácii Rádia Slovensko Sobotné dialógy.
Najviac zasiahnuté samosprávy však evidujú násobne vyššie škody na majetku. Škody v katastri Devínskej Novej Vsi, vrátane protipovodňových opatrení, sú predbežne odhadované na 113 miliónov eur, uviedol starosta Dárius Krajčír. Mnohé škody sa však prejavia až po opadnutí vody, dodal.
„Je to hrubý odhad, ale maximálny možný, na základe reálnych čísiel. Suma je extrémne vysoká, pretože zahŕňa majetok hlavného mesta, štátny majetok i majetok súkromných a právnických osôb, ktoré boli povodňou zasiahnuté,“ skonštatoval Krajčír s tým, že takéto odhady zaslali aj okresnému úradu.
Finančnú pomoc po ničivých povodniach poskytne aj Európska komisia (EK). Krajiny strednej Európy vrátane Slovenska budú môcť čerpať peniaze na odstraňovanie následkov z Fondu solidarity EÚ aj Kohézneho fondu. Celkovo Brusel na tento účel vyčlení desať miliárd eur, informovala predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. Slovensko z tejto sumy dostane miliardu eur. Peniaze z fondu bude Únia mobilizovať nezvyčajným spôsobom – nebude totiž potrebné spolufinancovanie zo strany členských krajín, ako to býva zvyčajne. Fond solidarity možno použiť na obnovu ciest, železníc či mostov. Postup bude taký, že krajina najprv dostane peniaze a následne ich bude môcť použiť na stopercentné financovanie projektov na odstránenie škôd.
U nás pršalo slabšie
Slovensko v porovnaní s viacerými susednými krajinami prežilo tohtoročné povodne o niečo pokojnejšie. U nás intenzívne zrážky a silný vietor panovali „len“ v západnej časti krajiny, na území Záhoria a Kysúc. Väčšina meteorologických a povodňových výstrah platila na území štyroch okresov – Senica, Skalica, Malacky a Myjava. V Česku však intenzívne dažde a povodne postihli takmer celú krajinu – červené výstrahy neboli vyhlásené len v niekoľkých okresoch na západe krajiny. Rozdiel vidieť aj v úhrnoch zrážok. Kým na Slovensku najviac napršalo v obci Pernek, kde úroveň dosiahla 386 mm, v českých Jeseníkoch za dva dni spadlo viac ako 500 mm.
Čítajte viac V evakuovaných oblastiach v Česku evidujú prvé pokusy o rabovanie. Hyenizmus, reagoval hajtman
Povodňami boli zasiahnuté takmer všetky kraje v Česku, najhoršie postihnuté boli Moravskosliezsky a Olomoucký kraj. Evakuácie zasiahli vyše 10-tisíc ľudí. Česká vláda preto požiadala EK o pomoc prostredníctvom Úniového systému civilnej ochrany, ktorý umožňuje členským štátom požiadať o vyslanie záchranných tímov, špecialistov alebo o materiálnu pomoc.
V Poľsku bola najvážnejšia situácia s ničivými záplavami v okolí Vroclavu, kam dorazila povodňová vlna na rieke Odra, a v Sliezsku. Poľská národná hydrologická a meteorologická služba (IMGW) v pondelok informovala, že na 92 hydrologických staniciach bola vyhlásená úroveň „alarmu“ a na 34 staniciach úroveň „výstrahy“. Poľská vláda pre povodne po prvýkrát v histórii vyhlásila stav živelnej pohromy.
„Tieto záplavy sú jasnou pripomienkou rastúcej hrozby extrémnych prejavov počasia spôsobených klimatickými zmenami,“ cituje denník The New York Times generálnu tajomníčku Európskej aliancie pre výskum klímy Sissi Knispel de Acostovú. Tento scenár sa podľa klimatológov môže v budúcnosti opakovať. V oblasti strednej Európy spadlo rekordné množstvo zrážok, miestami až päťnásobok mesačného úhrnu za štyri dni. „V budúcnosti by sa tento scenár mohol stať pravdepodobnejším v súvislosti s meniacou sa klímou,“ varoval klimatológ Richard Rood z Michiganskej univerzity.
Vyššie teploty na pevnine a na mori spôsobujú väčšie udržanie vlhkosti v atmosfére, čo vedie k silnejším búrkam. „Aby sme v budúcnosti zabránili katastrofickým následkom, musíme ako Európa urýchliť adaptáciu na povodne,“ myslí si Acostová. Podľa odborníkov oslovených The New York Times musí táto adaptácia zahŕňať lepšie systémy hospodárenia s dažďovou vodou, urbanistické plánovanie, dostupnejšie systémy včasného varovania a rastúce investície do zelenej infraštruktúry, ako je výmena betónových povrchov za priepustné materiály či výsadba stromov. Súčasná infraštruktúra už nevyhovuje klíme, ktorá sa zmenila, sumarizujú odborníci.