Katastrofa na Dunaji: Bratislavský Tyršák leží v troskách. Postaví sa znovu na nohy?

Gumáky nám požičal. Kráčame spolu so šéfom tímu Tyršák po areáli, pozeráme, pokiaľ až stála voda, čo všetko odniesla a čo naopak priplavila. A snažíme sa vnímať, ako sa Michal Svarinský cíti. „Vieme, že sme pri Dunaji, vieme, čo sa môže stať, máme k rieke veľký rešpekt. Sme si vedomí, že sme v záplavovej zóne, ale koncept mestskej pláže v meste sa dá robiť iba pri rieke. A čaro tohto miesta je úžasné. Je to pre nás srdcová záležitosť robiť hodnotné veci pre ľudí, keď vidíte, akú majú radosť z toho, čo im pripravíme. Jasné, sme podnikateľský subjekt, snažíme sa aj niečo zarobiť, ale ak si porovnáte s časmi, keď sme začali, každý rok investujeme a zveľaďujeme priestor, aby mal pre návštevníka ešte väčšiu pridanú hodnotu.“

Z Tyršáku veľa neostalo. Teda ak si odmyslíme naplavené trávy a drevá, 3,5-tisíca m2 zničenej drevenej podlahy, bahno kam sa len pozriete, zvyšky konštrukcií, zablatené toalety a pováľané obrovské kvetináče s rastlinami, o ktorých neviete, či prežijú. Oči pre plač a roboty ako na kostole. A k tomu krutá vedomosť – v záplavovej zóne vás nikdy nik nepoistí. Aké sú teda škody? „Zatiaľ to neviem úplne finančne odhadnúť,“ krčí Svarinský plecami. „Sami vidíte, kam až siahala voda,“ ukazuje do výšky takmer poldruha metra. „Dostalo sa jej sem veľa, aj tu stála dlhší čas. Prvý raz nás na pozemok pustili v sobotu, ešte len začíname upratovanie. Celý náplavami kontaminovaný podklad budeme musieť vymeniť a odpratať blato. Tým začíname.“

Čo zostalo z bratislavského Tyršáku po povodni

Fotogaléria 32 fotiek

+29

Dá sa vôbec na vysoký Dunaj pripraviť? „Všetko, čo malo byť preč, preč aj bolo. Pravidelne sledujeme vývoj počasia, najmä v Rakúsku a Nemecku a hneď ako sme vedeli, v čase keď na Slovensku ešte nepršalo, že Dunaj dosiahne druhý stupeň, čo je v Bratislave 750 centimetrov, sme začali s odvozom hnuteľných vecí,“ približuje šéf Tyršáku prvé opatrenia. „Odniesli sme veľkú časť kontajnerov, nábytky, technológie, teda všetko, čo by voda mohla zobrať a ten zvyšok, čo sme tu nechali, sme zaťažili, aby neprišlo k odplaveniu. Zvyšné kontajnery boli zviazané lanami a zachytené o kamene na parkovisku. Všetko sme riešili v zmysle schváleného protipovodňového plánu. Odpojili sme elektrinu, vodu. Bočné steny konštrukcií sme zdvihli na zhruba odhadovanú úroveň, aby voda mohla pretekať.“

Na jar, pri prvej tohtoročnej zvýšenej vode, im pomohli hrádze z vriec naplnených pieskom. Svarinský: „Nanosili sme ich zhruba 4000 a zabralo to – na pozemok sa voda nedostala. Vtedajšie opatrenia nás stáli približne 50-tisíc eur. Teraz sme vedeli, že hladina Dunaja bude taká vysoká, že lopotiť sa s vrecami nemá cenu. Mali sme zhruba 2 a pol dňa na spratanie areálu – s našimi ľuďmi aj spolupracujúcimi firmami. Vedieme si denník, kde máme spísané všetky kroky. Koľko čo trvalo, aký personál bol potrebný, aká technika, aby sme to vedeli spätne vyhodnotiť. Neskôr už aj v Bratislave začalo pršať, ale tu sa robí za každého počasia.“

Čo je vlastne Tyršák? Jediná oddychová zóna na petržalskom brehu Dunaja. Funguje od mája do septembra s programom 7 dní v týždni. Pravidelne sa tam cvičí jóga, hrá plážový volejbal, koná vedomostný kvíz, premieta sa v letnom aj cestovateľskom kine, konajú koncerty, organizujú rôzne typy výstav či trhov. Pre návštevníkov je všetko zadarmo, platia len to, čo skonzumujú a vypijú. Dá sa taký projekt uživiť? „V zmysle zmluvy platíme mestu Bratislava ročný nájom okolo 70-tisíc eur. Máme niekoľko komerčných partnerov, ktorí nás podporujú alebo si u nás usporadúvajú rôzne typy akcií, ale gro aktivít financujeme z príjmov z gastra. A čo zarobíme, znova do niečoho na pláži investujeme.“

Svarinský si uvedomuje, že aktuálne škody sú devastačné, aj preto vypísali prostredníctvom Donio.sk na pomoc Tyršáku finančnú zbierku, v čase zverejnenia článku ľudia spolu poslali 5000 eur. „Samozrejme, je nám to veľmi ľúto, ale treba vedieť prijať realitu a posunúť sa ďalej. Ak niekto robí aktivity v takejto oblasti, musí byť pripravený na všetko. Nás teší už len samotný fakt, že komunita ľudí, ktorí sem radi chodia, nás podporí aj dobrým slovom alebo nám pošle hoci len pár eur. To je to najviac, čo môžeme dostať. Spolu s tým, že sa nám núkajú dobrovoľníci, ktorí chcú pomáhať. V dnešnej dobe je to veľmi povzbudivé.“

Je jasné, že Tyršák už v tomto roku neotvoria. Bude chuť otvoriť ho o rok? „Stále ešte nemáme ani úplnú predstavu, čo všetko budeme musieť opraviť. Čaká nás veľmi veľa roboty. Ak sa rozhodneme Tyršák zachrániť, určite bude mať v budúcnosti inú podobu. Sadneme si s architektmi a porozmýšľame, ako Tyršák koncipovať tak, aby bol odolnejší voči povodniam. Ľudia si to tu obľúbili, za päť rokov sa nám podarilo vytvoriť hodnotné miesto pre Bratislavčanov a turistov, ktorých sa tu odhadom ročne premelie asi 200-tisíc. A to je veľký záväzok,“ uzatvára Michal Svarinský.