Zdravotníci, najmä ich zástupcovia a odborári, vidia v návrhu konsolidačných opatrení dva zásadné problémy. Jedným je premena štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, čo podľa lekárov zásadne mení charakter zdravotníckych zariadení – z verejných na obchodné spoločnosti. Druhým problémom je zmena v platovom automate, podľa ktorej by mali platy lekárov v budúcom roku rásť pomalšie.
Zavedenie vyšších koeficientov pre každoročnú valorizáciu platov bolo iba jedným splneným bodom z celkovo ôsmich požiadaviek z memoranda, ktoré Hegerova vláda podpísala so zdravotníkmi v roku 2022. Zámer Ficovej vlády šetriť na platoch lekárov v podstate znamená, že štát neplánuje dodržiavať ani tento sľub, pripomína Lekárske odborové združenie (LOZ).
Kolaps je možný od januára
LOZ už od minulého týždňa zbiera od zdravotníkov výpovede z nadčasov. V praxi to znamená, že lekár či sestra po výpovednej lehote nenastúpi do pohotovosti, ak už odslúžil viac nadčasov, než mu prikazuje zákon. Viaceré nemocnice by tak mali problém zabezpečiť chod svojich oddelení. Ide však len o prvý krok zo strany odborárov, ak by výpovede z nadčasov vládu nepresvedčili, sú odhodlaní konať razantnejšie a podať výpovede zo zamestnania.
Podpredsedníčka LOZ Miroslava Kyselá Dujčáková pripomína, že zdravotnícky sektor netrpí nedostatkom personálu len prvý rok. „Nemocnice nám kolabujú. Fungujú na tom, že privrieme oči a slúžime, koľko treba, lebo zabezpečiť 24-hodinovú starostlivosť pre našich pacientov je potrebné a nikto z nás z oddelenia nevie odísť, kým ho niekto nevystrieda,“ povedala. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko v reakcii na šetrenie v zdravotníctve priamo hovorí o kolapse, ktorý hrozí sektoru už budúci rok.
Čítajte viac Budeme zdravotníkov exportovať susedom? Opozícia kritizuje škrtanie na platoch lekárov, ekonóm chváli vládu za odvážny krok
Katastrofa však môže vypuknúť aj skôr, lebo už teraz prichádza chrípková sezóna, ktorá pre nemocnice znamená vyššiu záťaž. Ďalšími výpoveďami hrozia aj zdravotné sestry, ktoré takisto nie sú spokojné so zámerom vlády šetriť na ich platoch. Predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) Monika Kavecká upozornila, že takmer polovica sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku je vo veku nad 50 rokov.
„Vláde pripomíname, že sestry nad 50 rokov nemajú zákonnú povinnosť vykonávať svoju prácu v nadčasoch, preto môžu vypovedať nadčasy ihneď. Takýto stav by enormne zaťažil chod množstva nemocničných oddelení,“ ozrejmila. Zároveň dodala, že asi sedem percent sestier je vo veku nad 65 rokov, čo znamená, že môžu odísť do dôchodku. V slovenských nemocniciach dnes pracuje 31-tisíc sestier a ďalších 15-tisíc v systéme chýba.
Analytici odporúčali nešetriť na sestrách
Počet zdravotných sestier na Slovensku klesá od roku 2009, problémom je dlhodobo aj ich starnutie. Vládni analytici z Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) v lete upozorňovali, že iba osem percent sestier je vo veku 20 až 29 rokov. „Naopak, postupne rastie podiel zdravotných sestier vo veku nad 50 rokov,“ uvádza vo svojej analýze ISA.
Nízky podiel mladých sestier bol podľa vládnych analytikov spôsobený odlivom až polovice absolventiek zdravotníckych škôl do zahraničia. Odlivu sestier sa štát doteraz snažil zabrániť zmenami v odmeňovaní. Pre ne od roku 2022 platia vyššie koeficienty pri valorizácii. Pri konsolidácii sa to však môže zmeniť. Priemerná mesačná mzda sestry vrátane osobného príplatku, práce nadčas a počas víkendov a sviatkov začiatkom roka 2024 predstavovala takmer 2200 eur. Táto suma je už porovnateľná s platmi, aké majú zdravotné sestry v Česku.
Čítajte viac Nedostatok lekárov je akútny, komora navrhuje riešenie: vrátime zrušený systém. Čo fungovalo za socializmu dnes nepomôže, hodnotí expert
Práve lepšie odmeňovanie sestier by podľa analytikov ISA mohlo byť kľúčom k ich udržaniu na Slovensku. Navrhli dokonca ďalšie úpravy v platovom automate, zamerané na osobnú motiváciu sestier. „ISA odporúča v automate posilniť odmeňovanie za výsledky práce, systematicky merať spokojnosť pacientov s prácou sestier a výsledky zohľadniť pri ich odmeňovaní,“ konštatuje ISA.
Hrozí odliv?
Odborári a parlamentná opozícia varujú, že šetrenie na platoch zdravotníkov by spôsobilo ďalší odliv týchto špecialistov do susedných krajín. Dôsledkom by boli dlhšie čakacie lehoty a vyššie poplatky pre pacientov. Argumentujú, že v zahraničí majú lekári lepšie pracovné podmienky aj finančné ohodnotenie. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský súhlasí s prvým argumentom, pochybuje však o druhom.
„Výška miezd väčšinou nebýva najhlavnejším dôvodom na odchod, ale skôr podmienky na pracovisku, kariérny rast, vzdelávanie či možnosti výskumu. Navyše nikde nie je napísané, že zdravotníkom sa nepodarí vyrokovať zvýšenie miezd na úrovni jednotlivých nemocníc, ako sa často dialo aj v minulosti,“ zdôraznil.
Aj čísla zo susedných krajín svedčia skôr o tom, že dnes slovenskí lekári nie sú platovo až tak ďaleko za kolegami z okolitých štátov. K zlepšeniu prispelo najmä zvýšenie koeficientov v platovom automate, na ktorom sa lekári dohodli s Hegerovou vládou. Podľa neho totiž plat atestovaného lekára bez praxe predstavuje 2,5-násobok priemernej mzdy. Vlani tomu zodpovedala mzda v sume 3 027 eur, tento rok sa zvýšila na 3 260 eur. Ak ide o atestovaného lekára s 30-ročnou praxou, jeho základná mesačná mzda vlani dosahovala 3 935,75 eura. Od začiatku tohto roka jeho základná hrubá mzda dosahuje minimálne 4 238 eur.
V susednom Česku, ktoré často figuruje ako „úteková“ destinácia pre väčšinu slovenských zdravotníkov, sú platy o niečo skromnejšie. Atestovaný lekár bez praxe tento rok dostáva 55 790 korún mesačne, čo zodpovedá sume 2 220 eur. V porovnaní so slovenským kolegom má tak o tisíc eur menej. To isté platí aj pri skúsenejších lekároch, základný plat majú o tisíc eur nižší. Analytik z INESS Vlachynský stručne sumarizuje, že efekt spomalenia rastu platov na odchod do zahraničia považuje za marginálny.
Čítajte viac Fico kritizoval Dolinkovú: Za zdravotníctvo nesie zodpovednosť ministerka, musí prísť s opatreniami
Tlak na ministerku
O konsolidačných opatreniach rokovala celá koalícia a odsúhlasila ich vláda, najviac kritiky pre ne ale znáša ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas). Na margo konsolidácie uviedla, že opatrenia sa vôbec nemali dotknúť už dnes dosť skúšaného zdravotníctva. Zástupcovia lekárov na jej slová reagovali tým, že ministerka nedostatočne bojovala za záujmy sektora, ktorému chýba financovanie, a príde o ďalších 260 miliónov eur v dôsledku vládneho škrtania výdavkov.
Šéfku rezortu zdravotníctva kritizoval aj líder koaličnej SNS Andrej Danko, podľa ktorého sa jej rezort stal „jamou“, v ktorej ročne končia miliardy, ale výsledok v podobe lepšej zdravotnej starostlivosti nevidno. Pridal sa aj premiér Robert Fico (Smer), ktorý uviedol, že Dolinková nesie plnú zodpovednosť za zdravotníctvo a musí prísť s ozdravnými opatreniami. Bez toho si nevie predstaviť, že by sa do slovenského zdravotníctva ‚liali‘ ďalšie peniaze. „Ak to ministerka zdravotníctva nezvládne, bude to musieť zvládnuť niekto iný,“ skonštatoval premiér.
Čítajte viac Padne prvá ministerka? Danko stupňuje tlak: Rázny je aj Fico, beží jej jedna z posledných šancí. Dolinková: Odmietam klamstvá šéfa SNS
Tlak na ministerku sa pravdepodobne oplatil. „Balík konsolidačných opatrení je predmetom politických diskusií,“ odpísal Dolinkovej rezort v reakcii na otázky Pravdy k tomu, či sa uvažuje o zmene pri konsolidácii v zdravotníctve. Doplnili tiež, že ministerstvo nedisponuje informáciami o množstve výpovedí z nadčasov, situáciu však intenzívne rieši. Vlachynský z INESS si myslí, že zdravotnícki odborári môžu nakoniec dosiahnuť svoje. „Nikde nie je napísané, že zdravotníkom sa nepodarí vyrokovať zvýšenie miezd na úrovni jednotlivých nemocníc, ako sa často dialo aj v minulosti. Prípadne o to viac centrálne vyjednajú ďalší rok,“ predpokladá.