Pravda oslovila po roku od parlamentných volieb predsedov klubov všetkých parlamentných strán. Úspechy, kľúčové momenty či napĺňanie predvolebných sľubov SaS zhodnotil pre Pravdu Branislav Gröhling.
Čo považujete za najväčší úspech SaS po roku od volieb?
Musím to rozdeliť do dvoch častí. Do vnútra – nastala u nás výmena a v rámci výmeny SaS aj naďalej rastie a získavame ďalších sympatizantov, voličov, ale aj členov strany. Nie je to úplne bežné v slovenskom politickom živote, keď sa mení predseda, aby tam nebol nejaký prepad alebo aby sa strana nepotácala. To je pre mňa úspech nás ako strany SaS a celého jej tímu. Čo sa týka parlamentu, som veľmi rád, že sa nám podarilo aspoň čiastočne pozdržať novelu Trestného zákona, urobiť tam určité úpravy, samozrejme, aj s pomocou občanov, protestov a verejného tlaku. Takto plánujeme postupovať aj pri konsolidácii.
Čítajte viac Volebný seriál: SaS to má nahnuté. Posledná šanca na reštart? Sulík znova stavil na ekonomickú kartu
Vaším predvolebným heslom bolo, že chcete meniť hru, zároveň to bol aj ekonomický rast. Podarilo sa vám tú hru zmeniť alebo ju je potrebné ešte meniť ďalej?
Neviem, nikdy sa nevraciam do minulosti, lebo človek má vždy aktuálne iné názory na to, čo robil v minulosti. Pozerám sa do budúcnosti, čo pre nás znamená, aby sme vybudovali silnú, zosieťovanú stranu s regionálnymi osobnosťami po celom Slovensku.
Zažila SaS nejaký kľúčový moment, o ktorom by ste povedali, že tú stranu zmenila, že SaS je iná, ako bola pred rokom počas volieb alebo pred nimi?
Pre mňa bolo kľúčové, že sme sa vedeli celá strana postaviť zásadne za Máriu Kolíkovú, keď bola odvolaná z postu predsedníčky kontrolného výboru SIS. Vidíte, že keď ostatným stranám odvolávajú ľudí, tak sa dohodnú, že veď dáme tam niekoho iného, chceme stoličky, chceme pozície. My sme v tomto zásadový a myslíme si, že treba dodržiavať pravidlá. Toto je moje motto do budúcna, že raz, keď vytvoríte nejakú dohodu, tak tá dohoda by sa mala dodržiavať.
Máte plán na najbližšie obdobie, možno nejaký zákon, ktorý by ste chceli predložiť, resp. čím by ste sa takto o rok mohli pochváliť?
Budeme predkladať množstvo zákonov v rámci ekonomickej podpory krajiny cez pána Viskupiča alebo klub a budeme reagovať na pochybenia tejto vlády. Viete, chváliť sa v opozícii… Môžeme sa chváliť tým, že sa opravila novela Trestného zákona, že sa presadili brigády pre 15-ročných, že sme dokázali zabrzdiť zvyšovanie dane zo sladených nápojov, resp. z proteínov. Sú to možno čiastkové úspechy, ale pre nás sú to zo strany opozície úspechy také, že môžete robiť iba to, čo vám koalícia dovolí. Takto budeme pokračovať aj do budúcna.
Piatykrát v parlamente
Opozičná práca je pomerne zložitá tým, že poslancom neprechádzajú takmer žiadne zákony. Zviditeľniť sa však môžu predkladaním návrhov alebo prostredníctvom rôznych pozmeňovacích návrhov či aktivitou v pléne parlamentu. Medzi troch najaktívnejších poslancov SaS patrí Marián Viskupič (23 návrhov zákonov, 12 pozmeňujúcich návrhov a 164 vystúpení), Ondrej Dostál (9 návrhov zákonov, 5 pozmeňujúcich návrhov a 453 vystúpení) a Mária Kolíková (7 návrhov zákonov, 4 pozmeňujúce návrhy a 195 vystúpení).
Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner považuje za úspech liberálov to, že sa už piatykrát dostali do parlamentu. „Úspechom sú určite preferencie nad hranicou zvoliteľnosti, pretože strana menila predsedu a v podstate má v parlamente viac poslancov, ktorí donedávna neboli alebo ani nie sú členmi SaS, alebo prišli z iných strán, či sú dokonca členmi iných politických zoskupení,“ hodnotí.
„Veľmi sa vydarila akvizícia pani Kolíkovej do SaS, ktorá je výraznou opozičnou poslankyňou s mediálnym výtlakom,“ uviedol. Na druhej strane liberáli neuspeli s Richardom Sulíkom ako lídrom eurokandidátky. SaS už podľa neho nie je tým, čím bývala. Liberáli majú za sebou turbulentné obdobie najprv vo vláde Igora Matoviča a neskôr vo vláde Eduarda Hegera, v ktorej si definitívne potvrdili nálepku „rozbíjača vlád“.
Liberáli nezmenili hru
Do volieb 2023 išli s plným nasadením, novým dizajnom a heslom „Meníme hru“, no získali len niečo vyše 6,3 percent, aj keď mal Sulík v pláne dostať sa na dvojciferné číslo. Aktuálne sa preferenčne aj po roku pohybujú na rovnakej úrovni. „V SaS musia niečo vymyslieť, aby boli pre voličov stále zaujímaví a odlíšili sa od PS. Potrebujú novú agendu, nové tváre a v podstate frenetickú aktivitu, aby na nich voliči nezabudli,“ hovorí politológ.
Podľa Cirnera však nezmenili nič, čo sa týka vládnutia, keďže voľby vyhral Smer a spolu s SNS a Hlasom sa vrátil k moci. No SaS ako strana sa zmenila výrazne. Richard Sulík prenechal stoličku predsedu po 15 rokoch Branislavovi Gröhlingovi, ktorého si zvolili na sneme, a odišiel aj z parlamentu. „Do pozadia ustúpil nielen Sulík, ale napríklad aj Jana Bittó Cigániková, ktorá sa vzdala straníckej funkcie,“ skonštatoval Cirner. „V SaS sú nové poriadky, snažia sa personálne posilniť v regiónoch, napríklad vstup viceprimátora Košíc Marcela Gibódu do SaS, a vytvorili tzv. Pravicový blok, ktorý má znamenať istý druh spolupráce s malými stredopravými stranami,“ hovorí. Napriek tomu to nepovažuje za zásadnú zmenu hry.
Najväčším prešľapom je podľa politológa práve odchod Sulíka z parlamentu. „V podstate povedal, že ho to nebaví sedieť v opozičnej poslaneckej lavici a že sa bude kandidovať vo voľbách 2027, čím jasne naznačil, že čas v opozícii považuje za premárnený. To je voči voličom veľmi nepekné gesto,“ hovorí s tým, že jeho voličom to môže evokovať pocit, že mu dali dôveru, no počas volebného obdobia pre nich pracovať nebude a vráti sa znova pred ďalšími voľbami.
SaS musí zabrať
SaS prežila už niekoľko rozkolov a štiepení. Prvé personálne zemetrasenie v prišlo po predčasných voľbách v roku 2012. Zo strany vtedy odišiel Jozef Kollár a Juraj Miškov. Ďalšie veľké otrasy s podobným scenárom sa udiali tesne pred parlamentnými voľbami 2020. Skupinka okolo Ľubomíra Galka rozhodla odísť a založila vlastnú platformu. Zo strany odišiel po nezhodách so Sulíkom aj Jozef Mihál a po eurofondovom konflikte s Veronikou Remišovou odišla aj Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Keď SaS vypovedala koaličnú zmluvu a z koalície neskôr vystúpila, stranu opustil aj Martin Klus. Do strany sa pred minuloročnými parlamentnými voľbami vrátila Jana Kiššová a SaS sa dohodla na spolupráci aj s bývalým šéfom KDH Alojzom Hlinom. „SaS sa vždy oslabila o nejaké osobnosti a odborníkov, ostala takmer personálne vyprázdnená, až kým naposledy neprijala bývalých poslancov Za ľudí a Juraja Krúpu, ktorý opustil Igora Matoviča. SaS je stále elitný klub, bez silných regionálnych štruktúr a nikto sa k nim príliš nehrnie,“ uviedol politológ.
„Nedokázali využiť ani to, že ich ministerský nominant Ivan Korčok sa skoro stal prezidentom, ale jeho politickú budúcnosť nespája so SaS,“ hodnotí Cirner. Od volieb tak má SaS stabilné preferencie, ktoré občas mierne rastú. V minulosti však SaS dosahovala 12 percent a v čase najväčšej slávy aj 15 percent. „Neviem či to v SaS považujú za úspech, navyše majú výraznú konkurenciu v PS, ktoré ako veľká strana určite láka aj voličov SaS,“ konštatuje Cirner. Aká budúcnosť liberálov čaká? „Majú šancu udržať sa v parlamente, ale musia zabrať a presvedčiť voličov, že ešte majú čo ponúknuť a hlavne byť alternatívou voči súčasnej vláde. Budú hrať iba druhé husle po PS,“ dodal politológ.