Pravda oslovila po roku od parlamentných volieb predsedov klubov všetkých parlamentných strán. Úspechy, kľúčové momenty či napĺňanie predvolebných sľubov Hlasu zhodnotil pre Pravdu Róbert Puci.
Čo považujete po tom roku od volieb za najväčší úspech Hlasu?
Myslím si, že úspechov je viac. Každý jeden z našich ministrov má čím podložiť ten rok svojho pôsobenia vo funkcii. Majú dosť splnených úloh, za ktoré sa nemusíme ako strana hanbiť.
Vašim predvolebným heslom bolo, že len silný štát pomôže ľuďom. Darí sa vám to plniť alebo v tom budete pokračovať ďalej?
Určite budeme pokračovať ďalej v napĺňaní tohto hesla, pokiaľ nenastane nejaký väčší rozkol v koalícii. S týmto heslom sme išli do volieb a chceme pre ľudí spraviť všetko tak, aby to bolo v poriadku, a nie riešiť žabomyšie vojny o nejakých funkciách.
Čítajte viac Volebný seriál: Hlas sa stal Ficovým terčom. Ktorým smerom nakoniec pôjde? Pellegrini si musí postrážiť voličov
Stal sa nejaký kľúčový moment, podľa ktorého by ste povedali, že Hlas je inou stranou, akou bola pred rokom?
Určite áno. Možno najsilnejší moment bol ten, keď sa nám podarilo zvoliť nášho bývalého predsedu Petra Pellegriniho za prezidenta Slovenskej republiky a tým pádom sme museli zmeniť aj vedenie strany. Myslím si, že to bol jeden z kľúčových momentov pre stranu a ďalšie momenty nás ešte čakajú, takže uvidíme, ako to všetko dopadne.
Aké máte plány na budúci rok? Možno nejaký konkrétny zákon alebo cieľ, ktorým by ste sa takto o rok chceli pochváliť?
Základ je, aby sme upokojili dnes situáciu, aby sme tu o rok mohli opäť takto stáť a diskutovať o tom, čo sme za ten rok zvládli. Takže najdôležitejšie pre nás. Takže najdôležitejšie je upokojiť situáciu v koalícii a fungovať ďalej ako koalícia.
Úspechom je aktuálne najviac postov
Napriek tomu, že je Hlas novou parlamentnou stranou, mnohí ju najmä po vytvorení koalície so Smerom vnímajú len ako jeho dvojičku. Strana sa sformovala potom, čo niekoľko mesiacov po voľbách 2020 Peter Pellegrini spolu s desiatimi poslancami Smeru založil novú stranu pod názvom Hlas – sociálna demokracia. Predchádzali tomu rozličné pohľady na politiku lídra Smeru Roberta Fica a jeho niekdajšej pravej ruky Pellegriniho po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018. Pellegrini vystriedal Fica v čele vlády a stal sa aj lídrom kandidátky do volieb. Napriek tomu sa spory medzi nimi kopili, Pellegrini dokonca vyzval Fica na odchod z čela strany, čo sa nestalo a jedenásť poslancov zo Smeru odišlo.
Čítajte viac Jeden koaličný spor strieda ďalší. Pád, rekonštrukcia či zmierenie? V Hlase zvažujú dve možnosti, SNS hovorí o porušení koaličnej zmluvy
Hlavnými tvárami Hlasu sa okrem Pellegriniho stal Matúš Šutaj Eštok, Denisa Saková, Zuzana Dolinková či Richard Raši. Hlas sa postupne etabloval, preferenčne okamžite vystrelil na prvé miesto a až do februára 2023 rebríčkom prieskumov kraľoval. Agresívna politika Smeru, rival v podobe Progresívneho Slovenska (PS) a nevýrazné postoje Pellegriniho viedli k tomu, že Hlas postupne preferenčne padal a až do volieb sa držal na treťom mieste.
Rovnaké miesto so ziskom necelých 15 percent obsadili aj vo voľbách a napriek tomu, že nevyhrali, v koaličných rokovaniach boli kľúčovým hráčom. Mnohí sa po Pellegriniho vyjadreniach, že si nevie predstaviť sedieť v jednej vláde a za jedným stolom s Ficom, ktorého označil za politika minulého storočia, spoliehali, že s ním do koalície nepôjde.
Pellegrini rokoval s Ficom aj s lídrom PS Michalom Šimečkom, nakoniec si však vybral istotu nad „neskúsenou stranou“, ktorú podľa jeho slov nepoznal a nevedel, čo od nej môže čakať. Koalícia so Smerom a SNS a pomerne nevýrazné ohradzovanie sa voči neskorším útokom SNS ich stáli preferencie, ale aj pomenovanie „podržtaška“. Pohár trpezlivosti im však pretiekol po nedávnych sporoch s lídrom SNS Andrejom Dankom, ktoré viedli zatiaľ k najväčšiemu koaličnému sporu.
Dankovi prekáža najmä nepomer v rozdelení síl v rámci koalície potom, čo sa Pellegrini stal prezidentom a Hlas mal okrem siedmich ministerstiev dve najvyššie ústavné funkcie. Práve to považuje politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda Jozef Lenč za obrovský úspech pre stranu. „Hlas dokázal získať väčší počet vládnych postov, než im to vyplývalo z výsledku vo voľbách a k tomu posty, ktoré sú zaujímavé z hľadiska napĺňania straníckej politickej agendy (sociálne veci, hospodárstvo, plán obnovy, vnútro, regionálny rozvoj),“ zhodnotil.
Okrem toho sa im podarilo presadiť legislatívne a personálne zmeny, ktoré boli podľa politológa v súlade s tým, čo sľubovali svojim voličom. „Zavedenie trinásteho dôchodku, zefektívnenie využívania eurofondov či zmeny (čistky) v polícii,“ hovorí Lenč. V neposlednom rade je úspechom aj zvolenie bývalého predsedu a zakladateľa Hlasu za prezidenta.
Hlas priority plní, vláda ako celok nie
Svoje ciele napĺňajú v duchu predvolebného hesla „len silný štát pomôže ľuďom“, no politológ konštatuje, že sa opakovane ukazuje skôr to, že náš štát je slabý. „Že zlyháva, a to vo viacerých aspektoch. Napriek tomu, že sa Hlasu darí presadzovať časť sociálnej agendy a svojim spôsobom pomáha, vláda ako celok nie je schopná zabrániť postupnému kolapsu zdravotníctva, verejnej infraštruktúry a ekonomiky,“ zhodnotil Lenč.
Príkladom sú aj konsolidačné opatrenia, ktoré podporil aj Hlas. „V konečnom dôsledku postihnú najmä bežných ľudí a tak sa doterajšia pomoc doručená Hlasom de facto rozplynie,“ uviedol. Za najväčší prešľap Hlasu považuje Lenč dlhodobú neschopnosť strany postaviť sa za svoje priority a zásady. „Strana nie je schopná, v kontexte dodržiavania koaličnej zmluvy, presadiť voľbu predsedu parlamentu. Tiež nie je schopná vystupovať ako suverénny subjekt, ktorý má vlastnú politiku a vlastné záujmy,“ zhodnotil.
Vidieť je to podľa neho na tom, ako súčasný predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok len interpretuje slová a postoje Roberta Fica. „Svoju stranu stavia do pozície beznázorového vazala záujmov Roberta Fica a Smeru,“ uviedol Lenč. Prvým pokusom o vzopretie sa Smeru a využitie politickej situácie bolo podľa neho hlasovanie o odvolaní Šimečku z postu podpredsedu NR SR, ktorého sa traja poslanci Hlasu – Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš nezúčastnili. Z tejto situácie môe Hlas ťažiť, ak bude mať odvahu a aj to môže byť pre stranu ďalší bod zlomu. „V prípade, že by ‚neposlušnýchʻ poslancov ‚uprataliʻ, mohol by to byť začiatok rozpadu Hlasu,“ ozrejmil politológ.
Hlas má budúcnosť a závisí aj od Šutaja Eštoka
Kľúčovým momentom bola pre Hlas práve výmena predsedu. Podľa politológa je to zlomový bod v prežití vo vládnej koalícii, ale aj pre budúcnosť strany Hlas ako takej. Odchod Pellegriniho a menovanie Šutaja Eštoka nebolo pre stranu podľa Lenča správne rozhodne, hoc si obaja mocensky polepšili. „Strana utrpela porážku. Či tá porážka bude fatálna bude závisieť od toho, do akej miery bude Matúš Šutaj Eštok ochotný a schopný dať Hlasu novú a pre voličov uveriteľnú identitu a agendu,“ hovorí.
Čítajte viac „Príďte do parlamentu, ja im naložím aj dnes.“ Danko v útokoch pokračuje. Pre spory s Hlasom pripúšťa, že zablokuje celý rozpočet
Napriek tomu, že sa scenár o opätovnom včlenení Hlasu do Smeru stále spomína, podľa Lenča to nie je v záujme ani Smeru, ani Hlasu. „Možno niekoľkých jednotlivcov, no aj tí si časom uvedomia, že kým v Hlase, hoc oslabenom, hrajú prvé husle, po návrate do Smeru by boli na druhej a možno až tretej koľaji a ešte s nálepkou navrátivších sa zradcov,“ hovorí politológ.
Hlas má podľa Lenča stále šancu byť politickou stranou s budúcnosťou. „A to navzdory tomu, že rozhodnutia strany za ostatných dvanásť mesiacov boli z hľadiska budúcnosti strany nerozumné. Ak sa vyvaruje chybám svojich predchodcov – strán, ktoré boli súčasťou koalícií so Smerom a dnes už sú v hlbokom zabudnutí – tak má Hlas ešte šancu na budúcnosť, a to aj ako premiérska strana,“ dodal.