Pravda oslovila po roku od parlamentných volieb predsedov klubov všetkých parlamentných strán. Úspechy, kľúčové momenty či napĺňanie predvolebných sľubov PS zhodnotil pre Pravdu Martin Dubéci.
Čo považujete ako strana PS za najväčší úspech, ktorý sa vám podaril od minuloročných volieb?
Neviem, či to je úspech, ale považujem za dôležité to, že v parlamente predstavujeme asertívnu a aktívnu opozíciu. Akýkoľvek návrh, aký príde, dostane z našej strany silnú oponentúru, máme klub, v ktorom sa ku každej veci vie niekto od nás vyjadriť a myslím, že sa nastavili nejaký štandard opozičnej práce. S tým som spokojný.
Vaším predvolebným heslo bolo, že „dá sa to odborne aj normálne“. Splnili ste to, resp. dá sa to podľa vás po tom roku?
My robíme to, čo je v našej kontrole, a to je spôsob, akým robíme našu opozičnú prácu. Myslím si, že tam ukazujeme, že sa to dá, že sme normálna, slušná a aktívna opozícia, ale zároveň nekričíme a nerobíme nejaký cirkus. To, ako funguje parlament ako taký, z toho som sklamaný. Myslím si, že jeho úroveň klesá a postupne je horšia a horšia, ale to je niečo, čo má v rukách vládna väčšina. My môžeme apelovať a tlačiť, ale je to niečo, čo je vždy v rukách väčšiny, čo sme videli aj pri odvolaní opozičného podpredsedu parlamentu.
Čítajte viac Volebný seriál: Ako využije PS druhú šancu? Darí sa im to, čo Matovičovi. Výhra však nie je všetko
Aké sú vaše plány do budúceho roka, máte nejaký cieľ, či by ste sa chceli pochváliť takto o rok alebo pokračovať v tom, čo ste začali?
Parlamentná opozičná práca je maratón. Nie je to šprint ani gymnastika, kde sa človek niečím chváli. My budeme od tohto momentu až do nasledujúcich volieb robiť všetko v našej parlamentnej práci tak, aby sme zastavili tie najhoršie veci, ktoré vláda prináša a zároveň, aby sme sa pripravili na ďalšie voľby, v ktorých chceme ponúknuť alternatívu a túto koalíciu vymeniť. Všetka práca, ktorú robíme, je príprava na rok 2027, prípadne skôr, ak budú predčasné voľby.
Povedali by ste, že PS je tou istou stranou, akou bola pred voľbami, resp. krátko po nich, alebo nastal nejaký kľúčový moment, kedy by ste povedali, že je PS iné ako bolo pred voľbami?
Nepovedal by som, že je iné. Je to strana s rovnakými hodnotami a rovnakým DNA. Som hrdý na svojich kolegov, lebo v našom klube z 32 poslancov boli dvaja len poslancami NR SR v minulosti, čiže ďalší 30 „nováčikovia“ potvrdili, že od prvého dňa vedia pracovať a získali schopnosť fungovať v tom parlamentnom a celovládnom systéme. Ak sme sa v niečom zmenili, tak v tom, že sme enormne rýchlo nabrali skúsenosti. Posledný parlamentný rok bol veľmi intenzívny, boli veľmi dlhé schôdze a rozpravy. Žiaľ, vláda prinášala, povedzme si na rovinu, ako najväčšie témy Trestný zákon, lex atentát, potom možno nejaké dôchodky alebo renta. Reálne bolo veľmi ťažké vypozorovať témy, ktoré by smerovali k nejakým reformám, zmenám alebo zlepšovaniu. V rámci toho celého sme sa snažili prinášať oponentúru a vlastné témy, čo je kolektívna práca všetkých mojich kolegov a kolegýň.
Čítajte viac Šimečka a Majerský po rokovaní o konsolidácii: Nebudeme Ficovi asistovať pri tomto asociálnom balíčku
Od fiaska k druhému najsilnejšiemu klubu
PS má za sebou podobne turbulentné obdobie podobne, ako ich parlamentní kolegovia. Prvý úspech prišiel rok po vzniku hnutia v podobe víťazstva Matúša Valla v komunálnych voľbách 2017, ktorý post obhájil aj o päť rokov neskôr v spojených voľbách. O dva roky neskôr sa ich bývalá podpredsedníčka a právnička Zuzana Čaputová stala prezidentkou. V strane bola len niekoľko mesiacov a po zvolení sa členstva vzdala.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Po výhre Čaputovej oznámili, že do eurovolieb pôjdu v koalícii so stranou Spolu, ktorú zakladal Miroslav Beblavý. Žezlo prevzal po Ivanovi Štefunkovi mladý a politicky neskúsený Michal Truban. Kým koalícia v eurovoľbách zabrala a spoločne ich vyhrali, v parlamentných voľbách v roku 2020 zariskovali a na prekročenie brán Národnej rady SR (NR SR) potrebovali sedem percent. Aj keď už vtedy ašpirovali na dvojciferný výsledok a stavali sa do pozície konkurenta Smeru, voľby pre nich skončili fiaskom. Na vstup do parlamentu im chýbalo 926 hlasov.
Za ich neúspechom vtedy stálo viacero dôvodov, ku ktorým patril napríklad Trubanov zle odkomunikovaný drogový škandál, prehnané ambície, vízia „nových politikov“, ktorí boli v politike roky, či to, že boli vo viacerých dôležitých témach málo priebojní najmä, čo sa týkalo vtedy vládnej strany Smer. Po troch rokoch v mimo parlamentu mali čas na prehodnocovanie a v poradí štvrtým predsedom sa stal Michal Šimečka. Preferenčne sa im podarilo vyšplhať nad 20 percent. Voľby napriek intenzívnej kampani nakoniec vyhral Smer a v centrále bolo počas volebnej noci cítiť sklamanie. PS sa však stali druhým najsilnejším klubom s 32 poslancami, z ktorých len dvaja už poslancami boli – Simona Petrík a Tomáš Valášek.
Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda Jozefa Lenča poslanci PS po roku nabrali politické skúsenosti. „Najmä Martin Dubéci sa ukázal byť zručným predsedom poslaneckého klubu. Michal Šimečka sa vyprofiloval na zručného oponenta vládnej koalície,“ uviedol politológ, podľa ktorého pozíciu lídra opozície potvrdilo aj to, že sa ho koalícia rozhodla odvolať z pozície podpredsedu parlamentu. „To sa stalo po prvýkrát v histórii nášho parlamentarizmu,“ hodnotí.
PS sa postupne mení
Pred voľbami sľubovali, že sa to „dá normálne a odborne“. Podarilo sa im to po roku dokázať? „Napriek tomu, že v aktuálnom zložení parlamentu, v ktorom hrajú prím populisti, konšpirátori a rôzni ‚pouliční zabávačiʻ, sa Progresívnemu Slovensku darí presadzovať aj odbornou diskusiou. Je to síce ťažké, zväčša pre verejnosť málo viditeľné, no naznačili cestu, že aj takto sa dá robiť politika,“ konštatuje Lenč.
Čo sa týka úspechov PS, podľa Lenča je tým, najväčším to, že sa im podarilo politicky minimalizovať „politickú eseročku“ Igora Matoviča. „Ignorovanie Matoviča pri organizovaní protestov a pri parlamentnej obštrukcii sa prejavilo v najvýraznejšom poklese preferencií Matovičovho hnutia spomedzi parlamentných politických strán,“ uviedol politológ.
Okrem toho sa PS podarilo predlžovať schvaľovanie novely trestných kódexov. „Umnou parlamentnou prácou dokázali znepríjemňovať parlamentnú prácu koalícii. Prednostne v agende, ktorá poškodzuje záujmy a renomé SR,“ zhodnotil politológ. PS sa darí stabilizovať aj svoju voličskú základňu, pričom sú podľa Lenča jedinou stranou, ktorá od volieb preferenčne výrazne posilnila.
Za najväčší prešľap považuje Lenč neschopnosť PS prekročiť vlastný tieň politickej agendy a postojov. „A využiť tak nezhody vo vládnej koalícii k tomu, aby zmenili súčasnú koalíciu na prijateľnejší variant, ktorý by bol v prospech Slovenska,“ myslí si politológ. Od volieb sa podľa Lenča aj kvôli naberaniu politických a spoločenských celebrít do svojho tímu PS mení na stredovú stranu. „Hoc nálepka ‚progresívnych liberálovʻ im stále zostala. Zlomovým bodom by mohol byť vstup Ivana Korčoka do Progresívneho Slovenska. Tento vstup by však určite nebol v záujme strany, ba ani Slovenska,“ myslí si.
Byť lídrom opozície si môže vybrať daň
Profilovanie sa do pozície lídra opozície a najväčšieho konkurenta Smeru má však nevýhody. PS totiž značne ohrozuje parlamentnú existenciu svojich partnerov a tým, znižuje možnosť vytvorenia koalície. Práve to im vyčítajú aj ich potenciálni koaliční partneri. Okrem toho podľa prieskumu, ktorí si dal vypracovať sám Ivan Korčok, aj jeho vstup do niektorej z opozičných strán by ohrozil tie ďalšie.
Podľa Lenča má PS aktuálne dvoch koaličných partnerov – KDH a SaS. „No oba subjekty sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti. V prípade, že by sa súčasťou PS stal Ivan Korčok, pravdepodobnosť ich parlamentnej budúcnosti sa výrazne zníži a PS ostane bez koaličných partnerov,“ uviedol politológ.
Práve to je najväčšou hrozbou pre budúcnosť strany a jej vládnych ambícií. „V tomto kontexte je nepochopiteľné, že sa PS po prvé usiluje o vstup Korčoka do strany, ktorej nič neprinesie a po druhé sa nesnaží sa hľadať a politicky zbližovať s ďalšími potenciálnymi koaličnými partnermi, ktorí majú šancu, že budú pôsobiť aj v budúcom parlamente a vedeli by zmeniť aktuálne mocenské rozloženie. Akú čaká PS budúcnosť? „Taká akú si urobí. V prípade, že bude pokračovať v politike, ktorá minimalizuje možnosť vytvorenia budúcej koalície, tak isto opozičná. Keď si uvedomia, že politika sa robí najmä vo vládnej koalícii a začnú robiť politiku, tak premiérska.