Pravda oslovila po roku od parlamentných volieb predsedov klubov všetkých parlamentných strán. Úspechy, kľúčové momenty či napĺňanie predvolebných sľubov SNS zhodnotil pre Pravdu Andrej Danko.
Čo považujete za najväčší úspech z pohľadu toho, čo sa vám ako strane podarilo doteraz presadiť?
V prvom rade je to systémové nastavenie v športe, vo Fonde na podporu športu už ide 60 miliónov eur. Rokujeme o Fonde na podporu cestovného ruchu. Vo Fonde na podporu umenia sme zdvihli o desať miliónov financie na podporu kultúrnych domov. Myslím si, že tie zákony, ktoré teraz prídu, vrátane tringeltu, zachovania desať percent pre malé firmy, pätnásť percent pre živnostníkov – to považujem za veľký úspech SNS.
Predvolebné heslo vašej strany bolo Spoločne zastavíme liberalizmus, bláznov, zdražovanie. Podarilo sa vám to dosiahnuť alebo je potrebné na tom ešte pracovať?
Zastavili sme slniečkarov na životnom prostredí a v kultúre. Peniaze, ktoré mali ísť na pochody LGBT išli na opravu striech Reduty. Zastavili sme únik financií vo Fonde na podporu umenia, príkladom boli Šimečkovci. Na základe zistení, ktoré sme mali vo Fonde na podporu umenia musel Šimečka z funkcie odísť, lebo sa preukázalo, že niektorí blízki ľudia boli napojení na verejné financie.
Čítajte viac Volebný seriál: SNS znova povstala. Danko si ide za jasným cieľom: Spájanie, exkotlebovci aj radikálnejší prejav zabraliČo bolo pre vašu stranu z vášho pohľadu kľúčovým momentom, ktorý urobil z SNS inú stranu akou bola pred rokom v čase volieb?
Verím, že je iná, od kedy som zo strany vylúčil Jána Slotu.
Aké máte plány na budúci rok? Mate nejaký konkrétny zákon, ktorým by ste sa o rok chceli pochváliť?
Teraz potrebujem doriešiť najmä v súvislosti s rozpočtom nižšie DPH pre hotelierov, gastro prevádzky, potrebujeme schváliť štátny rozpočet. Budúci rok by sme chceli zriadiť Národný mediálny úrad. Budeme sa baviť aj o zmene financovania cestovného ruchu, takže tých vecí bude veľa. Samozrejme, SNS zodpovedá za tri rezorty – kultúru, cestovný ruch, šport a životné prostredia a tam tých zmien myslím, že už teraz je dosť.
Sľuby z bilbordov im kazí vyššia DPH
SNS sa prebojovala pred rokom do parlamentu ako strana s najtesnejším výsledkom voličských hlasov, keď dosiahla 5,62 percent. Do Národnej rady prišla dokonca slabšia ako opozičné KDH (6,82 percent), ktoré sa navrátilo na Hradný kopec po osemročnej prestávke, či SaS (6,32 percenta) z bývalej vládnej koalície.
Do parlamentu sa ako jediný člen strany dostal len Andrej Danko, zvyšok poslancov, ktorí preliezli do Národnej rady na straníckej kandidátke, pochádza z iných politických subjektov. Príkladom je Rudolf Huliak, ktorý je predsedom strany Národná koalícia/Nezávislí kandidáti a tiež poslanec Roman Michelko, ktorý nie je členom žiadnej strany či hnutia.
Strane Andreja Danka, ktorá vstúpila do koalície so Smerom a Hlasom, po voľbách pripadli dve fungujúce ministerstvá (kultúry a životného prostredia) a jedno, ktoré malo ešte len vzniknúť – ministerstvo športu. Rezort kultúry dostala na starosť nominantka SNS Martina Šimkovičová a envirorezort Tomáš Taraba zo strany Život-NS. Za svoju prácu však ženú viac negatívnym hodnoteniam ako chválam. Samotný Danko čelí od januára kritike za zdemolovaný semafor v bratislavskej Dúbravke, ministerka Šimkovičová zase za zrušenie verejnoprávnej RTVS a odvolania vedení SND a SNG, proti ktorým protestovali na námestiach desaťtisíce ľudí. Minister Taraba je kritizovaný za zmeny v národných parkoch či meškanie s plánom obnovy.
Politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave považuje za najväčší úspech SNS z posledného roka to, že je napriek „mizernému výsledku“ v parlamentných voľbách stranou, ktorá výrazne ovplyvňuje slovenskú politiku a spoločnosť.
Myslí si však, že svojimi krokmi postupne rozvracia nielen vládnu koalíciu, ale aj demokratické, kultúrne a environmentálne inštitúcie na Slovensku. „Toto sa dosiaľ nepodarilo žiadnej päťpercentnej (podľa výsledku volieb) politickej strane predtým,“ skonštatoval.
Na druhej strane, Dankovej strane sa podľa politológa nedarí napĺňať ani heslá, s ktorými išla do predčasných parlamentných volieb – Spoločne zastavíme zdražovanie, Spoločne zastavíme bláznov a tiež Spoločne zastavíme liberalizmus. Dôvodom sú najmä konsolidačné opatrenia, ktoré prinesú zvýšenie DPH na 23 percent.
„Konsolidačné opatrenia prinesú jednoznačné zdražovanie. Andrej Danko opakovane podkopáva jednotu koalície a postupne s ním strácajú trpezlivosť aj jeho koaliční partneri, no on si „ide svoje“. Liberalizmus, ako ideológia, stále existuje. V prípade SNS a Andreja Danka platí, že „nik vám nedokáže dať to, čo vám ja dokážem sľúbiť“,“ skonštatoval odborník.
Iskrenie medzi lídrami neustalo
Rebelujúcim členom koalície bola SNS aj v tretej Ficovej vláde v rokoch 2016 až 2020, keď bola v koalícii so Smerom a Mostom-Hídom. Naštrbené vzťahy so svojimi partnermi má aj v súčasnej koalícii. Napätie medzi lídrami SNS Andrejom Dankom a Petrom Pellegrinim sa nepodarilo úplne utlmiť ani po odchode dnes už bývalého lídra Hlasu do Prezidentského paláca. Neprispelo k tomu ani nenaplnenie Dankovho očakávania, že SNS pripadne po inaugurácii prezidenta post predsedu parlamentu.
Posledný rok Dankovej SNS výrazný kľúčový moment nepriniesol. Strana, poslanci a jej nominanti v ministerských funkciách sú podľa politológa presne takí akí boli pred rokom a politika strany a jednotlivcov tomu zodpovedá. „Zmena je akurát v tom, že to čo bolo zrejmé pred voľbami (a po nich) si s odstupom roku postupne uvedomujú aj v Hlase. A možno už aj ľutujú, že išli do tejto koalície,“ skonštatoval.
Aj napriek rebelujúcej SNS si politológ nemyslí, že by ju najsilnejšia vládna strana Smer z koalície odstrihla a riskovala by tým svoju povesť. „Nemá prečo. Nech by hľadal Smer kdekoľvek, nenašiel by tak poddajného a oddaného vazala akým je Andrej Danko a SNS. Azda len v Matúšovi Šutajovi Eštokovi a v Hlase,“ myslí si.
Ružovú budúcnosť v parlamente však politológ strane neveští. Lenč sa domnieva, že ak bude strana pokračovať v doterajších aktivitách, skončí za bránami parlamentu. Úbytok voličov vidno aj na prieskumoch volebných preferencií, posledný prieskum Ipsosu nameral SNS 3,4 percenta. Čo strane škodí je podľa politológa samotný predseda.
„SNS a Andrejovi Dankovi najviac škodí Andrej Danko. Čím viac je Andreja Danka v médiách a vo verejnom priestore, tým nižšie sú preferencie SNS. Napriek dnešným (aktuálnym 3,5 percentám) a desiatim poslancom je Andrej Danko „silný“, lež jeho „sila“ je len tieňom sily toho, kto stojí za ním. Toho, kto stojí za ním. Je len tieňom reálnej politickej sily Roberta Fica,“ dodal.