Demokrati ohlásili referendum takmer na rok presne od minuloročných predčasných volieb. Dôvodom je podľa predsedu strany Jaroslava Naďa to, že hoci koaličné strany Smer, Hlas a SNS sľubovali pokoj, mier, blahobyt a zastavenie chaosu, priniesli „chaos, bodrel, hádky“, likvidáciu spravodlivosti, medzinárodnú hanbu a izoláciu a tiež zásadné zníženie životnej úrovne ľudí, ktoré sa prejaví od budúceho roka. Ficov kabinet podľa neho od svojho nástupu preukazuje, že je spoločne s obdobím mečiarizmu obdobím temna.
Demokrati vláde pripisujú likvidáciu Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), Úradu špeciálnej prokuratúry, šikanovanie vyšetrovateľov a prokurátorov, ale aj prepustenie odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika z väzenia. Podľa Naďa je dnes Slovensko na okraji záujmu NATO aj Európskej únie (EÚ), ktorá štátu pozastavila platby z Plánu obnovy.
„Slovensko je niekde spoločne s Orbánom a Maďarskom mimo hry,“ vyhlásil s tým, že EÚ už dala signál, že nám môže úplne zastaviť eurofondy, čo by znamenalo „stopnutie financovania viac ako 80 percent všetkých investícií. „Novej“ garnitúre tiež vytkol, že už mesiace je neobsadený post predsedu parlamentu.
Hlas dôvod na referendum nevidí
Dôvod na to, aby súčasná vláda skončila minister práce Erik Tomáš z koaličného Hlasu nevidí, no kritizovať referendum nebude, pretože sa na ňom pred viac ako rokom takisto podieľali. „Ak má táto strana záujem to robiť, nikto jej v tom, samozrejme, brániť nemôže. Rešpektujeme to, ale nevidíme dôvod na to, aby sa tu ukončilo volebné obdobie. Naopak, chceme, aby sa celé volebné obdobie dokončilo, aby vláda naplnila všetky svoje záväzky a sľuby, ktoré ľuďom dala,“ reagoval v nedeľu minister z Hlasu.
Na otázku, či Hlas vyzýval prezidenta Petra Pellegriniho, aby sa s otázkami obrátil na Ústavný súd, Tomáš reagoval, že ide o výsostné právo hlavy štátu. „Myslím si, že Ústavný súd by už mal k takejto otázke zaujať jasné stanovisko. My sme už aj v minulosti hovorili, že malo by byť takéto právo ľudí, aby ho mali, ale samozrejme, takáto otázka musí byť v súlade s ústavou,“ povedal.
Koho chcú prizvať a aký je záujem
Demokrati si uvedomujú, že úspech referenda nie je len v ich rukách. Fica chcú však poslať na politický dôchodok. „Sme presvedčení, že ukončenie vlády Roberta Fica je v hlbokom národnom a verejnom záujme SR a jej občanov,“ vyhlásil Naď. Spolupráca demokratických strán je podľa neho preto zo strany občanov nielen žiaduca, ale aj očakávaná.
„Pozývame všetky parlamentné opozičné politické strany Progresívne Slovensko (PS), KDH, SaS a tiež hnutie Slovensko, ale tiež mimoparlamentné demokratické strany Piráti, Občianski demokrati Slovenska, Modrí, Maďarské Fórum a tiež ďalšie iniciatívy a politické strany, ktoré majú záujem sa pripojiť,“ vymenoval Naď. Nevie si predstaviť, že by strany svojim voličom povedali, aby petíciu nepodpísali. „Pozvanie majú,“ zdôraznil s tým, že potenciálnym partnerom už zaslali list.
Vyzbierať chcú v petícii za referendum nielen potrebných 350-tisíc podpisov, no aj ďalších 50-tisíc navyše. „Referendum je jediný inštitút, kde občania môžu priamo vyjadriť svoju moc, postoj s tým, že to má záväzné právne následky,“ priblížil podpredseda Demokratov Juraj Šeliga.
V referende chcú tri otázky
Tri avizované referendové otázky podľa Demokratov rešpektujú judikáty Ústavného súdu v tejto téme a takisto aj Ústavu SR. Predchádzajúce pokus s referendovými otázkami Smeru totiž skončili na Ústavnom súde, keď sa naň obrátila bývalá prezidentka Zuzana Čaputová.
Rozhodol, že otázky petície v znení „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?“ je protiústavná. Prezidentka Zuzana Čaputová tak mohla vypísať referendum len s otázkou: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady SR je možné ukončiť referendom alebo uznesením NR SR, a to zmenou ústavy?“. K referendu v januári 2023 podišlo napokon len 27,25 percenta ľudí, a teda bolo neplatné. Platné by bolo vtedy, ak by sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov.
Šeliga neočakáva, že by sa scenár zopakoval a hlava štátu by sa s otázkami obrátila na Ústavný súd. Pellegrini a Fico ešte ako opoziční politici kritizovali Čaputovú, že obrátením na Ústavný súd oslabuje referendum a napokon ho zmarila. Jediný parlament má podľa Šeligu právo skrátiť svoje volebné obdobie. „Neviem si predstaviť situáciu, že by parlament, ak príde 51 percent oprávnených voličov neskrátil svoje volebné obdobie,“ vysvetlil. Zopakoval, že otázka je formulovaná tak, aby „sedela“ s rozhodnutím Ústavného súdu.
V druhej otázke Demokrati napádajú doživotnú rentu pre premiéra Fica, ktorú schválili po handlovskom atentáte. „Vzhľadom na to, čo hovorí naša ústava, že predmetom referenda nemôžu byť ani dane, ani odvody, táto otázka v sebe nesie symboliku. Symbolika spočíva v tom, že aktuálne vládna koalícia chce zaviesť napríklad transakčnú daň,“ vysvetlil Šeliga s tým, že v rámci konsolidácie vyberie vláda o miliardu viac, ako potrebuje, a nevie sa, na čo peniaze použije. Tretia otázka o súhlase s obnovením NAKA a špeciálnej prokuratúry zase symbolizuje ročnú prácu vlády.
„Ten nástroj je relatívne komplikovaný, a cestá bude ťažká, ale nikto nemôže povedať, že strana Demokrati nerobí všetko, čo je v jej silách,“ doplnil Šeliga. S otázkami, či sa im dostatok podpisov vôbec podarí vyzbierať a či bude referendum úspešné, ráta. Nateraz sú v petičnom výbore traja členovia strany, no budú rešpektovať pomery síl, ak sa pridajú PS, KDH, SaS či Slovensko. „Alebo, keď prídu a prinesú nám podpisy, ak nechcú sa verejne spájať,“ doplnil. Náklady na petíciu plánujú financovať z darov.
Posúdenie otázok by podľa Cirnera malo zostať na ústavných právnikoch. Marušiak ich považuje za legitímne, no myslí si, že ak Demokrati v súvislosti s predčasných voľbami vyzdvihnú ako kľúčovú agendu otázku obnovenia NAKA alebo špeciálnej prokuratúry, bude to znamenať, že sa nepoučili z minulosti.
„A navyše, mali by si uvedomiť, že činnosť takýchto inštitúcií, ktorých aktivity významne spolitizovali práve dnešní politici OĽaNO a Demokratov, by sa pri ich obnovení pri súčasnej politickej konštelácií mohla veľmi ľahko obrátiť proti nim,“ dodal politológ z SAV.
Podľa trnavského politológa je v prvom rade potrebné mať na pamäti, že referendum nie je pre poslancov záväzné. „Hoc by aj občania v dostatočnom počte odpovedali, že súhlasia s otázkami, neznamenalo by to automaticky, že by poslanci hlasovali v medziach onoho súhlasu,“ uviedol pre Pravdu.
Druhá otázka by mohla naraziť na to, že sa v nej tvrdí, že ide o rentu Roberta Fica. Podľa Lenča však v predmetnom paragrafe a odseku, na ktorý Demokrati odkazujú, sa nič o Ficovi nepíše. „A čo sa týka otázky č. 3 tá je veľmi všeobecná. Síce hovorí o obnovení, no občania v podstate nebudú vedia o aké obnovenie pôjde,“ zhrnul.
Čítajte viac Voľby by v septembri vyhral Smer pred PS, zostaviť vládu by bol problém
Postavili ich pred hotovú vec
Pravda oslovila s otázkami, či sa zapoja do zberu podpisov všetky parlamentné opozičné strany, no aj tie, ktoré sa na Hradný kopec nedostali. Najsilnejší opozičný subjekt PS reagoval, že robí všetko preto, aby čo najskôr vymenil vládnu koalíciu, no nejde to dosiahnuť referendom. Je totiž podľa neho naformulované tak, že by nemalo žiaden právny účinok.
„Takéto referendum by bolo neúčinné a je len veľmi ťažké si predstaviť, že táto vláda sa z vlastnej vôle vzdá moci. Ide len o veľmi drahý prieskum verejnej mienky. Tento problém by sme mohli riešiť spoločne, ak by nás nepostavili pred hotovú vec a pozvánku nám matovičovsky neposlali polhodinu pred tým, ako to ohlásili na tlačovke,“ uviedli v stanovisku pre Pravdu progresívci.
Poslanec PS Ivan Štefunko v nedeľu napoludnie potvrdil, že aj pre neho to bola novinka. Pripomenul, že obdobné referendá sa doteraz konali bez úspechu. „Naposledy, keď to robil Smer získal veľkú časť, urobil si na tom kampaň, ale neviedlo to ku pádu vlády,“ povedal po nedeľnej diskusii na ta3. „Neviem sa k tomu kvalifikovane vyjadriť, ale podľa mňa to nie je dobrý nápad,“ doplnil.
SaS sa priamej odpovedi na otázku, či sa zapojí do zberu podpisov a odporučí svojim voličom podpísať petíciu za referendum vyhla. Hovorca strany Ondrej Šprlák pre Pravdu uviedol, že referendum považovali v strane vždy za štandardný demokratický nástroj, v ktorom sa občania Slovenska slobodne rozhodnú.
Vyhýbavo reagovali na referendum aj opoziční kresťanskí demokrati. Navyše, Demokratom vytkli, že s nimi o referende nehovorili. „KDH presadzuje dôraznú opozičnú politiku v Národnej rade SR pri ochrane demokracie a právneho štátu v boji proti korupcii a za presadzovanie svojho programu. Nebudeme komentovať iniciatívy mimoparlamentných strán, o ktorých s nami nikto nerokoval,“ uviedlo KDH pre Pravdu.
Referendové otázky skritizovalo aj hnutie Slovensko. Jeho predseda Igor Matovič tvrdí, že podľa judikátu Ústavného súdu ide v prípade Demokratov len o takzvané odporúčacie referendum. Otázky preto odporúča naformulovať tak, aby nevodili ľudí za nos, ale aby v referende priamo rozhodli. „Demokrati otázky v referende naformulovali tak, že aj po prípadne úspešnom referende nezaviažu poslancov, aby zmenili legislatívu v zmysle otázok,“ reagoval Milan Vetrák z hnutia. Matovičovo hnutie chce však Demokratom pomôcť.
Naopak, mimoparlamentní Piráti potvrdili, že sa do zberu podpisov aktívne zapoja cez svoje regionálne štruktúry. „Budeme vyzývať našich voličov a sympatizantov, aby túto petíciu za referendum podpísali,“ potvrdila Pravde predsedníčka Pirátov Zuzana Šubová.
Čítajte viac Aký bol rok KDH? Odchod Holečkovej aj pomoc koalícii. Politológ: Ak KDH nedá voličom to, čo očakávajú, skončí mimo parlamentu
Marketing kontra reálne šance
V predčasných parlamentných voľbách vlani na jeseň dosiahli Demokrati necelé tri percentá a opozičnú politiku tak zostali robiť mimo parlamentu. Zastúpenie v pléne dosiahli len nedávno, a to odchodom Ľubomíra Galka z klubu hnutia Slovensko. Od volieb v prieskumoch mierne rastú. V posledných prekročili hranicu zvoliteľnosti. Focus im v septembri nameral rovných päť percent a vo volebnom modeli Ipsosu zase získali v septembri 5,1 percenta.
Či sa napokon parlamentná opozícia k Demokratom pridá, je otázne. Stranu, v ktorej pôsobí viacero ministrov bývalej vlády, vrátane premiéra Eduarda Hegera, neprizvali ani po ponuke svojich kapacít na protivládne protesty. Proti spoločnému postupu v rámci protestu proti ministerke kultúry Martine Šimkovičovej sa podľa Juraja Šeligu postavila SaS, proti ich účasti bolo aj PS. KDH akciu nepripravovalo.
Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity pripomína, že na Slovensku bolo dosiaľ platné iba jedno referendum (o vstupe do EÚ), hoci o skrátení volebných období sa týkali tri. „Určite je to spôsob, ako sa zviditeľniť, ale právo iniciovať referendum majú tak občania ako i politici. Vieme, ako je to na Slovensku s referendom, platné bolo zatiaľ iba jedno, ale mali sme už viackrát referendum o skrátení volebného obdobia, ktoré inicioval aj Fico, keď bol v opozícii,“ priblížil.
Čítajte viac Má Matovičovo hnutie šancu na reparát? Politológ: Je ešte uzavretejšou „sektou“ než bolo kedysi
Aj podľa politológa Jozefa Lenča z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave ide primárne o marketingový nástroj na zvýšenie poznateľnosti a viditeľnosti Demokratov. „Samozrejme, prípadný úspech petície a referenda im v tom môže výrazne pomôcť,“ myslí si.
Krok s referendom vníma politológ z Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak ako výsledok zúfalého úsilia zaujať nielen voličov, ale aj ostatných partnerov z opozície. Demokrati sa totiž podľa politológa ešte stále nachádzajú v svojho druhu karanténe. Myslí si, že ponuka nie je pre ostatné strany atraktívna, pretože ich snahou je, aby boli čo najmenej spájaní s predchádzajúcimi vládami Matoviča a Hegera. Žiadnu aktívnejšiu podporu preto neočakáva.
„Druhá vec je, že ak by aj príslušné referendum bolo vypísané, a dokonca, ak by aj voliči odhlasovali predčasné voľby (čo osobne považujem za málo pravdepodobné), zrejme by sa v prípade predčasných volieb neudiali zásadnejšie zmeny v parlamentnej konštelácii. Preto to vnímam ako marketingový krok, adresovaný najmä opozičným partnerom a ich voličom,“ skonštatoval Marušiak.
I keď to tak teraz nevyzerá, Cirner si myslí, že Demokrati nad referendom nezostanú sami. „Niekto sa určite pridá, je to vďačná téma a spomínaný nástroj PR, ale strany si aj konkurujú, takže musia zvážiť či budú zviditeľňovať stranu Demokrati na ich vlastný úkor,“ vysvetlil politológ.
Lenč podporu naprieč parlamentnou opozíciou neočakáva. „Zjavne niektorí nebudú chcieť participovať na vopred neúspešnom pokuse referendom ukončiť funkčné obdobie parlamentu. Iní im nebudú chcieť pomáhať vo zviditeľňovaní. A v neposlednom rade im iní nevedia zabudnúť to, že ich pred časom „zradili“,“ myslí si.
Čítajte viac Najslabší článok s veľkým vplyvom. SNS sa podarilo to, čo žiadnej strane. Politológ: Fico by za Danka náhradu nenašiel
Čo na otázky hovorí ústavný právnik
Ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vysvetlil, že pri navrhovaných referendových otázkach je možné uviesť to isté, čo pri iniciatívach v rokoch 2021 a 2022 (obe iniciatívy Smeru), kedy Ústavný súd vyslovil protiústavnosť celkovo dvoch referendových otázok.
Ako vysvetlil, platne prijatý výsledok referenda predstavuje všeobecne záväzné pravidlo so silou ústavného zákona, ktoré môže Národná rada zmeniť alebo zrušiť ústavným zákonom až po uplynutí troch rokov. Bujňák hovorí, že takto vytvárané pravidlo sa nemôže použiť len na jeden konkrétny príklad a prelamovať ústavný text. Podotkol, že princíp generality práva existuje preto, aby bola zabezpečená deľba moci a ochrana základných práv. Ako ďalej priblížil, tak, ako podľa Ústavného súdu nebolo prípustné vytvárať jednorazové pravidlo o demisii konkrétnej vlády, rovnako nie je možné vytvárať jednorazový príkaz o skrátení volebného obdobia konkrétneho parlamentu.
„Formulácia prvej referendovej otázky preto nerešpektuje závery z nálezov Ústavného súdu z rokov 2021 a 2022. Uvedené neznamená, že občania nedokážu skoncovať so svojím parlamentom. Dokážu to, no musia si najprv cez platné referendum vytvoriť ústavný základ, ktorý by bol použiteľný na ktorýkoľvek parlament,“ uviedol pre Pravdu s tým, že presne o tom istom bolo aj referendum z januára 2023 s 27-percentnou účasťou.
Ústavný právnik pripomenul, že pred minuloročným referendom mnohí politici presviedčali voličov, aby sa ho nezúčastnili. „Ak by boli výsledky tohto januárového referenda platné, dnes by bolo možné odvolať konkrétny parlament,“ pokračoval.
Odvolať konkrétny celoštátny parlament je podľa Bujňáka dnes možné len v dvoch európskych štátoch – v Lotyšsku a Lichtenštajnsku, kde majú odvolateľnosť parlamentu explicitne zakotvenú v ústavách. „Naša Ústava predpokladá odvolateľnosť starostov, primátorov a predsedov samosprávnych krajov ich voličmi, nie však odvolateľnosť obecných, mestských alebo krajských zastupiteľstiev, a rovnako nepredpokladá odvolanie celoštátneho parlamentu,“ dodal.
Ako si vysvetľujete, že doteraz ani jedno referendum o skrátení volebného obdobia nebolo na Slovensku úspešné?
Foto: VB
Ústavný právnik Vincent Bujňák: „V parlamente sa doteraz v žiadnom volebnom období nenašlo aspoň 90 poslancov, ktorí by mali záujem referendum sfunkčniť. Teoreticky by referendum malo slúžiť ako protiváha jednokomorového parlamentu, no prakticky je šanca na jeho uplatnenie minimálna, lebo na platný výsledok referenda potrebujete účasť nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov. Ak sa pozriete na výsledky parlamentných volieb, tak zistíte, že 1,5 milióna oprávnených voličov odovzdalo hlas trom stranám, ktoré by mali spolu väčšinu na prijímanie pravidiel so silou ústavného zákona. Ak by však tých istých 1,5 milióna oprávnených voličov chcelo prijať tie isté pravidlá cez referendum, tak by účasť v referende dosiahla ledva 35 percent a výsledky by neboli platné. Kvórum na platnosť referenda je preto nevyhnutné zreálniť, čo sa dá dosiahnuť mnohými spôsobmi, ak by na to existovala vôľa.“