Trnavský kraj
Trnavský župan Jozef Viskupič nadobudol rok od parlamentných volieb dojem, že vláda nepristupuje k samosprávam partnersky, čo je vidno aj na konsolidačných opatreniach. Balíček považuje za „totálne zlyhanie zo strany vlády“, ktoré sa negatívne dotkne nielen všetkých samospráv, ale vo výsledku aj obyvateľov. „Žiaľ, stále sme sa nedostali k rovnocennému a partnerskému dialógu s vládou, kde by sa riešilo fungovanie verejných služieb pre obyvateľov omnoho efektívnejšie,“ uviedol v ankete Pravdy.
Vláde podľa Viskupiča uniká, že situácia v samosprávach je mimoriadne vážna, čo dokazujú aj dáta. „Samospráva ledva prežíva. Takýto výrazný „konsolidačný“ zásah do rozpočtov samospráv (krátenie podielovej dane) negatívne ovplyvní rozvojový potenciál krajov. Okrem toho, zostavenie rozpočtov – v duchu krátenia verejných služieb – opakovane poukazuje aj na to, že sa zastaví rozvoj a inovácie v regiónoch, čo môže mať za následok odchod mladých ľudí študovať a pracovať do zahraničia, varoval trnavský župan.
Viskupič otvorene vymenoval konkrétne dopady konsolidácie. Tie podľa neho občania uvidia na zvýšených poplatkoch za zariadenia sociálnych služieb, cestovné, internáty, nebude sa rekonštruovať toľko ciest ani mostov. „Sme schopní sa podieľať na konsolidácii spôsobom, že nič navyše nechceme, ale vláda nám nemôže brať prostriedky, ktoré sú dlhodobo určené na fungovanie samospráv. Sťahovať percentá z podielovej dane je povestná hrubá čiara, ktorú nikto pred touto vládou ešte neprekročil,“ vysvetlil.
Viskupič ako pozitívne kroky ocenil, že krízové situácie, akými boli napríklad povodne, sa nedejú pod gesciou politického boja a dokázali si pri nich dať dole politické tričká. „Toho dôkazom je napríklad prísľub vlády z posledných dní, kedy verejne deklarovali pomoc pre samosprávy zasiahnuté povodňami,“ zhodnotil.
Pozitívne sa však podľa trnavského župana dajú vnímať aj vyjadrenia, že sa predstavitelia vlády budú venovať v rámci výjazdových rokovaní aktuálnym problémom v regiónoch. „V Trnavskom kraji ide najmä o obce Kopčany, Kuklov, Sobotište, Radošovce a ďalšie. Ide aj o cestu medzi Holíčom a Skalicou a premostenie rieky Chvojnice. Uvidíme, či sú to prázdne slová, alebo bude pomoc naozaj doručená ako verejne predstavitelia vlády sľúbili,“ uviedol Viskupič. „Čo sa týka optimalizácie procesov, tak ide napríklad o Novelu zákona o pozemkových úpravách alebo Novelu zákona o územnom plánovaní,“ doplnil k pozitívnym krokom.
Vláda podľa Viskupiča zlyháva aj pri decentralizácii verejnej správy, čím nerefkektuje na požiadavky modernej doby. Nesúhlasí ani s dohodou o valorizácii platov pre zamestnancov verejnej a štátnej správy, pretože podmienky sú neudržateľné a môžu mať negatívny dopad na rozpočty obcí. „K tohtoročným výpadkom príjmov samosprávnych krajov vo výške 20 miliónov eur z daní z príjmov fyzických osôb, budú rozpočty krajov v rokoch 2025–2026 zaťažené z dôvodu valorizácie platov o ďalších viac ako 50 miliónov eur,“ vysvetlil.
Plusy: Riešenie krízových situácií bez politického trička, novela Zákona o pozemkových úpravách, novela Zákona o územnom plánovaní; aktuálne problémy žúp na výjazdových rokovaniach
Mínusy: Chýba dialóg so župami; konsolidačný balíček a krátenie podielovej dane; dohoda o valorizácii platov pre zamestnancov verejnej a štátnej správe, ktorá je neudržateľná; zlyhanie pri decentralizácii verejnej správy
Košický kraj
Košický župan Rastislav Trnka tri pozitívne kroky alebo zákony, ktoré urobili alebo predložili pre samosprávy nová vláda a parlament v priebehu roka, nevymenoval. „Napriek sľubom pred voľbami je miera dofinancovania samospráv stále pomalá. Zatiaľ sa nedoriešilo bezprecedentné odobratie jednej miliardy eur, ktoré má na svedomí Igor Matovič,“ uviedol pre Pravdu.
Čo však víta je zjednodušenie procesu verejného obstarávania, ktoré podľa neho umožní efektívnejšie získavanie európskych zdrojov a tiež deklarovaná vôľa spojiť diaľnicou západ a východ krajiny a dobudovanie D1 až po ukrajinskú hranicu.
Negatívne vníma najmä meškajúci harmonogram eurofondových výziev a zasahovanie do čerpania regionálnych eurofondov. Myslí si, že by o nich mali rozhodovať najmä rady partnerstva samospráv a nie ministerstvo. „Na druhej strane je to nevypisovanie eurofondových výziev, ktoré spadajú pod jednotlivé ministerstvá,“ zhodnotil.
Vo svojej odpovedi Trnka pripojil aj dve odporúčania. Prvým je dokončenie decentralizácie, teda presun väčších kompetencií na samosprávy, ktoré podľa jeho slov riešia väčšinu potrieb ľudí v oblastiach ako sú školstvo, sociálna oblasť či rekonštrukcie ciest.
„Je potrebné efektívne nastaviť kompetencie medzi štátom a samosprávami, ktoré by viedli k zrýchleniu, skvalitneniu a zlacneniu služieb pre občanov. Naplno sa to ukázalo v krízach, ktorým sme čelili v posledných rokoch,“ uviedol s tým, že išlo napríklad o covidovú pandémiu, očkovanie, utečeneckú krízu po vypuknutí vojny na Ukrajine, kedy samosprávy dokázali rýchlejšie a efektívnejšie reagovať ako štát. „Napríklad pri decentralizácii po vzore Švédska by sme ročne získali do verejného rozpočtu plus 10 percent HDP,“ dodal.
Druhé odporúčanie pre vládu má Trnka podľa vzoru z Českej republiky. Išlo by o zriadenie cestného fondu, do ktorého by išli príjmy zo zdrojov ako je mýto alebo cestná daň. „Tento fond by bolo možné využívať na riešenie havarijných stavov v dopravnej infraštruktúre,“ dodal.
Plusy: Zjednodušený proces verejného obstarávania; vôľa spojiť diaľnicou západ a východ; dobudovanie D1 po hranice s Ukrajinou
Mínusy: Pomalá miera dofinancovania samospráv; meškajúci harmonogram eurofondových výziev; zasahovanie do čerpania eurofondov; nevypisovanie eurofondových výziev
Trenčiansky kraj
Vedenie Trenčianskeho kraja vníma plusové body z uplynulého roka v oblasti zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, školstva aj dopravy. Za pozitívny krok považuje posun optimalizácie siete nemocníc a snahu opraviť jej nedostatky. Naopak, ako negatívne vníma rušenie detských pohotovostí.
V oblasti sociálnej spravodlivosti Trenčiansky kraj hodnotí pozitívne zmenu Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Konkrétnym plusom župy, na čele ktorej stojí Jaroslav Baška zo Smeru, je odstránenie rozdielu vo výške príspevku za opatrovanie v prípade, že ide o seniora.
„Taktiež došlo k navýšeniu hranice príjmu opatrovateľa, nad ktorý sa príspevok na opatrovanie kráti z 2-násobku životného minima na 2,5-násobok sumy životného minima. Aj keď je to pozitívny krok, má dopad aj na krátenie príspevku na opatrovanie,“ uviedla pre Pravdu Lenka Kukučková z Kancelárie predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorým je Jaroslav Baška zo Smeru. Za zváženie by podľa nej v tomto smere stálo nekrátenie tohto príspevku.
Naopak, negatívne vníma skutočnosť, že 13. dôchodok sa nepovažuje za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu. „Ak sú fyzickej osobe poskytované sociálne služby je dôležité, aby sa jej príjem, a teda aj 13. dôchodok, započítaval v prípade, že tvorí pohľadávku na úhrade, čím by mohla byť pohľadávka znížená/uhradená.
V rámci sociálnych služieb by do budúcna uvítali, ak by bolo možné čerpanie financií zo európskych zdrojov pre existujúce zariadenia s vyššou kapacitou, napríklad na ich rekonštrukciu alebo modernizáciu.
„Ako najväčší problém v tejto oblasti aktuálne vnímame nedostatok kvalitnej pracovnej sily, preto by sme uvítali prijatie takých opatrení, ktoré zatraktívnia prácu v sociálnych službách. Rovnako je do budúcnosti potrebné vyriešiť problém s pracovnou pozíciou fyzioterapeut v zariadeniach sociálnych služieb tak, aby sa počítala medzi odborných zamestnancov,“ uviedla Baškova župa.
Ako pozitívny impulz k reštartu Trenčiansky kraj vníma zmeny, ktoré čakajú školstvo, konkrétne avizovanú „nežnú revolúciu“. Zásadným krokom k zlepšeniu je však aj úplná novela legislatívy, kde ministerstvo akceptovalo pripomienky kraja a zapracovalo ich.
„V prípade určovania plánu výkonov, a pri ich tvorbe, si potrebujú zriaďovatelia škôl a školských zariadení jasne potvrdiť svoju pozíciu. Samosprávne kraje najlepšie vedia zosúladiť regionálnu stratégiu s verifikovanou potrebou trhu práce. Preto je v rámci veľkej novely potrebné jasne a jednoznačne vymedziť kompetenčný rámec zriaďovateľa pre určovanie počtu žiakov pre nasledujúci školský rok,“ doplnil kraj.
Konkrétny výsledok by výjazdové rokovanie vlády mohlo priniesť aj podľa trenčianskej župy, konkrétne v prípade projektovej prípravy na začatie realizácie križovatky ciest I/61 a II/516 v Trenčianskej Teplej. Pozitívne hodnotí aj zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, kde kraj očakáva, že veľké dopravné projekty, ako napríklad R2 a R6 sa podarí pripraviť rýchlejšie.
„Určite by sme uvítali zrýchlenie prác a dokončenie rekonštrukcie neslávne známej „Panelky“ pri Trenčíne, vrátane oboch mostov a do budúcnosti aj zlepšenie stavu ciest I. triedy vo vlastníctve štátu,“ dodal Trenčiansky kraj.
Plusy: Posun optimalizácie siete nemocníc; zmena o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia; navýšenie hranice príjmu opatrovateľa; Nežná revolúcia vo vzdelávaní; snaha začať projektovú dokumentáciu na križovatku ciest I/61 a II/516 v Trenčianskej Teplej; zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície
Mínusy: 13. dôchodok sa nepovažuje za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu; rušenie detských pohotovostí.
Článok sme aktualizovali o odpovede Bratislavského kraja.
Bratislavský kraj
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) na čele so županom Jurajom Drobom (SaS) hodnotí ako pozitívne legislatívne iniciatívy ohľadne strategických investícii, ako aj získanie dubiózneho majetku štátu v prospech miestnych a regionálnych samospráv. „Rovnako pozitívne hodnotíme prístup MIRRI (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, poz. red.) pri realizácii zdrojov z PSK v rámci jednotlivých priorít a potrieb územných partnerov, samozrejme pri dodržaní pravidiel EÚ,“ uviedol v odpovedi pre Pravdu kraj.
Negatívne však vníma aktivitu ministerstva školstva v problematike materských škôl. Mínus by dal kraj parlamentu a vláde aj za zdĺhavé hodnotenie projektov z Plánu obnovy a odolnosti a tiež dopady z konsolidácie verejných financií či vládnych návrhov zákonov, ktoré podľa neho neustále zaťažujú rozpočty samospráv bez akejkoľvek kompenzácie.
„Rovnako sa stále čaká na komplexnú revíziu PSK tak, aby zdroje, ktoré spravujú aj iné ministerstvá a súvisia s výkonom samosprávnych funkcií, prešli do systému ITI – integrovaných teritoriálnych investícií – či oblasť školstva, životného prostredia, kultúry, atď. Najmä v období konsolidácie verejných financií, ktorá spôsobí otras v samosprávnych rozpočtoch, budú externé zdroje jediným spôsobom ako realizovať rozvoj v území a tak doručovať obyvateľov kvalitnejšie služby,“ zhodnotil kraj.
Plusy: Dobrá komunikácia s MIRRI; spustenie procesu optimalizáciou siete stredných škôl
Mínusy: Návrh na zníženie podielu samospráv na daňových príjmoch, kvôli čomu samosprávy čelia veľkej finančnej neistote