Rok po voľbách pre Pravdu z hľadiska preferencií a voličského správania jednotlivé strany zhodnotili sociológovia Martina Slosiarik (Focus), Roman Pudmarčík (Ipsos) a analytik spoločnosti NMS Maret Research Slovakia Mikuláš Hanes.
Súboj Smeru a PS sa vyhrocuje
Ani po atentáte nedošlo medzi dvoma tábormi k zmiereniu napriek tomu, že k tomu spoločne vyzývali aj prezidenti Zuzana Čaputová a Peter Pellegrini. Najsilnejšími stranami ostávajú aj naďalej Smer, líder koaličného tábora, a Progresívne Slovensko (PS), líder toho opozičného. Podľa Hanesa sa súboj dvoch strán stále vyhrocuje a ich rastie na úkor ich menších partnerov.
„Tento súboj vyhovuje obom subjektom a ak nepríde nejaký výrazný subjekt s novými tvárami založený na kritike vlády, určite ho budeme vidieť aj pred ďalšími parlamentnými voľbami,“ skonštatoval analytik NMS Hanes. Pudmarčík pripomína, že PS sa stalo neoficiálnym lídrom opozície so stabilne vysokou podporou, čo sa potvrdilo aj pri organizácii opozičných protestov.
Či budú PS a Smer zvádzať súboj o najsilnejšiu stranu až do ďalších volieb, ovplyvní podľa Pudmarčíka viacero faktorov. „Napríklad spokojnosť s výkonom moci medzi elektorátom aktuálnej koalície, reálne alebo zástupné témy, ktoré budú dominovať v politickom diskurze, geopolitický vývoj, možné krízy, kauzy alebo škandály a, samozrejme, stabilita alebo otrasy na slovenskej politickej scéne,“ hodnotí sociológ z Ipsosu.
Čítajte viac Fico je politický chameleón, so Smerom dokázal nemožné. Richter: Chceme byť stabilizátorom koalície
Koalíciu však môžu negatívne poznamenať kroky, ku ktorým za posledný rok pristúpila vrátane novelizácie trestných kódexov, zrušenia RTVS a NAKA, prepustenia bývalého šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika na slobodu či opatrenia v rámci konsolidačného balíčka. „Kroky vládnej koalície sú vnímané väčšinou populácie negatívne. Kriticky ich vníma priemerne približne tretina ľudí, ktorí by aktuálne volili koaličné strany, pričom najväčší nesúhlas je možné pozorovať medzi elektorátom strany Hlas,“ hodnotí Pudmarčík. „Za vládnutie zatiaľ platia svoju daň najmä Hlas a SNS, ktoré zaznamenávajú pokles podpory,“ uviedol analytika NMS.
Hlas doplatil na odchod Pellegriniho
Aj Smeru ako najsilnejšej koaličnej strane však podľa Hanesa odchádzajú voliči, ale dokáže ich dopĺňať práve od svojich koaličných partnerov. Aj preto sa udržiava na úrovni volebného výsledku alebo tesne pod ním. Pre Smer bol však kľúčovým momentom atentát na premiéra a šéfa Smeru Roberta Fica. V politike ani v spoločnosti síce zmier nenastal, no Smeru to pomohlo k dočasnému rastu preferencií.
„Predovšetkým po atentáte bol viditeľný nárast Smeru primárne na úkor Hlasu a SNS. Pritom platí, že napr. Smer je akceptovateľný tak pre voličov Hlasu, ako aj SNS, pre voličov Hlasu je viac prijateľný Smer než SNS, podobne pre voličov SNS viac Smer ako Hlas,“ vysvetľuje Slosiarik. Väčší profit nastal podľa Pudmarčík už len počas prezidentských volieb.
Pri Hlase je síce badateľný pokles, no podľa posledného prieskumu agentúry Focus sa strane podľa Slosiarika podarilo zastaviť ho. „Každopádne väčšina voličov Hlasu dnes akceptuje ako prijateľnú voľbu aj Smer, takže z tohto hľadiska je to nielen koaličný partner, ale aj politický súper,“ hovorí. Dôvodom poklesu bol najmä odchod Petra Pellegriniho z pozície predsedu Hlasu do prezidentského paláca. Pellegriniho nahradil vo funkcii predsedu Matúš Šutaj Eštok.
„Jeho odchod oslabil stranu Hlas a naopak posilnil príklon časti bývalých voličov a voličiek k Smeru,“ uviedol Pudmarčík. Okrem odchodu Pellegriniho sú pre Hlas podľa Hanesa mementom aj výsledky eurovolieb. „Tie ukázali silu hnutia v ostrom volebnom súboji bez Petra Pellegriniho. Vidíme, že Hlas aktívne pracuje na propagácii nového predsedu, na čo má zatiaľ čas. Súčasných 12 až 13 percent pre Hlas s novým predsedom je z môjho pohľadu stále úspech,“ hovorí analytik NMS.
Danko bojuje s Republikou
Tretia koaličná strana SNS dnes vo viacerých prieskumoch päť percent nedosahuje a do parlamentu by sa nedostala. Aktuálne sú národniari v ešte stále nedoriešenom spore s koaličným partnerom – stranou Hlas, voči ktorej sa líder národniarov Andrej Danko ostro vymedzuje už od začiatku. Niektorých ministrov za Hlas označuje aj za „pogresívnych“, čo môže byť podľa niektorých politológov taktika, ako na svoju stranu získať „nie až tak progresívnu vetvu“ Hlasu. Okrem toho sa dostal Danko do sporu aj s členom klubu SNS Rudolfom Huliakom.
Medzi Hlasom a SNS je podľa Pudmarčíka vzájomný prienik elektorátov nízky. „Šanca, že by SNS dokázala v tomto momente zásadnejšie profitovať zo získania voličov a voličiek Hlasu je nízka,“ hodnotí. „Myslím si, že voliči Hlasu vnímajú kroky SNS skôr kriticky. Na druhej strane sa SNS snaží nepriamo vymedzovať na sociálnych témach (kritika ministra práce Erika Tomáša) aj voči Smeru a ukázať sa ako strana, ktorej záleží na sociálnych opatreniach,“ konštatuje Slosiarik.
Dankovu stranu však okrem Smeru ohrozuje aj hnutie Republika. „Vidím tu skôr snahu o súboj s Republikou, ktorá postupne preberá časť voličov SNS a svoju rétoriku zakladá na kritike vlády, ktorá je z ich pohľadu stále príliš liberálna a málo radikálna. Práve tohto je Hlas stelesnením a preto Andrej Danko kritizuje liberálnejšie krídlo Hlasu za ich názory,“ vysvetľuje Hanes. Okrem toho Republika dokázala využiť eurovoľby a aktuálne sa drží okolo šiestich až siedmich percent.
Šimečkovi pomohol stať sa lídrom aj Fico
Kým preferencie Smeru sa držia okolo úrovne volebného výsledku, u progresívcov je od volieb badateľný postupný nárast. „Progresívnemu Slovensku sa podarilo získať na svoju stranu časť ľudí, ktorí v posledných voľbách do NR SR odovzdali svoj hlas rôznym stranám, no najväčšiu časť získali od hnutia Slovensko a strany Hlas,“ konštatuje Pudmarčík.
Podľa šéfa Focusu sú však už dnes prechody medzi koaličným a opozičným táborom malé. „To znamená, že sa významne znížila aj miera akceptácie PS v elektoráte Hlasu,“ hovorí. „Michal Šimečka ako predseda suverénne najväčšej opozičnej strany je určite lídrom opozície. Pomáha mu v tom aj samotný Robert Fico, ktorý ho označil za svoj najväčší cieľ,“ uviedol analytik NMS.
Slosiarik doplnil, že Šimečkovi okrem voličov PS najviac dôverujú voliči SaS a Demokratov, pričom pri KDH a hnutí Slovensko sa prejavujú aj ideologické rozdiely. Pre PS je najväčším partnerom, ale aj súperom práve SaS. Preferencie liberálov sú pomerne stabilné a neuškodila im ani výmena „otca zakladateľa“ Richarda Sulíka. „Tento krok im môže v ďalších kampaniach skôr pomôcť, keďže pre časť potenciálneho elektorátu SaS bol Sulík v pozícii bariéry pre voľbu tejto strany, bol osobnosťou s nízkou dôverou a obľúbenosťou,“ uviedol Pudmarčík.
Čítajte viac Politológ: Smer a PS by boli v ideálnom svete najlepšou vládou. Rekonštrukcia príde, konsolidácia voličmi Fica zatrasie
Podľa Hanesa je Branislav Gröhling na pozícii predsedu zatiaľ pozitívnym prekvapením. „Robí politiku inak ako Sulík, snaží sa stranu personálne posilniť a hľadá spojenectvá aj medzi mimoparlamentnými subjektmi,“ uviedol. „SaS musí ukázať, prečo má zmysel, aby existovala menšia šesť- až osempercentná liberálna strana popri veľkom liberálnom hegemónovi, ktorý má šancu poraziť vo voľbách Smer,“ hovorí Hanes.
Potenciálny rast SaS je dnes podľa Slosiarika obmedzený PS, ale aj Demokratmi. „Upozornením pre SaS môžu byť eurovoľby, kde sa ukázalo, že ak časť voličov bude chcieť voliť víťaza, tak o nich môže prísť, pretože podporia PS,“ hovorí šéf Focusu. „Stávka na pravicovú politiku sa liberálom môže oplatiť,“ hodnotí analytik NMS s tým, že to dokazuje aj mierny rast preferencií po výmene predsedu.
KDH má najväčší koaličný potenciál, rastú aj Demokrati
Z izolovanosti a neaktivity hnutia Slovensko profituje podľa Hanesa okrem PS aj KDH. „Čiastočne preberá jeho konzervatívne založených voličov. Na oslovovanie tých koaličných je ešte skoro, KDH bude mať v tomto svoju šancu najmä pred voľbami. Dovtedy musí konsolidovať najmä kresťansko-konzervatívne spektrum, kde dlhšiu dobu dominovalo práve bývalé OĽaNO,“ hovorí analytik NMS.
Podľa Slosiarika dnes síce nie je dôvod, aby sa KDH snažilo o voličov koaličných strán, no na druhej strane je zo všetkých opozičných subjektov medzi voličmi koalície najviac akceptované. „I keď to neznamená, že by ho väčšina z nich volila. Zaujímavé je, že vyššiu mieru akceptácie má medzi voličmi Hlasu, než Smeru,“ hovorí. Práve KDH má podľa Hanesa najväčší koaličný potenciál. „Nie je to nič prekvapivé. Aj zo zahraničia poznáme stredne veľké konzervatívne strany, ktoré sú súčasťou ľavicových aj pravicových vlád,“ uviedol.
Čo sa týka mimoparlamentných strán, rast zaznamenali najmä Demokrati, ktorí majú volebný potenciál okolo ôsmich percent a atakujú hranicu piatich percent. „Zatiaľ však boli popri parlamentnej opozícii málo výrazní, no aktívne pracujú na zlepšení poznateľnosti a vďaka ostrej kritike súčasnej vlády začínajú preberať aj voličov hnutia Slovensko,“ hodnotí Hanes s tým, že izolácia hnutia Igora Matoviča je aktuálne pomerne dôkladná, či už od koalície, ale aj opozície.
„Ukazuje sa, že nemôžete štyri roky na všetkých útočiť a potom sa sťažovať, že s vami nechce nikto spolupracovať. Iné strany by už možno boli odpísané, ale pri Igorovi Matovičovi človek nikdy nevie,“ dodal Hanes. Aj Maďarská aliancia sa ocitla mierne nad piatimi percentami, no Slosiarik si myslí, že možnosti jej nárastu sú výrazne obmedzené. „Je to stále primárne etnická strana. V prípade Demokratov síce existuje potenciál rastu, ale opäť je naviazaný napríklad na súčasných voličov PS, a preto je pre Demokratov ťažké v krátkom čase nejako významne narásť,“ dodal šéf Focusu.