Inštitút monitoroval od začiatku roka 2023 sociálne siete a diskusie najnavštevovanejších spravodajských portálov, nenávistné príspevky kontroloval pomocou nástrojov umelej inteligencie. Ako informoval riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher, systém od minuloročného 7. októbra analyzoval viac ako 200-tisíc príspevkov na sociálnych sieťach, a to na Instagrame, Facebooku a TikToku.
Analyzoval tiež ďalších viac než 100-tisíc príspevkov na spravodajských weboch. Šéf IĽP skonštatoval, že antisemitizmus bol v internetových diskusiách rozšírený aj predtým, ale za posledný rok vzrástol trojnásobne. Príspevky, ktoré umelá inteligencia označila ako antisemitské, následne kontroloval tím dobrovoľníkov. Tí boli školení podľa podkladov od partnerských zahraničných organizácií.
Čítajte viac Slovenka žijúca v Bejrúte: Budia nás výbuchy, nad hlavami nám bzučia drony, ľudia spia na uliciach
„Softvér totiž vychádza z naučeného modelu, ktorý má nevyhnutne určitú chybovosť, navyše slovenčina je mimoriadne zložitý jazyk. Manuálne sme ho museli napríklad naučiť, že niektorí antisemiti svoje nenávistné príspevky maskujú slovami ako chazari. Rovnako sme museli vylúčiť stovky príspevkov, ktoré softvér neadekvátne považoval za antisemitské len preto, že obsahovali kritiku Izraela a jeho armády, ktorá však bola v rámci slobody prejavu,“ vysvetlil Weisenbacher.
Čítajte viac Rok od masakry v Izraeli. Netanjahu je silnejší a teroristi sú slabší. Šanca na mier i na návrat rukojemníkov zostávajú v nedohľadne
IĽP pred časom zverejnil výsledky podobného výskumu, ktorý sa venoval problematike online nenávistí voči Rómom. Avizuje tiež prípravu výskumu o homofóbii a transfóbii. Celkové výsledky monitoringu antisemitizmu za roky 2023 a 2024 by mali byť známe začiatkom budúceho roka. „Výskum je realizovaný v rámci projektu MACEU (Monitoring Antisemitism in Central Europe, v preklade Monitorovanie antisemitizmu v strednej Európe), ktorý sa začal na Slovensku a postupne by sa mal rozšíriť aj do Maďarska, Česka a Poľska," uvádza IĽP.
Čítajte viac Hľadá sa nový vodca Hizballáhu. Stane sa ním bratranec zabitého Nasralláha alebo ho Izraelčania tiež zlikvidovali?
„Manažérka projektu Miriam Schwartzová podotkla, že takýto výskyt antisemitizmu v online priestore desaťročia po holokauste je strašný, je toho názoru, že boj proti antisemitizmu by mal byť aj prioritou vo vzdelávaní. Za šokujúcu označila aj mieru islamofóbie a protiarabského rasizmu, ktorú našli v príspevkoch. „Veľmi časté je aj zneužívanie pojmu antisemitizmus na onálepkovanie názorového oponenta, čím sa tento nebezpečný fenomén relativizuje, skresľuje a v očiach laickej verejnosti vyprázdňuje od svojho obsahu. Musím preto aj na tomto mieste jasne povedať, že kritika Izraela, jeho politiky, politikov a armády nie je antisemitizmus. Nazvať sériu vojnových zločinov v Gaze genocídou nie je antisemitizmus, je to názor, ktorý zdieľa aj veľa Židov a Židoviek po celom svete,“ vyjadrila sa.
Scholz vyjadril podporu Izraelčanom a vyzval na prímerie v Pásme Gazy
V pondelok sa v Nemecku konajú spomienkové zhromaždenia a vigílie pri príležitosti prvého výročia vojny v Pásme Gazy. Nemecký kancelár Olaf Scholz pri tejto príležitosti opätovne vyzýval na mier a riešenie situácie na Blízkom východe. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Spomienkové podujatia sa začali už skoro ráno súčasne v desiatkach miest po celom svete. Organizátori uviedli, že cieľom je „zdieľať smútok Židov, prejaviť solidaritu so židovským štátom bez ohľadu na súčasnú politiku a postaviť sa proti antisemitizmu a antisionizmu“.
Aktivisti sa zhromaždili pri Brandenburskej bráne v centre Berlína, aby prečítali mená vyše 1170 ľudí, ktorí zahynuli pri útoku militantného hnutia Hamas na Izrael v októbri minulého roka, a mená ďalších 255 osôb, ktoré hnutie zajalo.
„Drahí priatelia v Izraeli, cítime s vami…, stojíme na vašej strane,“ povedal Scholz na otvorení konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji v meste Hamburgu na severe krajiny.
„Z každodennej skúsenosti s násilím a hladom nemôže vzísť nič dobré,“ zdôraznil kancelár. „Spolková vláda preto žiada prímerie, prepustenie rukojemníkov a politické rozhovory, aj keď sa zdá, že sú momentálne vzdialenejšie než kedykoľvek predtým,“ dodal. Jediným riešením konfliktu je podľa Scholza dvojštátne riešenie, aby „Izraelčania a Palestínčania mohli žiť natrvalo bok po boku“.
Úrady v nemeckom hlavnom meste v pondelok nasadili viac ako 2000 policajtov, aby zabezpečili vigílie a udržali pokoj v metropole. V nedeľu večer sa v Berlíne uskutočnili aj protesty proti vojne v Pásme Gazy, pri ktorých došlo k zrážkam účastníkov s políciou.
Von der Leyenová a Borrell na výročie teroristického útoku vyzvali na prímerie
Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vzdala v pondelok hold obetiam teroristického útoku spáchaného pred rokom palestínskym islamistickým hnutím Hamas na juhu Izraela a zopakovala výzvu Európskej únie na okamžité prímerie v Pásme Gazy. Potrebu prímeria opätovne zdôraznil aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, informuje spravodajca TASR.
Von der Leyenová vo svojom písomnom vyhlásení uviedla, že pri príležitosti tragického výročia si chce uctiť pamiatku obetí a vyzvala na bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov. Presne pred rokom, 7. októbra 2023 ráno, vstúpili komandá hnutia Hamas do južného Izraela, kde zabili 1205 ľudí, väčšinou civilistov a 251 uniesli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.
„Európska únia stojí pri všetkých nevinných ľuďoch, ktorých životy boli od toho katastrofálneho dňa hlboko poznačené. Útok spáchaný Hamasom spôsobil obrovské utrpenie nielen izraelskému ľudu, ale aj nevinným Palestínčanom,“ pripomenula šéfka exekutívy EÚ.
Vo vyhlásení prisľúbila humanitárnu a finančnú pomoc pre palestínsky ľud a obyvateľov Libanonu, kde prebiehajú pozemné operácie izraelských ozbrojených síl.
Von der Leyenová zároveň zdôraznila, že antisemitské incidenty v Európe pribúdajú a zaviazala sa vyčleniť dodatočné finančné zdroje na boj proti tomuto fenoménu.
Borrell na sociálnej sieti X uviedol, že myšlienky predstaviteľov EÚ sú s rodinami vyše 1200 obetí brutálne zavraždených Hamasom vlani 7. októbra, ako aj s rukojemníkmi, ktorí musia byť okamžite oslobodení.
„Po roku sa utrpenie a násilie špirálovito rozrástli. Je čas na regionálne prímerie. Hneď teraz,“ odkázal Borrell.