O tom, že ozdravenie verejných financií je nevyhnutné, niet pochýb. Konsolidačný balíček, ktorý schválila Národná rada SR, však podľa viacerých odborníkov k tomu neprispeje. Od začiatku tiež majú zásadný problém so šetriacimi opatreniami zdravotníci. Vláda a ministerstvo financií sa totiž rozhodli, že budúci rok ušetria 267 miliónov eur tým, že spomalia valorizáciu ich platov. Namiesto automatického navýšenia o necelých 10 percent by mali platy lekárov a sestier od januára porásť len o tri percentá.
Zdravotníci na protest proti konsolidácii začali zbierať výpovede z nadčasov. Kritizovali tiež ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas), podľa lekárov a sestier totiž mala o sektor bojovať intenzívnejšie. Šéfka rezortu nakoniec podala demisiu, rozhodnutie odôvodnila tým, že necíti podporu na presadzovanie svojich cieľov a opatrení na zlepšenie zdravotníctva. Kritizovala okrem iného aj schválenie konsolidačných opatrení v parlamente.

Zákony z konsolidačného balíčka sú momentálne na stole prezidenta Petra Pellegriniho. Hlava štátu sa predtým, ako ich podpíše, stretla so zástupcami lekárov a sestier, aby si vypočula ich argumenty. Po stretnutí skonštatoval, že konsolidácia je potrebná, no štát by nemal šetriť na zdravotníkoch a zdraví občanov.
„Nemyslím si, že je dnes najvhodnejšie vytvárať napätie medzi našimi zdravotníkmi prostredníctvom rozhodnutia konsolidačného balíčka, kde sa v jednom opatrení siaha na dohodnutú valorizáciu a rast platov sestier a lekárov,“ povedal prezident.
Milióny eur pôjdu mimo zdravotníctva
Pripomenul, že tento sektor v rámci konsolidačného balíčka zasiahne aj transakčná daň. „Napríklad taký srdcovo-cievny ústav, ktorý je akciovou spoločnosťou, len pri poslaní výplat svojim viac než 1200 zamestnancom možno zaplatí na transakčnej dani viac než 15-tisíc mesačne,“ povedal prezident. Ročne by tak výdavky len jedného zdravotníckeho zariadenia stúpli o takmer 180-tisíc eur.
Transakčná daň bola schválená so sadzbou 0,4 percenta a má priniesť vláde skoro 700 miliónov eur za jeden rok, pripomína analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský. Odborník považuje toto konsolidačné opatrenie za najkatastrofálnejšie v rámci celého balíčka. Ako hlboko zavedenie transakčnej dane zasiahne do peňaženiek občanov, vysvetľuje na príklade zdravotníctva. „Štartovacím bodom sú zdravotné poisťovne. V roku 2025 by mali disponovať zhruba 8,7 miliardami eur. Poisťovne takmer celú sumu pošlú o stupeň ďalej – nemocniciam, lekárňam, ambulanciám či laboratóriám. Prichádza k prvému zdaneniu,“ vysvetľuje odborník.

Celkový náklad novej dane na zdravotníctvo sa len ťažko dá spočítať. „Na presnejší odhad tejto sumy musíte totiž dobre poznať štruktúru všetkých platieb v sektore. Nielen kto-komu posiela peniaze, ale aj v akých výškach. Ak totiž zdravotná poisťovňa vykoná 10 platieb po 10 000 eur, zaplatí dokopy daň 400 eur. Ak však vykoná jednu platbu za 100 000 eur, zaplatí daň len 40 eur,“ vysvetľuje.
Avšak podľa predbežných výpočtov INESS, len pri posielaní peňazí zo zdravotných poisťovní do nemocníc a ambulancií sa dá rátať s výpadkom 10 miliónov eur ročne. Ide teda o peniaze, z ktorých poisťovne by mohli preplatiť zdravotnícke služby. To je prvý a tým pádom najväčší „stupeň“ transakcií v zdravotníctve, pokračuje Vlachynský. „Celkový dopad na zdravotníctvo na základe toho potom veľmi hrubo odhadujeme niekde v rozmedzí 20 – 30 miliónov eur,“ dodáva analytik INESS.
Priplatíme najmä v ambulanciách
O podobných sumách hovoria aj zástupcovia ambulantného sektoru. Podľa Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) by mal odhadovaný finančný dopad na zdravotné poisťovne dosahovať 11 až 12 miliónov eur ročne. „To sú finančné prostriedky, ktoré budú chýbať v systéme úhrad poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a teda aj pacientov,“ uviedla výkonná riaditeľka ZAP Naďa Trenčanská Bedušová.

Transakčná daň sa teda priamo týka všetkých poskytovateľov ambulantných lekárov, ktorí si ju navyše, ako malí podnikatelia, uhradia naplno – bez využitia limitu 40 eur na jednu transakciu, pretože väčšina ich platieb je v menších čiastkach. Kombinácia všetkých konsolidačných opatrení v súčte vytvorí v roku 2025 každej ambulancii obrovský mínus v príjmoch. Dopady však pocítia aj pacienti.
„Či už v zhoršenej dostupnosti zdravotnej starostlivosti, pretože mnohé ambulancie svoju činnosť ukončia, alebo v konečnom dôsledku aj pri priamych platbách za zdravotné výkony mimo zdravotného poistenia, ktorých ceny určite porastú,“ uzavrela Trenčanská Bedušová.
Prezident môže zasiahnuť
Prezident v utorok upozornil aj na zvyšovanie DPH a ďalšie poplatky, ktoré bude musieť zdravotníctvo i poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti absorbovať. „Ak dostanú ešte ten klin destabilizácie a narušenia istoty kariérneho a hlavne mzdového rastu našich lekárov a záchranárov, tak to prispeje naozaj k destabilizácii situácie,“ zdôraznil Pellegrini.

Vládu vyzval, aby sa so zdravotníkmi snažila nájsť nejakú formu kompromisu, ktorú predstavia v najbližších dňoch. „V prípade, že sa tak nestane a napätie v spoločnosti bude pretrvávať, ba bude narastať, budem nútený vziať to do úvahy pri definitívnom rozhodnutí o tom, či zákon v nejakej časti parlamentu vrátim,“ uviedol.
Analytik Martin Smatana pripomenul, že prezident môže konsolidačný balíček vetovať. Ten sa potom vráti do parlamentu. „Tam ho, ak budú chcieť, koaliční poslanci prehlasujú, a potom už nebude mať pán prezident inú možnosť, len zákony podpísať,“ dodal. To však podľa Smatanu neznamená, že prezident je bez vplyvu. „Práve naopak. Jeho verejná podpora po spoločnom stretnutí je z pohľadu tohto konfliktu medzi zdravotníkmi a ministerstvom financií kľúčová,“ povedal.
Celý konflikt a jeho výsledok sú podľa Smatanu do veľkej miery závislé od podpory verejnosti a médií. „Posledný štrajk z roku 2022 síce dopadol z pohľadu odborárov vynikajúco (nárasty miezd boli medzi rokmi 2022 a 2023 o viac ako 25 %), ale stratili tým celým procesom a na konci aj zbytočným hrotením a naťahovaním pomerne veľkú časť podpory ľudí,“ povedal. To je podľa neho jedným z dôvodov, prečo súčasný zber podpisov nie je takou veľkou témou ako pred dvoma rokmi. „Práve takéto silné vyhlásenia pána prezidenta však môžu túto situáciu zmeniť, čo vytvorí silný tlak na ministerstvo financií a vládu, aby ustúpili zdravotníkom,“ dodal.
Ušetriť sa dá aj inde
Analytici z INESS upozorňujú, že zníženie platového automatu v zdravotníctve – ktoré je súčasťou konsolidačného balíčka – je jednorazová udalosť, ktorej dopady budú veľmi krátkodobé. Podľa analytika Smatanu sa ministerstvo financií zameralo v rámci konsolidácie na mzdy, pretože to je opatrenie, ktoré vie realizovať okamžite. „To pri mnohých iných opatreniach nejde a potrvá mesiace až roky, kým sa prejavia úspory,“ dodal.

„Priestor na zlepšenie efektivity využívania verejných zdrojov existuje, a to na strane celkových výdavkov poisťovní ako aj samotnej efektivity štátnych nemocníc,“ uviedol Smatana pre Pravdu. Tento rok by sa dali realizovať napríklad centrálnym obstarávaním liekov a iného materiálu. „Tu sa však rozprávame iba o pár desiatkach miliónov eur,“ priznal.
Nový šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) sa ku konsolidácii v zdravotníctve vyjadril hneď v prvom prejave po vymenovaní do funkcie. Vzhľadom na opatrenia vníma nespokojnosť lekárov, sestier, záchranárov a zdravotníckeho personálu. „Okamžite v úzkej komunikácii so všetkými relevantnými hráčmi vstúpim do rokovaní tak, aby sme našli kompromis medzi legitímnymi požiadavkami zdravotníkov a potrebou ozdravenia verejných financií,“ zhodnotil. Chce zabezpečiť, aby zdravotníci ostali v systéme a aby sa o pacientov mal kto starať.