Najväčšie úpravy vodných tokov sa na Slovensku rozbehli v polovici minulého storočia, keď ešte úroveň poznania o vodnom hospodárstve bola iná a človek natoľko nedbal na ekologické dôsledky svojich činov, tvrdí odborník na vodné hospodárstvo Škrinár, ktorý pôsobí na Katedre vodného hospodárstva krajiny Slovenskej technickej univerzity od roku 2000. “Ľudia sa snažili zbaviť svojich problémov s povodňami a nemysleli na to, že rieky v podstate zabije a zhorší ich ekologický stav,” uviedol v rozhovore pre Pravdu. Riziko povodní sa podľa neho dá znížiť práve revitalizáciou riek. Náklady na tieto práce majú byť preplatene z plánu obnovy. Projekt však mešká najmä z dôvodu zdĺhavého procesu obstarávania či získavania povolení.
Foto: Ivan Majerský, Ivan Majerský
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Prečo sú opatrenia ako budovanie hrádzí či úpravy korýt už zastaralé?
- Čo spôsobili povodeň na Dunaji v roku 1965?
- Ako môžu bežní ľudia prispieť k protipovodňovým opatreniam?
- Čo je revitalizácia vodných tokov a aký má prínos?
Aké boli ciele úpravy vodných tokov?
Najdôležitejšia bola ochrana pred povodňami. Okrem toho ešte lodná doprava, najmä v prípade Dunaja, a výroba elektrickej energie.
Aká bola účinnosť týchto opatrení?
Tie opatrenia majú celkom slušný účinok. Keby sme tie toky nemali upravené, mali by sme tu povodne každý rok, aj v mestách. Problém je v tom, že boli navrhnuté ešte pred tým, než sa začala prejavovať klimatická zmena. Sú nadimenzované na nižšie povodňové prietoky, ako máme dnes.
Aké protipovodňové kroky sa uskutočňujú v súčasnosti?
Účinné sú technické opatrenia, čo znamená tvrdé úpravy korýt, ktoré z toho často vytvárajú kanál, plus budovanie hrádzí popri tokoch. Navyšujú sa aj hrádze, pretože povodňový prietok stále stúpa. Tieto opatrenia sa dajú realizovať rýchlo, nie sú však najvhodnejšie. Z globálneho pohľadu sú lepšie opatrenia, ktoré majú prirodzený charakter, napríklad úsilie zachytiť vodu v hornej časti povodia, mimo obývaných oblastí. To sa dá dosiahnuť napríklad pomocou výstavby suchých poldrov alebo vodozádržných opatrení, ako nádrže na uskladnenie vody či vsakovacie objekty. Zadržia vodu pred tým, než sa dostane do toku a spôsobí riziko.
V čom sú hlavné nevýhody technických opatrení?
Situáciu riešia len v danej lokalite, znásobujú problém, ktorý vznikne s povodňou a posielajú ho nižšie. Povodeň má potom väčšiu kulmináciu a obce, ktoré takéto opatrenia nemajú zavedené, sú zasiahnuté väčšou povodňovou vlnou. Tento spôsob sa však, minimálne vo vedeckej oblasti, považuje za prežitý.
Čítajte viac Vinobrania aj tradičné jarmoky: Mestá našli náhradné termíny pre zrušené podujatia z minulého týždňa
V čom spočíva nebezpečenstvo upravených korýt riek a hrádzí?
Úpravou koryta bola spôsobená aj jedna z najväčší povodní na Slovensku v roku 1965 na Dunaji. Na niekoľko týždňov bol zaplavený celý Žitný ostrov, len preto, že sa pretrhla jedna dunajská hrádza pri Patinciach. To sa deje stále, pretože mnohé hrádze sú v havarijnom stave a potrebujú údržbu. Dôsledok pretrhnutia môže byť ničivejší ako v prípade, keby tam hrádza vôbec nebola.
Existujú alternatívy?
Takýmto povodniam sa dá zabrániť aj revitalizáciou vodných tokov. Navrhujú sa opatrenia prírodného charakteru, ktoré sú skôr sústredené formou revitalizácie na obnovu prirodzených záplavových oblastí, aby sa rieka mala kam vyliať.
Čo presne je revitalizácia vodných tokov?
Hlavným cieľom je obnoviť prirodzený tvar a režim riek, ktoré boli v minulosti nevhodným spôsobom upravené. Prirodzené procesy, ktoré formujú koryto, boli totiž úpravou toku zastavené. Ich obnovou sa zlepší morfologický a ekologický stav riek, ktorý je vo všeobecnosti v Európe veľmi zlý. Z mnohých slovenských riek sme v minulosti spravili doslova mŕtve kanály odrezané od krajiny aj od verejného priestoru.
Aký je prínos revitalizácie v oblasti hospodárstva, či pre ľudí?
So zlepšením ekologického stavu je spojené zlepšenie celého radu ekosystémových služieb, medzi ktoré patrí aj spomínaná protipovodňová ochrana, priestor pre živočíchy, či poskytovanie vody ako suroviny. Revitalizácia môže napríklad zlepšiť kvalitu vody alebo vytvoriť podmienky, aby sa do riek vrátili pôvodné druhy rýb. Ďalší prínos je rekreačný potenciál. Rieky, najmä v mestách, tvoria aj významný verejný priestor. Rieka, ktorá pôsobí prirodzene, s trávnatými a dostupnými brehmi, je pre ľudí lákavejšia.
Ako môžu ľudia ako jednotlivci prispieť k týmto opatreniam?
Najlepšie sa môžu chrániť práve pasívnymi opatreniami, snažiť sa zachytiť čo najväčšiu časť vody priamo v tej krajine tak, aby zbytočne nezvyšovali prietok vody v čase povodní. To znamená zachytávať na záhrade čo najviac dažďovej vody zo strechy, využívať ju na polievanie, prípadne si vybudovať väčšiu zádržnú nádrž pri rodinnom dome. Existujú aj výzvy rozvojových organizácií, ktoré finančne podporujú takéto opatrenia. Ak však máte dom blízko pri potoku, či na brehu rieky, ktorá sa často vylieva, tam by som odporúčal odsťahovať sa do bezpečnejšej časti.
Čítajte viac Voda ubúda a ukazuje škody. Podľa odborníkov treba urýchliť adaptáciu na povodne, súčasná infraštruktúra už nestačí
Ministerstvo životného prostredia vyčlenilo z plánu obnovy prostriedky na revitalizáciu takmer 100 kilometrov vodných tokov do roku 2026. V akom štádiu je tento projekt, na ktorom ste sa podieľali prácou na metodickej príručke?
Sme v značnom časovom sklze práve kvôli legislatívnym procesom povoľovania stavieb. Tie sú u nás vo všeobecnosti zdĺhavé, najmä pri riekach. Tam sa musí robiť aj vodoprávne konanie. Ešte viac to celé zdržujú procesy verejného obstarávania, ktorými sme stratili dva roky. Snažíme sa a ja som optimistický, že sa nám podarí veľkú časť toho míľnika dosiahnuť.
Koľko kilometrov sa podarilo doteraz revitalizovať?
Teraz sa začína revitalizovať ešte len prvá časť, 18 kilometrový úsek rieky Morava. Obnovia sa tam okrem iného dva meandre, ktoré boli pred 50 rokmi odrezané. Postupne získavame projektové dokumentácie na ďalšie stavby. Chceme ešte určite stihnúť revitalizáciu Dunaja v bratislavskom úseku, to je kľúčový projekt.
V ktorej oblasti?
Je to časť Bratislavský dunajský park. Tá, dá sa povedať, zaberá celý slovenský úsek Dunaja od rakúskych až po maďarské hranice. V rámci plánu obnovy bude zrealizovaná len časť približne od Mosta Lanfranconi pod Prístavný most. Opatrenia budú na oboch brehoch Dunaja, zahŕňajú obnovu ramien a sprírodnenie brehov tak, aby bola rieka zároveň prístupnejšia aj pre ľudí.