„Inými slovami, keby tých 50 miliónov nebolo, tak by štát nedokázal naplniť prognózu príjmov z daní fyzických osôb,“ vysvetlil. Dofinancovaním štát podľa neho len splnil svoju úlohu, na základe ktorej zostavoval rozpočty. Predmetné prostriedky podľa predsedu ÚMS dokážu samosprávy dostať na nulu a do konca roka zastabilizovať, ale nerieši to ich problémy s príjmami. Poplatky a dane podľa neho už nemôžu dvíhať tak, aby si vykryli predpokladané straty. Na budúci rok je zatiaľ prognózovaných o 19 percent menej na daniach z príjmu fyzických osôb, a to bez toho, aby zatiaľ samosprávy vedeli, aký bude normatív na materské školy.
„To sú miliónové výpadky pre mestá,“ zdôraznil Rybníček. Zatiaľ podľa neho nie je istá ani miera inflácie a tovarov a služieb. Poukázal tiež, že sa im budú zvyšovať aj výdavky na spolufinancovanie projektov z eurofondov, čo súvisí so zvyšovaním DPH.
Rybníček je tiež toho názoru, že ak sa štát dohodne s odbormi na odmenách pre zamestnancov verejnej správy, tak by ich mal aj zafinancovať. Nepovažuje za spravodlivé, že sa na tom štát dohodne s odborármi, no samosprávy to musia zaplatiť. „Konsolidácia bude mať obrovský dopad na fungovanie samospráv,“ akcentoval prezident ÚMS. Myslí si, že mestá budú musieť okresávať výdavky a zvažovať, ktoré služby okrešú. „Aj pri tejto vláde sa doprosujeme a prosíme o citlivejší prístup k samosprávam,“ podotkol. Riešenie do budúcna vníma v reformovaní financovania územnej samosprávy, ktoré by mestám a obciam zaistilo stabilnejšie financovanie, než majú v súčasnosti.
Primátor Bratislavy a viceprezident ÚMS a primátor Bratislavy Matúš Vallo podotkol, že samosprávy konsolidujú od roku 2022, od čias, keď sa zvyšoval daňový bonus na deti. Samosprávy podľa neho v roku 2024 prišli o 300 miliónov eur. Konsolidačný balíček vlády podľa neho negatívne dopadne na rozpočty samospráv. „Mestá a obce majú povinnosť mať vyrovnaný rozpočet, a teda nespôsobili zlý stav verejných financií,“ prízvukoval Vallo.
Čítajte viac Opatrenie, ktoré je v eurozóne unikát. Čo bude daň z finančných transakcií znamenať pre ľudí a ekonomiku?
Negatívny vplyv podľa neho bude mať zvýšenie DPH na nákup tovarov a služieb. Rovnako počítajú s tým, že možnosť poukázať dve percentá z dane z príjmov na oboch rodičov, ktorá by mala vstúpiť do platnosti v roku 2026, by mohla samosprávam ukrojiť 70 miliónov eur. Vallo spomenul napríklad aj novú transakčnú daň, ktorá podľa jeho slov zvýši náklady mestských podnikov. „Trpkým bonusom je, že z rokovaní o kompenzácii bola vynechaná ÚMS,“ poznamenal viceprezident únie. Škrtanie prostriedkov podľa Valla môže negatívne zasiahnuť služby pre občanov v samosprávach.
Rybníček doplnil, že nielen pýtajú prostriedky, ale majú aj záujem pomôcť pri konsolidácii, keďže rozumejú potrebe konsolidovať verejné financie. „Jedno riešenie sme našli, a to, že sme uskutočnili v rámci Únie miest Slovenska spoločné centrálne verejné obstarávanie na nákup plynu a energie,“ vysvetlil. Model už majú odskúšaný, podľa slov Rybníčka takéto centrálne verejné obstarávanie dokáže ušetriť prostriedky zapojeným mestám. „Je ich približne 14 (miest), ktoré nakupujú plyn a energiu spoločne. V budúcom roku niekoľkonásobne znížia výdavky na nákup plynu a energie,“ akcentoval. Vytváranie takýchto väčších ekonomických a hospodárskych celkov vníma ako vhodné a efektívne riešenie do budúcnosti.
Čítajte viac Samosprávy sa dočkali. Od štátu dostanú finančnú injekciu 50 miliónov eur, dvadsať im vláda odpustí