Pod pojmom babie leto meteorológia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) rozumejú obdobie suchého, málo veterného a cez deň teplého počasia, ktoré sa v Európe vyskytuje v septembri a októbri. Ide o viac-menej opakujúci sa jav.
„Príčinou je častý výskyt rozsiahlej a z časového hľadiska stabilnej tlakovej výše nad strednou a južnou Európou v tomto období. Pri málo oblačnom počasí býva pomerne veľká amplitúda teploty, 15 až 18 stupňov, čo znamená, že noci bývajú už chladné, ráno sa môže vyskytovať aj prízemný mráz alebo sa vytvárajú hmly, no popoludní je pokojné, slnečné a príjemne teplé počasie,“ priblížil ústav.
Čo nás čaká najbližšie dni
Druhý októbrový víkend bude podľa meteorológa Daniela Cibulu bude minimálne na svojom začiatku vhodný na všetky vonkajšie aktivity. Slovensko bude totiž pod vplyvom vyššieho tlaku vzduchu, ktorá sa bude so svojím stredom presúvať v blízkosti nášho územia cez Česko a južné Poľsko ďalej na severovýchod až východ Európy. „Preto sa ku nám nakrátko dostane aj suchší vzduch a očakávame, že sa bude oblačnosť v mnohých lokalitách Slovenska aj zmenšovať,“ uviedol v predpovedi pre Pravdu.
Teplota vzduchu bude, naopak, nižšia ako predošlé minimálne dva dni. Pripomenul, že ešte vo štvrtok stanice zaznamenali na juhozápade Slovenska letný deň a potom v piatok sa ochladilo o päť stupňov Celzia.
„Podobne aj v sobotu očakávame maximum na juhu iba do asi 18 stupňov Celzia, na severe nemusí byť v tých najchladnejších lokalitách ani desať. Vo výške 1500 nad morom bude teplota asi na úrovni štyroch stupňov Celzia. Ale potom následne by sa niekedy v strede budúceho týždňa mala opäť dvíhať, takže uvidíme či sa oteplí natoľko, že by sme sa mohli opäť dostať cez dvadsať stupňov Celzia,“ pokračoval. „Každopádne cez víkend takúto teplotu veľmi nečakajte,“ doplnil.
Meteorológovia neočakávajú ani zmenšenú oblasť počas víkendu, keďže v nedeľu pribudne oblačnosť z ďalšieho frontálneho rozhrania. „Opäť sa rozprší, a to miestami, ale väčšinou to bude slabý občasný dážď, ktorý bude prechádzať už v nedeľu nad ránom na západe a v priebehu dňa by sa mohol vyskytnúť aj na strednom či východnom Slovensku,“ spresnil Cibula.
Maximálna denná teplota vystúpi v sobotu na deväť stupňov Celzia na Orave až po približne šestnásť alebo sedemnásť stupňov Celzia na západe alebo juhu stredného Slovenska. „Nie je vylúčené, že tu môže byť až do osemnásť stupňov Celzia,“ doplnil. V nedeľu bude takisto od deväť do osemnásť stupňov Celzia.
„V pondelok už ale zrážky neočakávame. Opäť budeme v oblasti vyššieho tlaku vzduchu. Všeobecne ten budúci týždeň sa bude niesť v anticyklonálnom počasie, maximálne teploty od ôsmich do asi šestnástich stupňov Celzia. Pondelňajšie a utorňajšie ráno už môže byť chladnejšie, niekedy môže dokonca slabučko mrznúť a v utorok tiež,“ dodal.
Päťdenná perióda pokojného počasia
A aký bude zvyšok októbra? Klimatológ Lapin vysvetlil, že pre také malé územie a také klimatické pomery aké má Slovensko dokážu meteorológovia úspešne predpovedať počasie na jednotlivé dni do piatich dní a iba výnimočne až do desiatich dní. Úspešnosť predpovede totiž postupne klesá.
Odborníkom pri tom pomáhajú viaceré výstupy komplikovaných fyzikálnych modelov. Na dlhšie obdobie už majú predpovede pravdepodobný charakter v širšom intervale možností.
„Z týchto podkladov vyplýva, že do 15. októbra by malo byť u nás počasie ešte premenlivé a primerane teplé na danú ročnú dobu. V druhej polovici októbra sa ale už rysuje možnosť výskytu babieho leta, teda aspoň päťdennej periódy pokojného anticyklonálneho počasia s relatívne teplým a slnečným počasím na horách, ale chladnejším a hmlistým počasím v nižších polohách,“ uviedol pre Pravdu Lapin.
Čítajte viac Klimatológ Lapin: Leto bolo rekordne teplé, horúčavy by sa mali v nedeľu skončiťJednoduché nie je predvídať ani to, aká bude jeseň 2024 z pohľadu zrážok, a to či máme pred sebou obdobie sucha alebo dažďa. Ako klimatológ zopakoval, úspešná predpoveď zrážok pre také malé územie a také klimatické pomery ako má Slovensko nie je možná na viac ako päť dní.
„Preto sa musíme opierať iba o pravdepodobnostný výhľad, ktorý dáva do konca roka 2024 nadnormálne úhrny zrážok pre severozápadnú polovicu Európy a normálne až podnormálne úhrny zrážok pre juh a juhovýchod Európy. Slovensko sa nachádza na rozhraní týchto regiónov, takže musíme počítať s obidvomi možnosťami,“ zhodnotil.
Po rekordnom lete rekordná jeseň?
Leto 2024 bolo podľa meteorológov rekordne teplé, na takmer všetkých staniciach SHMÚ bolo najteplejšie od začiatku pozorovaní. „Rosničky“ zaznamenali tohto roku až päť vĺn horúčav. Prvé dve trvali po päť dní, ďalšie dvadsať, devätnásť a deväť dní. Klimatológa Lapina sme teda pýtali, či po teplotne mimoriadne nadnormálnom lete nás čaká aj výnimočná jeseň, a ako sa počas nej prejavia dôsledky klimatických zmien.
Lapin vysvetlil, že predpovede počasia na jeden až šesť mesiacov dopredu môžeme skôr nazvať pravdepodobnostným výhľadom, ktorý sa tiež opiera o počítačové výstupy fyzikálnych modelov. Takéto predpovede sa už podľa jeho slov nerobia na jednotlivé dni a ani pre malé územia, pretože kvôli premenlivej cirkulácii atmosféry nie je možné odhadnúť, ako sa bude počasie vyvíjať v krátkych intervaloch na malých územiach.
„Celkom úspešne sa dá pripraviť taký výhľad ako odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od dlhodobého priemeru v priemere na celej severnej pologuli a trochu menej úspešne v priemere v celej Európe. Zaoberajú sa tým veľké meteorologické služby USA, Japonska, Británie a iných krajín,“ ozrejmil klimatológ.
Vychádza sa pritom z viacerých faktorov, napríklad z počiatočných podmienok priemernej teploty povrchu oceánov, rozsahu morského ľadu a snehovej prikrývky, priemerného zavlaženia pôdy, vlhkosti atmosféry, výskytu javov ako ElNiňo, LaNiňa a iných atmosférických a oceánskych oscilácií na celej Zemi, vysvetlil Lapin s tým, že dôležitý je aj priebeh zosilňovania skleníkového efektu atmosféry.
„Na základe toho predpokladajú modelové výstupy, že napriek nástupu chladnejšej periódy LaNiňa budú ešte mesiace X. až XII. 2024 na severnej pologuli v priemere relatívne teplé a budú mať najmenej o 0,5 °C v priemere vyššiu teplotu vzduchu ako už dosť teplý dlhodobý priemer z obdobia 1991–2020. V malých regiónoch to môže byť ale odlišné,“ ozrejmil odborník z Univerzity Komenského.
„Vzhľadom na to, že z predchádzajúceho celosvetovo mimoriadne teplého obdobia od VI. 2023 do IX. 2024 je v atmosfére Zeme rekordne veľa vodnej pary, môžu sa na mnohých miestach vyskytnúť výdatné zrážky. Väčšie zrážkové úhrny budú padať ale len tam kde sa vyvinú rozsiahlejšie cyklóny. V Európe to bude pravdepodobne v jej severozápadnej polovici,“ uviedol.
Poletujúce pavúčie vlákna
Okrem názvu babie leto sa s teplým počasím v septembri používa ešte pojem neskoré leto. Nastáva preto, že v prvej polovici septembra je slnečné žiarenie ešte také silné, že v tlakovej výši pri malej oblačnosti stúpa teplota až do 30 stupňov. Typické babie leto nastáva až v druhej polovici septembra a v prvej polovici októbra.
Samotný názov, ktorý na tento čas v roku používame v slovenčine, má pôvod v jemných vlákenkách pavučín poletujúcich vo vetre a pripomínajúcich sivé vlasy starých žien. V Česku hovoria o lete sv. Václava (28. septembra), v Nemecku o lete sv. Michala (29. septembra) alebo až o lete Všetkých svätých (1. novembra).
„Vo Francúzku sa obdobie s podobným charakterom počasia pripisuje sv. Móricovi (22. septembra), sv. Denisovi (9.októbra.) a v niektorých krajoch dokonca až svätému Martinovi (11. novembra) – ten je u nás už znamením prvého sneženia. V Anglicku majú leto sv. Lukáša (18.októbra),“ vysvetľujú meteorológovia.