Návrh zákona, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložili Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec (všetci Hlas), mení sankcie za priestupky. „Predloženým návrhom zákona sa reflektuje najmä na legislatívne zmeny v Trestnom zákone v súvislosti s úpravou výšky škody, ktorá zakladá trestnú zodpovednosť pri niektorých majetkových trestných činoch,“ vysvetľujú autori návrhu v materiáli.
Podľa novely Trestného zákona je hranica malej škody stanovená na 700 eur. Ak napríklad páchateľ ukradne tovar v hodnote 699 eur, polícia na prípad nazerá ako na priestupok, za ktorý hrozí len pokuta vo výške od 33 eur (v blokovom konaní) do 331 eur (v neskrátenom konaní). Ak by hodnota ukradnutého majetku bola 701 eur, išlo by o trestný čin s prísnejšou sankciou. Podľa poslancov Hlasu sú súčasné sumy pokút za priestupky nedostatočné. „V priestupkovom konaní sa prejednávajú aj priestupky proti majetku, pri ktorých bola spôsobená škoda, ktorá je vyššia ako maximálna pokuta, ktorú možno uložiť,“ napísali poslanci.
Navrhujú preto zvýšiť hornú hranicu finančnej sankcie na 500 eur v blokovom konaní a až na 1400 eur v neskrátenom konaní. Podľa novely by sa mali zaviesť ešte vyššie sadzby v prípade opakovaných priestupkov počas 12 mesiacov. V takomto prípade by bola horná hranica pokuty stanovená na 2000 eur.
Čítajte viac Ľudia kradnú čoraz viac, tvrdia niektoré reťazce a skloňujú trestnú novelu. Nikto nechodí kradnúť s Trestným zákonom v ruke, oponuje minister Susko
Povinné práce
Okrem vyšších pokút poslanci navrhujú trestať páchateľov krádeží či podvodov aj vykonávaním „menších služieb pre obce“. Ide o verejnoprospešné práce ako zametanie ulíc, pomocné práce pri drobných obecných stavbách, odpratávanie spadnutých konárov, rozvoz stravy seniorom či pomoc pri organizovaní kultúrnych podujatí. Dospelý človek by takýto trest mohol dostať v trvaní od 20 do 150 hodín. Mladistvý páchateľ od 10 do 75 hodín. Vykonávať by ich musel pre obec alebo jej rozpočtovú organizáciu bez nároku na odmenu.
Zavedenie takejto sankcie poslanci odôvodňujú tým, že štát často nedokáže vymôcť uloženú pokutu. Okrem toho samotný finančný postih, ak si páchateľ môže dovoliť pokutu zaplatiť, podľa nich nie je dostatočne odstrašujúcim nástrojom. Rozhodovať o uložení pokuty alebo povinnej práce by mali okresné úrady, ktoré následne budú posielať informácie o páchateľovi priestupku a počte „trestných“ hodín do jednotlivých obcí.
Čítajte viac Naozaj sa oplatí kradnúť? Právnici vysvetľujú, ako Trestný zákon rieši drobné krádeže
Autori novely navrhujú, aby páchateľ vykonával povinné práce v mieste, kde má bydlisko alebo kde sa zdržiava. „Menšie obecné služby vykonáva páchateľ pre obec, jej rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu, a to osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu, v rozsahu najmenej 10 hodín za kalendárny mesiac,“ píše sa v návrhu zákona. Ak páchateľ uložené práce nebude vykonávať, správny orgán môže rozhodnúť, že sankciu zmení na finančnú pokutu.
Podľa návrhu obce budú povinné zabezpečiť výkon trestných prác, teda dohliadať na to, aby práce boli vykonané v uloženom rozsahu. Tiež by mali takýmto „pracovníkom“ na vlastné náklady zabezpečiť náradie, pracovné rukavice či iné ochranné prostriedky. Ak si páchateľ svoj trest riadne odpyká, obecný úrad má túto skutočnosť oznámiť štátu a predložiť správu o priebehu prác.
Zodpovednosť obce
Samosprávy zatiaľ na návrh pozerajú dosť kriticky. Pracovitý a svedomitý robotník je pre každú obec prínosom, otázne však je, či sa to dá povedať o ľuďoch, ktorí spáchali krádež, kladie otázku predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. „Na jednej strane chápem, že časť trestov by sa mohla riešiť verejnoprospešnými prácami. Na druhej strane vidím otázku výkonu kontroly nad týmto trestom,“ hovorí predseda ZMOS.
Čítajte viac Pre trestnú novelu prepustili 108 odsúdených za „horalkové krádeže", vyššie čísla rezort odmieta
Problém vidí najmä pri kvalite povinne vykonávaných prác. „Napríklad bude niekomu uložené, že má 16 hodín pracovať na čistení mesta. On si zoberie lopatu a z toho osem hodín bude opretý o lopatu a bude sa dívať, ako rastie tráva,“ uvádza príklad Božik s tým, že štát by mal premyslieť aj to, ako bude kontrolovať a koordinovať výkon a kvalitu takýchto „trestných“ prác.
Ak by štát túto úlohu zobral na seba a samosprávy by len zadávali objem a druh prác, ktoré treba vykonať, tak by to bolo v poriadku, zamýšľa sa predseda ZMOS. „Ale ak niekto dostane pokutu od štátu, no evidenciu a kontrolu má na zodpovednosti samospráva, zdá sa mi to nesprávne. Najmä v situácii, keď samosprávy počítajú každé euro a musia efektívne nakladať so svojimi ľuďmi, ktorí dostanú k svojim povinnostiam úlohy navyše,“ zdôraznil v rozhovore pre Pravdu Božik.
Nevymáhateľný trest
Návrh zákona z dielne poslancov Hlasu je podľa advokáta a právnika Jozefa Dobroviča nepremyslený. Súhlasí síce, že vymáhanie pokút za priestupky je náročné, no nemyslí si, že bude jednoduchšie donútiť ľudí, aby zametali ulice v prospech verejnosti a obce. „Skôr sa domnievam, že to len predĺži celý proces a v konečnom dôsledku to dopadne nevymoženou pokutou,“ hodnotí Dobrovič. Poukazuje totiž na znenie návrhu, podľa ktorého, ak sa povinné služby nevykonajú, správny orgán premení drobné obecné služby na pokutu.
„A s vymožiteľnosťou pokuty môže byť opäť problém. V konečnom dôsledku teda bude zaťažený systém rozhodovania trestov za priestupky a obce s administratívou. Je vôbec otázne, či obce budú mať priestor a možnosť prideliť nejaké obecné práce,“ predpokladá právnik. Súhlasí s názorom predsedu ZMOS, že navrhovaná zmena by spôsobila samosprávam viacero problémov. „Určite by išlo o nemalú administratívnu záťaž v podobe písania správ pre správny orgán, vedenia zoznamu obecných prác, zrejme by tam mala byť aj kontrola vykonania prác a podobne,“ predpokladá odborník na právo.
Dopĺňa tiež, že trest povinnej práce sa v rámci trestného konania súdmi takmer vôbec neukladá. „Za celú moju prax som sa s týmto druhom trestu stretol asi iba jediný raz, a aj tento trest bol premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože ho daná osoba nevykonávala. Domnievam sa preto, že tento návrh novely zákona je nepremyslený a nesplní účel, pre ktorý bol navrhovaný,“ zhrnul.
Čítajte aj Vyhnú sa väzeniu iba bohatí a vplyvní? Druhý muž rezortu spravodlivosti Sedliak tvrdí, že nie a chce rozbehnúť restoratívnu justíciu aj v praxi