Iniciatíva envirorezortu prichádza po smrteľnom útoku v katastri obce Hybe, kde po útoku medveďa zomrel 63-ročný muž.
Viac zásahových tímov
Vláda schválila materiál ministra Tarabu, podľa ktorého budú mať národné parky vlastné zásahové tímy na elimináciu problémových medveďov. Ako prvé budú zriadené tímy v Tatranskom národnom parku (TANAP) a Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT). „Nedávna tragická udalosť v Tatrách vytvorila predpoklad na to, aby som navrhol aj vznik zásahových tímov v každom národnom parku Slovenska,“ vysvetlil minister.
Čítajte viac Liptovský Mikuláš vyhlásil pre medvede mimoriadnu situáciu. Huliak navrhuje odstrel 30 kusov, Taraba chce zásahový tím v každom národnom parku
Práve strety človeka s medveďom predstavujú najvážnejší typ škôd. Všetky informácie a štatistické ukazovatele podľa Tarabu ukazujú, že problém v obciach a mestách narastá a medveď hnedý sa rozšíril. O niekoľkonásobnom premnožení hovoril aj poslanec klubu SNS a predseda Národnej koalície Rudolf Huliak a v januári avizoval opätovné sčítanie medveďov, ktoré by malo vykonať Národné lesnícke centrum a Technická univerzita vo Zvolene.
Na Slovensku boli doposiaľ zrealizované dve štúdie zamerané na odhad početnosti medveďa hnedého. V oboch sa odhad početnosti stanovil na základe analýzy DNA z nazbieraných vzoriek (trus, moč, srsť a pod.). Prvú štúdiu vyhotovila Technická univerzita vo Zvolene ešte v roku 2014 – odhad bol stanovený na 1 256 jedincov. Druhá študia, ktorú realizovali vedci z Univerzity Karlovej a Českej zemědělskej univerzity, odhadla v roku 2023 populáciu na 1 056 jedincov a nepreukázala ich premnoženie. V niektorých miestach, ako napríklad na Poľane, sa tento rok podľa výsledkov tamojšieho sčítania nachádzalo o sto jedincov viac ako v roku 2023, čo však neznamená ich premnoženie na celom území, ale len v niektorých lokalitách.
Obe štúdie podľa Haringa naznačujú, že populácia medveďa hnedého príliš neklesá ani nestúpa. „Z uvedených dát je možné konštatovať, že sa na Slovensku v súčasnosti nachádza stabilná populácia medveďov. Je dôležité upozorniť na fakt, že populácia medveďov na Slovensku vykazuje nízku genetickú variabilitu, zodpovedajúcu približne 250 jedincom. Z pohľadu evolučnej genetiky ide o malú populáciu, ktorá môže byť výrazne ovplyvnená náhodnými udalosťami, čo môže mať negatívny vplyv na jej dlhodobú udržateľnosť a odolnosť voči zmenám,“ uviedol Haring.
Podľa slovenských vedcov Petra Kaňucha a Petra Klingu však závery, ku ktorým Česi prišli, nie sú správne a nedajú sa aplikovať na celé územie Slovenska, iba na niektoré oblasti, napríklad Poľanu, Muránsku planinu, Veľkú a Malú Fatru. Podľa Tarabu je však kľúčové byť pripravený v najviac postihnutých oblastiach a zabezpečiť, aby bola eliminácia problémových jedincov efektívna a rýchla. Zásahové tímy majú byť zriadené do konca roka. Taraba si od ich zriadenia sľubuje aj zefektívnenie koordinácie všetkých zapojených zložiek. Aktuálne máme na Slovensku päť zásahových tímov: Zásahový tím Sever, Juh, Západ, Podpoľanie a Ponitrie.
Hlavnou úlohou zásahového tímu je čo najskôr po nahlásení výskytu medveďa v intravilánoch miest a obcí zabezpečiť bezpečnosť ľudí čo najšetrnejším spôsobom aj k samotnému medveďovi. „Ochrana a manažment tejto veľkej šelmy si na Slovensku vyžaduje zefektívnenie a racionalizáciu zásahového tímu pre medveďa hnedého, a to prehodnotením územnej pôsobnosti ŠOP SR v danej oblasti,“ uviedol rezort v dôvodovej správe. Národne parky Taraba zvolil aj kvôli výskytu turistov.
Najhoršie je na tom Žilinský kraj
Kým hlásení o výskytoch medveďa sú desiatky, väčšinou ide o spozorovanie v prirodzenom prostredí, priamych stretov človeka s medveďom je menej. Z ôsmich krajov evidujú na Slovensku policajti útoky medveďa len v dvoch – v Žilinskom a Banskobystrickom. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR (OS ZZS SR) eviduje jeden prípad aj v Košickom kraji.
„Najviac napadnutí eviduje OS ZZS SR v Žilinskom kraji, konkrétne osem, tri v Banskobystrickom kraji a jeden v Košickom kraji,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa záchranárov Petra Klimešová. Banskobystrickom kraji evidujú policajti od 23. marca celkovo 60 hlásení o výskyte medveďa, priblížila policajná hovorkyňa Mária Faltániová. „Z toho boli tri útoky na osoby, zranené boli 4 osoby. Smrteľné zranenia neboli spôsobené nikomu,“ uviedla.
V Žilinskom kraji musela polícia zasiahnuť celkovo deväťkrát – dvakrát v okrese Martin, po jednom útoku zaznamenali v okresoch Dolný Kubín a Čadca a najviac, celkovo päť útokov, bolo hlásených v okrese Liptovský Mikuláš. V Dolnom Kubíne evidujú okrem útoku aj jedno napadnutie poľnohospodárskych zvierat v obci Čimhová.
„Došlo k úhynu niekoľkých kusov dobytka, kde bol tiež privolaný zásahový tím, kde došlo k odstrelu medveďa a taktiež došlo k odstrelu medveďa hnedého zásahovým tímom po nahlásení jeho výskytu v obci Hladovka,“ uviedli okresní policajti. Policajti aj záchranári evidujú zhodne po 12 útokov medveďa s tým rozdielom, že polícia v Košickom kraji neeviduje zásah a v Žilinskom kraji bol naopak nahlásený jeden útok navyše.
„Deväť osôb bolo transportovaných do nemocnice a jedna osoba bola záchranármi ošetrená na mieste. Lekár žiaľ musel konštatovať úmrtie v dvoch prípadoch,“ uviedla Klimešová. Štátna ochrana však od začiatku eviduje až 18 útokov medveďa hnedého na človeka, z toho v dvoch prípadoch ide o smrteľný útok. O aké útoky ide, v odpovedi nekonkretizovala – dopýtať sa.
Dva sporné útoky
Občianska iniciatíva My sme les vie o desiatich zásahoch a 15 zranených osobách. Incidenty z 15. marca a 7. apríla za útoky medveďa na človeka nepovažuje. „Udalosť z 15.marca 2024, pri ktorej došlo k tragickému úmrtiu bieloruskej turistiky v oblasti Demänovskej doliny, nepovažujeme za útok medveďa,“ povedal pre Pravdu Michal Haring s tým, že smrť nastala v dôsledku devastačného poranenia hlavy po páde z výšky. „Nateraz nič nenasvedčuje tomu, že by medveď na ženu skutočne zaútočil,“ uviedol.
Čítajte viac Iniciatíva My sme les vyzýva kompetentných, aby útok medveďa nezneužívali na svoje ciele
Polícia však na margo útoku uviedla, že pád ženy na pevnú, skalnú podložku bol iniciovaný útekom pred medveďom. „Na tele zomrelej sa na dolných končatinách nachádzali jednoznačné stopy po zuboch veľkej mäsožravej šelmy, ktoré boli spôsobené veľmi tesne po smrti možným uchopením dolnej končatiny zubami zvieraťa a ťahaním tela,“ uviedla okresná polícia v Liptovskom Mikuláši.
Incident zo 7. apríla však neeviduje ako útok medveďa ani banskobystrická polícia. K útoku došlo v lesoch nad Kyslinkami na Poľane. Dvaja pracovníci ŠOP SR sa dostali do stretu s medvedicou, pričom jeden zo nich vytiahol zbraň a nešťastne postrelil kolegu. „Bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti. Použitú zbraň mal muž v legálnej držbe,“ uviedla vtedy hovorkyňa banskobystrických policajtov Petra Kováčiková. „Považujeme za absurdné, že ŠOP SR eviduje túto udalosť ako útok medveďa, nakoľko predmetná osoba neutrpela poranenia spôsobené medveďom, ale strelnou zbraňou,“ komentoval Haring.
Mimoriadna situácia a odstrel po starom
V niektorých okresoch už bola kvôli incidentom vyhlásená mimoriadna situácia. „Podľa nami dostupných informácií bola podľa zákona vyhlásená v Liptovskom Mikuláši, Brezne, Prešove a Čadci na celom území okresu a v okrese Martin vo vybraných obciach,“ uviedla ŠOP SR. Po smrteľnom útoku pri obci Hybe poslanec za klub SNS a predseda Národnej koalície Rudolf Huliak hovoril o vytýčení tzv. ochrannej zóny extravilánov obcí či miest, „kde medvede nemajú čo robiť“. „Momentálne prebieha posudzovanie vytyčovania buffer zón (bezpečnostné pásmo alebo zóna, pozn. red.) v jednotlivých obciach, ktoré zvolali krízové štáby,“ komentovala pre Pravdu štátna ochrana.
Okrem toho navrhol Huliak aj odstrel približne 30 synantropných jedincov medveďa hnedého, ktoré sa pravidelne zdržiavajú v blízkosti ľudských obydlí v oblasti Hybe, Liptovského Mikuláša a Liptovskej Kokavy, ale aj každoročné zásahy do počtu medvedej populácie. „Zo soboty 5. októbra na nedeľu boli odlovené dva medvede, jeden v blízkosti miesta útoku, na druhého bol predtým vystavený protokol na ulovenie,“ uviedol. „Dostávame sa do stavu, kedy bude človek v prírode lovený,“ povedal s tým, že ak sa do populácie výrazne nezasiahne, smrteľné úrazy budú pribúdať.
Podľa Haringa z iniciatívy My sme les nepredstavuje náhodný odstrel medveďov efektívne riešenie problematiky konfliktov medzi medveďmi a ľudmi. „Takéto opatrenie má len krátkodobý a neadresný účinok, pričom vo viacerých prípadoch nepostihuje konkrétne jedince, ktoré sú zapojené do konfliktov s človekom. Dlhodobé riešenia musia byť založené na preventívnych opatreniach, ako sú vzdelávanie verejnosti, správne hospodárenie s odpadom, zníženie počtu krmovísk a vnadísk v blízkosti intravilánov obcí, zmena osevných postupov, zabezpečenie hospodárskych zvierat a včelstiev, ktoré minimalizujú pravdepodobnosť stretov medzi medveďmi a ľuďmi,“ zhodnotil.
Čítajte viac Na cyklistu v Šútove zaútočil medveď, previezli ho do nemocnice
V máji schválila vláda v parlamente ústavnou väčšinou s pomocou KDH zákon o ochrane prírody, čím okrem iného zjednodušila odstrel medveďov udelením výnimky. Taraba v deň smrteľného útoku v Hybe na sociálnej sieti uviedol, že na základe nových pravidiel bolo odstrelených 71 medveďov. „Predpokladom pre zrýchlené a zjednodušené odstrely je vyhlásenie mimoriadnej situácie v okresoch, ktoré sú poznačené zvýšeným výskytom medveďov a vyhlasujú si ich okresné úrady,“ uviedol.
Envirorezort v odpovedi pre iniciatívu My sme les začiatkom septembra uviedol, že nebola udelená ani jedna výnimka na odstrel medveďa. K 7. októbru bolo usmrtených celkovo 114 jedincov medveďa hnedého. „52 jedincov zastrelili pracovníci Zásahového tímu pre medveďa hnedého, 26 jedincov bolo zastrelených poľovníkmi po dohode so ŠOP SR, 24 jedincov uhynulo následkom dopravnej kolízie a dva jedince boli zastrelené pytliakmi,“ uviedol Haring. Štátna ochrana na otázku Pravdy koľko výnimiek podľa nového zákona udelila, nereagovala. Taraba koncom augusta odmietol, že by na Slovensku dochádzalo k preventívnemu odstrelu medveďov.
„Chcem pripomenúť, že všetka hystéria, ktorá sa diala pri riešení otázky novej legislatívy na ochranu ľudí pred medveďom hnedým sa ukázala byť falošnou aktivistickou propagandou, pretože nový zákon nielen funguje, ale zároveň je plne v súlade so smernicou Európskej únie,“ zdôrazňoval Taraba.
Efektívne posilnenie či skrytá regulácia?
Či je posilnenie zásahových tímov dobrým riešením a vyrieši situáciu s medveďmi, národné parky nekomentovali. „V otázkach problematiky odstrelu medveďov, manažmentu ich populácie a štatistík úmrtí v dôsledku napadnutia medveďom sa prosím obráťte na Štátnu ochranu prírody, pod ktorú spadá aj činnosť zásahového tímu,“ uviedla hovorkyňa TANAP-u Nina Obžutová. NAPANT na otázky nereagoval.
Odpovede neposkytol po opakovanej výzve ani rezort životného prostredia. Začiatkom júla evidoval rezort podľa oficiálneho vyhlásenia 15 útokov. Pravda ministerstvo oslovila s otázkami o počtoch útokov medveďov, možnom rozširovaní zásahových tímov a rovnako aj s otázkou, či sa budú do zásahových tímov zapájať aj poľovníci. O ich zapojení hovoril aj Huliak, ktorý spolu s Tarabom tému medveďov živil aj pred voľbami.
Čítajte viac Medveď zaútočil na muža, zraneniam podľahol. Taraba dá preveriť konanie orgánov, reagoval aj premiér
„Rozšírenie zásahových tímov považujeme za prospešné v prípade, že ich činnosť bude prednostne zameraná na realizáciu preventívnych opatrení a osvetu verejnosti,“ uviedol člen iniciatívy My sme les. Ich náplňou má byť podľa Haringa aj odstraňovanie jedincov so zmeneným správaním.
„Avšak len tých, ktoré sú spoľahlivo identifikované a pri ktorých zlyhali všetky ekonomicky a technicky realizovateľné alternatívy, tak ako to vyžaduje aj legislatíva Európskej únie,“ uviedol. „Obávame sa však, že súčasné vedenie ministerstva životného prostredia a ŠOP SR bude zásahový tím aj naďalej využívať len na skrytú reguláciu medveďov, ktorá riešeniu problematiky konfliktov medzi ľuďmi a medveďmi v skutočnosti nepomôže,“ dodal Haring.