V porovnaní s covidom má chrípka rovnakú krivku každý rok, líši sa len jej intenzita. Výskyt má vždy dvojfázový priebeh a súvisí so školákmi. Narastať začína v polovici alebo koncom novembra a najviac chorých je pred zimnými prázdninami. Počas nich sa reťaz prenosu preruší, deti totiž zostanú doma a vírus si neodovzdávajú.
„Keď sa deti vrátia do škôl v januári, zase stúpne. To je druhá vlna, druhý peak (vrchol, poz. red.) a ten nám zvyčajne končí jarnými prázdninami, kedy zase deti nie sú v škole, nešíria ochorenie a vtedy chrípka doznieva,“ uviedla pre Pravdu lekárka z Veľkého Bielu Jana Bendová. Od iných respiračných ochorení bola ľahko odlíšiteľná tým, že človeka zložila znenazdajky do postele. Potom karty zamiešal covid.
Koľko ľudí má covid presne nevieme
Covid sa podľa Bendovej na sezóny nepozerá, neďaleko Bratislavy ho liečili vo veľkom aj v auguste a prevláda aj teraz. „Momentálne, aspoň v našej ambulancii, dominuje covid. Bežné prechladnutia aj to, čo sa tvári ako chrípka, je zvyčajne covid, môže to byť aj niečo iné, ale momentálne v menšine. Predpokladám, že v decembri sa to prehupne v prospech chrípky,“ priblížila lekárka.
V týždni od 14. do 20. októbra bolo v Epidemiologickom informačnom systéme nahlásených 635 prípadov covidu, týždeň predtým 736 (pred dvoma týždňami 831). Chorobnosť na chrípku sa znížila v minulom týždni o viac ako 10,6 percent a epidemiológovia zaznamenali 4920 ochorení, najviac v Nitrianskom kraji.
„Skutočný počet osôb chorých na covid je pravdepodobne vyšší a vzhľadom na postupujúce jesenné obdobie bude chorobnosť na respiračné ochorenia narastať. V súčasnosti už nie je každý pozitívny test na covid,“ upozornil Úrad verejného zdravotníctva s tým, že v 42. kalendárnom týždni 2024 bolo nahlásených celkovo 50 074 akútnych respiračných ochorení (sem počítavajú nielen covid, ale aj chrípku a jej podobné ochorenia, RSV, atď.).
V posledných týždňoch stúpajú podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej aj hospitalizácie s covidom. Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií ležalo minulý týždeň v nemocniciach 149 infikovaných ľudí. Na lôžkach sú teraz podľa Bražinovej, ktorá to uviedla v Exprese, najmä ľudia nad 70 rokov. Zväčšia ide o pacientov, ktorí majú chronické ochorenia, najmä kardiovaskulárne, metabolické alebo onkologické. V porovnaní s minulosťou mladšie ročníky teraz nemocničné kapacity nezaberajú.
Bražinová aj virológ Boris Klempa z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, s ktorým sa Pravda zhovárala začiatkom októbra, sa však zhodujú, že nasledujúca covidová sezóna bude podobná tej vlani, kedy bol vrchol hospitalizácií aj tých najťažších prípadov v decembri.
Ako sa teda pripraviť na zimu a čo odporúčajú lekári Jana Bendová a Peter Sabaka?
1. Aké vitamíny zvoliť
Ak vitamíny, tak z čerstvého ovocia a zeleniny, zhodujú sa lekári. A ideálne celoročne. „Je vedecky dokázané, že najviac na imunitu pôsobia vitamíny C a D. Vitamín C ideálne z čerstvého ovocia. Imunitu je možné posilniť výživovými doplnkami v období, ktoré je náročné. Napríklad, ak mám stresové obdobie, som veľmi unavená, nevyspatá, tak je určite dobré si pridať vitamíny C a D, z minerálov je to zinok a selén, ktoré majú dokázateľne vplyv na zlepšenie imunity,“ uviedla pre Pravdu lekárka z Veľkého Bielu. Vitamíny z lekárne je podľa Sabaku rozumnejšie nahradiť pestrou stravou bohatou na ovocie, zeleninu a ryby, pretože telo tak získava aj živiny, ktoré pomáhajú predchádzať civilizačným ochoreniam.
Infektológ však podotýka, že na jeseň a v zimných mesiacoch môžeme trpieť nedostatkom vitamínu D, ktorý je prítomný napríklad v mastných rybách. Ak má niekto veľmi nízku hladinu „déčka“, vhodné je dopĺňať ho v tabletkách.
Hoci odporúčania o pestrej strave a dopĺňaní vitamínov znejú ako obohraný evergreen podľa Bendovej je medzi Slovákmi ešte stále mnoho ľudí, ktorí ovocie a zeleninu nejedia vôbec. „Podstatné je prijímať ich každý deň, nie jednorazovo. Keď päť dní nejem ovocie a potom jeden deň si ho dám veľa, nepomôže to. Keď si dáte veľa vitamínu C, telo ho vylúči a nevie si ho dať do zásoby. Ide o pravidelnosť, aby nás nezaskočila jesenná sezóna s nedostatkom vitamínu C,“ vysvetlila.
2. Kedy začať s posilňovaním imunity
Otázka, kedy je najvhodnejší čas začať si budovať imunitu nie je podľa Bendovej správne postavená. „Nedá sa to dohnať jednorazovo a v septembri si povedať: idem na to. Okrem toho, že sme tu mali typické obdobia chrípky v decembri, januári a februári, teraz tu máme covid, ktorý sa vôbec nepozerá na sezóny. Máme ho tu veľmi veľa, a ak by som si až teraz zmyslela posilňovať imunitu, môže byť neskoro,“ pokračovala.
Odporúča sa preto oprieť o základné piliere ako je spánok, vitamíny, pobyt na slnku a pohyb. Vplyv na imunitu má aj množstvo stresu. Hoci to znie jednoducho, v praxi to býva s jeho zvládaním zložitejšie. „Menej sa o tom hovorí, ale funguje to cez stresové hormóny, adrenalín a kortizol, ktoré negatívne vplývajú na imunitu a oslabujú ju. To je napríklad aj úzkosť, smútok, depresia. Ľudia majú potom väčší sklon ochorieť na bežné infekčné ochorenia alebo prechladnúť,“ priblížila lekárka.
U svojich pacientov pozoruje aj benefity otužovania. Tých, ktorí sa kúpu v ľadovej vode, v ambulancii nevidí „ako je rok dlhý“. Ak prídu, tak len v rámci preventívnej prehliadky. Sama sa otužuje už približne sedem rokov, no podotýka, že otužovanie nie je pre každého. Problém môžu mať najmä ľudia po infarkte či s chorobami srdca, ciev a obličiek, vtedy sa treba poradiť s lekárom.
„Okrem toho, že má (otužovanie, poz. red.) pozitívny vplyv na telo, má pozitívny vplyv aj na psychiku. Robili sa štúdie, kde sa sledovala úzkosť a depresia. Pri depresii sa zistilo, nechcem povedať, že to funguje ako liek, to určite nie, ale že pre ľudí, ktorí lieky na depresiu nechcú, môže mať účinok. Stojí za to v súčasnom období, keď je veľa ľudí s depresiou, použiť otužovanie. Vyplavujú sa endorfíny a je to príjemné,“ zhodnotila Bendová.
Účinky pozoruje aj u seba. Okrem zníženej chorobnosti ľahšie zvláda psychickú záťaž. „Keď sú nejaké stresové situácie, stále mám v podvedomí, že keď si dokázala ísť do ľadovej vody, toto tiež zvládneš. Buduje to sebavedomie, že človek sa vie pobiť s tými situáciami,“ opísala a podotkla, že do vody netreba ísť cez bolesť.
Čítajte viac Prečo sa neočkujeme proti chrípke? Lekárka: Príčinou je sebeckosť, zabúdame na seniorov. Radí, ako si zlepšiť imunitu
3. Čo má spánok s imunitou
Sabaka zdôraznil, že pre imunitu sú mimoriadne dôležité spánok a oddych. „Boli dokonca realizované štúdie, ktoré potvrdili, že ľudia s nedostatkom spánku sú náchylnejší na vírusové choroby. Dostatok spánku, aspoň sedem až osem hodín denne, je rozhodne odporúčané,“ uviedol pre Pravdu.
Bendová vysvetlila, že počas spánku sa regenerujú biele krvinky. Imunitu oslabuje aj to, keď sa naruší prirodzený priebeh, takzvaný cirkadiánny rytmus, kortizolu.
„Napríklad lieky kortikoidy slúžia na ochorenia, kde treba potlačiť imunitu, ale málokto vie, že my hormón, ktorý potláča zápalovú aktivitu, máme sami v sebe. Keď je však kortizolu priveľa a nemá prirodzený priebeh počas dňa, môže nás oslabovať a imunitu potláčať priveľmi. Sú naň naviazané aj ostatné hormóny,“ ozrejmila.
4. Prvá pomoc z domácej lekárničky
I keď sú dnes lekárne „na každom rohu“ a liekmi sa predzásobovať netreba, v prípade, že organizmus chorobe podľahne, niektoré by sme mali mať doma. V domácej lekárničke je dobré mať vitamín C, aby sme si vedeli dať hneď prvý a druhý deň ochorenia „mega dávku céčka“ (pre dospelého človeka 2000 miligramov) a takisto aj vitamín D, zinok a selén.
„Keď na mňa niečo lezie, tak je dobré hneď na začiatku si zvýšiť vlastný príjem týchto vitamínov, lebo sa môže stať, že choroba ma potom „len tak lízne“, príde do mňa, ale imunita si s ňou ľahko poradí a choroba úplne neprepukne,“ hovorí.
Po ruke treba mať aj lieky, ktoré sa bežne užívajú pri prechladnutiach, virózach alebo bakteriálnych ochoreniach. „To znamená, keď je horúčka nad 38 alebo 38 5, použiť lieky na zníženie zvýšenej teploty, napríklad paracetamomol. Treba si uvedomiť, že teplotu netreba znižovať za každú cenu, pretože je prospešná. Ľudovo povedané, teplota uvarí tie vírusy, pomôže rýchlejšie zvládnuť infekciu. Keď ju umelo znížime liekmi, tak spomaľujeme imunitnú reakciu,“ priblížila lekárka.
V domácej lekárničke môžu mať svoje miesto aj kvapky na uvoľnenie upchatého nosa, sirupy na kašeľ, aby nebol vysiľujúci a nebránil spánku, či éterické oleje. Izotonické kvapky do nosa majú rovnaké zloženie ako nosová sliznica a slúžia na jej oplachovanie. Používajú ich napríklad alergici na odstránenie alergénov. Hypertonické roztoky majú zase vyšší obsah soli a sliznica po nich odpúcha. Nos nie je po nich upchatý a hlieny voľnejšie z neho vychádzajú a nezatekajú do nosohltanu a dolných dýchacích ciest.
„Hlieny sú živná pôda pre baktérie, na to je dobrá tá hygiena, ale ja by som to nepreháňala. Prirovnala by som to k ženskému zdraviu, kedy napríklad prílišná hygiena vonkajších rodidiel môže spôsobiť problémy, lebo vychýli rovnováhu, ktorá tam normálne je,“ uviedla Bendová.
Preháňať to s vyplachovaním nosa kanvičkou v rámci prevencie Bendová neodporúča. Pacientom túto metódu odporúča až keď sa u nich choroba začína. „Všetky tie lieky, ktoré sme teraz spomínali slúžia len na to, aby sme ten týždeň ľahšie prežili, kým si imunitný systém poradí sám. To znamená, že vy by ste to zvládli ďalej, len by ste sa viac vytrápili s plným nosom. Je jednoduchšie nos uvoľniť a netrpieť. Symptomatická liečba, to znamená liečba príznakov, sú lieky, ktoré sú voľnopredajné v lekárni a majú slúžiť na to, aby sa vám uľavilo, a aby sa zmiernili príznaky, a aby ste ľahšie prežili obdobie, kým si s tým imunitný systém poradí,“ podotkla lekárka.
Mnoho ľudí však tento poznatok podľa nej nemá a myslia si, že ak si spomínané lieky dajú, proces urýchlia alebo, že budú fit hneď na druhý deň. „To tak nefunguje. Sú rôzne horúce nápoje akože na chrípku alebo podobné ochorenia, ktoré vás síce postavia nohy, ale oni vlastne len veľmi intenzívne potlačia príznaky a nie je to úplne dobré. Stretla som sa s tým najmä pri službách na pohotovosti, že ľudia si tie nápoje dali, znížili horúčku, išli na druhý deň do práce, s tým, že im je lepšie a uškodili si,“ ozrejmila.
Čítajte viac Závislí od nosných sprejov? Kupujeme ich na milióny. Dlhodobé užívanie je ako fajčenie, odborníci varujú
5. Prechladnutie, chrípka, covid – ako ich rozlíšiť
Hoci dochádza často k zjednodušovaniu, nie všetky ochorenia „s kašľom a sopľom“ sú chrípka. Napríklad prechladnutie má zvyčajne jemnejšie príznaky, teplota nevystúpi a nesprevádza ho ani vysiľujúci kašeľ. Človek s ním často dokáže ísť aj do práce alebo školy. Symptómy prechladnutia a chrípky sú síce podobné, no odlišuje ich, ako sa ochorenie začne. Chrípka totiž nastupuje odrazu – z plného zdravia – a telo „zloží do postele“. „Pravá chrípka znamená, že nedokážete ísť do práce, školy, ak áno, tak len s obrovskými problémami. Horúčky bývajú vyššie, kašeľ býva bolestivý za hrudnou kosťou a vysiľujúci,“ ozrejmila odborníčka.
Všetko zmenil až covid. „U väčšiny ľudí teraz vyzerá ako bežné prechladnutie, ale u ľudí, ktorí sú oslabení, teda seniori alebo ľudia s chronickým ochorením, napríklad cukrovkou, u nich môžu byť aj vyššie teploty, ťažší priebeh. Vtedy sa viac podobá na chrípku. Bez testu, len podľa príznakov, sa to určiť nedá,“ uviedla ďalej. Najviac sa aktuálne v ambulancii stretáva práve s covidom. Pri všetkých troch ochoreniach však platí, že sa z nich treba vyliečiť a nešíriť ich ďalej.
Covid má s chrípkou veľa spoločných príznakov, čo ich však odlišuje sú horúčka a epidemiologická situácia. Ak je práve chrípkové obdobie, podľa Bendovej je takmer isté, že má pacient chrípku.
6. Očkovanie proti chrípke a covidu
Preočkovanosť populácie proti chrípke je na Slovensku nízka a je na úrovni zhruba piatich percent. Najúčinnejšou zbraňou, ako sa vyhnúť vírusu chrípky je pritom vakcinácia. Prečo je na Slovensku tak málo ľudí zaočkovaných proti vírusu chrípky?
„Asi by som povedala, že hlavná príčina je sebeckosť. Keď sa s mladými aj staršími zdravými ľuďmi o tom rozprávam, hovoria, že to „v pohode“ zvládnu a chrípka ich neskolí. Áno, ale oni nikdy nevedia koho nakazia ďalšieho, a či to neublíži druhému človeku,“ hovorí lekárka z Veľkého Bielu.
Zaočkovať proti chrípke by sa preto mali podľa nej nielen všetci zdravotnícki pracovníci, no aj ľudia, ktorí opatrujú starších ľudí. „Často počujem, ako je možné, že veď ten starší človek nikam nechodí, hovorím, no ale vy chodíte k nemu. Chrípku alebo covid donesú tomu staršiemu človeku zvonku. On sa chráni doma v bubline a donesie to návšteva alebo opatrovateľ. Platí to aj pri malých deťoch, zaočkovaní by mali byť ľudia naokolo, aby nedoniesli ochorenie domov,“ podotkla.
Nechať si vpichnúť vakcínu proti chrípke odporúča teraz v októbri, vhodný je podľa nej aj november. Ak sa chce niekto zaočkovať proti chrípke aj covidu, Bendová by zvolila aspoň týždenný odstup. Nie preto, že by ich imunita nezvládla, ale preto, aby sa v prípade nežiaducej reakcie vedelo, na ktorý vakcínu telo reaguje.
„Pri očkovaniach zvažujeme vždy, že či je to živá alebo neživá vakcína a toto sú obidve neživé vakcíny. V princípe sa môžu podať naraz, ak by niekto cestoval preč na dlhšie obdobie, nie je to problém. Keď sa neponáhľa, tak zase načo. Treba dať telu priestor, aby si vytvorilo protilátky,“ myslí si.
Sabaka hovorí, že ľuďom s rizikovými faktormi pre ťažký priebeh chrípky aj covidu, ako sú seniori, sú dôrazné odporúčané obe vakcíny a dá sa s nimi vakcinovať aj naraz. „Očkovanie je vhodné absolvovať hneď ako je dostupná nová vakcína, ktorá je namierená proti vírusom, ktoré spôsobia epidémiu tento rok,“ uviedol. Proti covidu je aktuálne dostupná vakcína Comirnaty JN.S, očkovať sa ňou môžu nielen dospelí od 18 rokov, ale aj deti a mládež v rozmedzí od 12 do 17 rokov. Možnosť dať sa zaočkovať bez registráciu zverejňuje na svojom webe ministerstvo vnútra.
Obaja lekári sa zhodujú v odporúčaní, že okrem chrípky a covidu, by sa seniori alebo ľudia s chronickými chorobami mali zaočkovať aj proti pneumokokom v rámci prevencie proti zápalu pľúc.
Čítajte viac Na očkovanie proti COVID-19 sa čaká aj niekoľko týždňov, termíny sa prideľujú podľa veku
7. Úlohu zohráva aj oblečenie
Úlohu pri zimnej chorobnosti zohráva podľa Bendovej aj to, ako sa obliekame. Všíma si, že v porovnaní so severskými krajinami alebo britskými ostrovmi sú naše zvyky odlišné.
„Rada používam príklad anglických detí. Rok som žila v Anglicku a videla som, že nebývajú naobliekané ani vo veľkej zime, dokonca boli bosé. Zdalo sa mi najskôr, že ich nemajú radi, ale potom som zistila, že je to práve naopak a chcú, aby si privykli na drsnejšie podnebie,“ opísala s tým, že u nás máme skôr sklon sa „babušiť“ a naobliekať sa. Často sa potom stáva, že pacienti prídu do ambulancie spotení pod vrstvami oblečenia.
„To je úplná hlúposť, pretože tá vrstva potu ho robí náchylnejším na prechladnutie. Používať teda vrstvenie oblečenia, aby sme sa vedeli prispôsobiť, keď prídem do vnútra, nejaké vrstvy si vyzliecť. Naopak, keď začne fúkať vietor, aby som sa vedela pozapínať alebo pridať vrstvu,“ dodala lekárka. Užitočné je v tejto súvislosti funkčné oblečenie, s ktorými pot nezostane na tele, ale dostane sa do látky a udržiava kožu v suchu.