Na programe dnešného zasadnutia je čítanie listinných dôkazov. Odsúdení totiž vo svojom návrhu argumentovali spisovým materiálom nachádzajúcim sa v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne. Podľa advokáta odsúdených Allana Böhma ide v tomto prípade o približne 1 000 strán dokumentov, ktoré dokazujú, že celá kauze bola vyrobená na objednávku.
Čítajte aj Spochybňujú znásilnenie aj miesto činu. Archívne vzorky vody majú priniesť očistenie odsúdených
Podľa Trestného poriadku môže súd povoliť obnovu konania, ak „vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa”. Podľa odsúdených obsahuje spis v Kaniciach spolu 13 kartónov dokumentov, ktoré preukazujú, že obvinenie voči nim bolo v rokoch 1978 až 1980 vykonštruované tímom vyšetrovateľa Eduarda Pálku. Dokumenty pritom podľa nich boli objavené až v roku 2018. Súdom, ktoré o veci rozhodovali, tak boli zamlčané.
Čítajte aj Kauza Cervanová: Stará trauma sa vracia. Pravdu ukáže až čas
Cervanová bola zavraždená v júli 1976. V roku 1981 boli vo veci obvinení siedmi muži z Nitry – Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachmann. V septembri 1982 obvinených Krajský súd v Bratislave uznal za vinných, pričom dostali tresty v rozmedzí od štyroch do 24 rokov. Rozhodnutie v roku 1983 potvrdil vtedajší Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky. V roku 1990 bol následne verdikt zrušený. Obžalovaní boli opätovne uznaní za vinných v roku 2004, pričom rozhodnutie potvrdil v roku 2006 aj Najvyšší súd SR, ktorý dokonca trom obžalovaným sprísnil tresty. Výsledkom boli tresty v rozmedzí od troch do 15 rokov väzenia. Rozhodnutie sa netýkalo Romana Brázdu, ktorý bol pre zdravotné problémy vylúčený na samostatné konanie a neskôr zomrel.
V júni 2009 potvrdil odsudzujúci verdikt aj dovolací senát najvyššieho súdu. Odsúdení podali následne ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ten ju však v decembri 2010 odmietol. V roku 2014 zamietol sťažnosť odsúdených aj Európsky súd pre ľudské práva.
Chronológia procesu v prípade vraždy Ľudmily Cervanovej
Po odchode z diskotéky v bratislavskom Unic klube zmizla 20-ročná študentka medicíny z Piešťan Ľudmila Cervanová, dcéra vysokého armádneho dôstojníka.
14. júla 1976 – V potoku Čierna voda pri obci Kráľová pri Senci bolo nájdené mŕtve telo Cervanovej.
1977 – Po zadržaní, vypočúvaní a následnom prepustení niekoľkých podozrivých bola uzatvorená prvá fáza vyšetrovania so záverom, že páchateľ je neznámy.
1978 – Prípad bol znovu otvorený.
jún až júl 1981 – Postupne bolo zatknutých sedem mladých mužov z Nitry podozrivých z toho, že Cervanovú po odchode z diskotéky uniesli, následne ju v jednom bratislavskom byte opili, zviazali a znásilnili a potom, čo sa im vyhrážala udaním, ju utopili.
22. septembra 1982 – Krajský súd v Bratislave odsúdil podozrivých k trestom odňatia slobody od štyroch do 24 rokov (prokurátor pôvodne navrhoval štyri tresty smrti).
apríl 1983 – Slovenský Najvyšší súd zamietol odvolanie obvinených a potvrdil rozsudok krajského súdu.
23. marca 1990 – Generálny prokurátor ČSFR Tibor Böhm podal v prospech obvinených k Najvyššiemu súdu ČSFR sťažnosť pre porušenie zákona. Podľa jeho názoru neboli vyčerpané všetky možnosti pre objasnenie prípadu a overenie obhajoby obvinených.
19. októbra 1990 – Najvyšší súd ČSFR v Prahe zrušil pôvodný rozsudok Krajského súdu v Bratislave z roku 1982 i verdikt slovenského Najvyššieho súdu a vrátil kauzu na opätovné pojednávanie. Odsúdení, ktorí si ešte odpykávali tresty, boli prepustení na slobodu.
november 2003 – Ústavný súd SR priznal za zbytočné prieťahy v súdnom procese obžalovaným celkom 2,3 milióna slovenských korún odškodného.
20. januára 2004 – Bratislavský krajský súd uznal v obnovenom procese vinu šiestich obžalovaných v prípade Cervanová a vyniesol nad nimi rozsudky odňatia slobody od troch do 13 rokov. Všetci odsúdení sa na mieste odvolali. Pre siedmeho obžalovaného bolo pojednávanie odložené pre jeho psychické problémy.
3. júna 2004 – Advokáti dvoch mužov zo skupiny obžalovaných, ktorí sa domáhali zmeny rozsudku krajského súdu, vyhlásili, že získali v archíve pôvodné svedectvá účastníkov udalostí z roku 1976, ktoré vraj vyznievali v prospech ich klientov.
13. decembra 2005 – Odvolací proces so šiestimi obvinenými pred Najvyšším súdom uviazol pre spor o predloženie dôkazov. Súd odmietol vypočuť svedkov a prerokovať údajné dôkazy z archívov ministerstva vnútra. Obhajoba podala voči senátu námietku zaujatosti. V marci 2006 súd námietku zamietol.
14. marca 2006 – Pražský vrchný súd rozhodol, že sa česká spisovateľka Markéta Jílková-Zinnerová nemusí ospravedlniť za výroky o obžalovaných z vraždy Cervanovej, ktorých príbehom sa nechala voľne inšpirovať pri písaní scenára k filmu Bolero. Časť obvinených od nej požadovala ospravedlnenie a odškodnenie za to, že ich označila za „vrahov“.
3. mája 2006 – Najvyšší súd napriek očakávaniu nevyniesol rozsudok. Predseda senátu odročil pojednávanie na neurčito pre výmenu jedného z obhajcov, ktorý sa nestačil na proces pripraviť.
14. septembra 2006 – Ústavný súd rozhodol, že o kauze Cervanová rozhodujú slovenské súdy príliš pomaly. Jej matke, ktorá sa sťažovala na postup justície, priznal za súdne prieťahy odškodnenie 650.000 korún.
27. septembra 2006 – Pojednávanie bolo odročené na neurčito pre chorobu predsedu senátu.
29. novembra 2006 – Pojednávanie pokračovalo záverečnými rečami prokurátora, advokátov a dvoch obžalovaných. Ostatní sa procesu nezúčastnili.
4. decembra 2006 – Najvyšší súd potvrdil, že Nitrania zavraždili Cervanovú. Traja obžalovaní dostali v odvolacom konaní zvýšené tresty oproti tým, ktoré im udelil krajský súd. Odsúdení podľa jedného z obhajcov podajú dovolanie na iný senát Najvyššieho súdu a sťažnosť na Ústavný súd.