Novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti predložili do Národnej rady (NR) SR poslanci KDH Peter Stachura a František Majerský. Časté návštevy Slovákov u lekára sú podľa nich vo veľkej miere spôsobené nesprávnymi systémovými nastaveniami a súčasťou problému sú aj preventívne prehliadky. Očakávajú, že ak by sa ich počet znížil, mohla by sa zlepšiť dostupnosť všeobecných lekárov pre pacientov s chronickými alebo akútnymi ochoreniami.
Čítajte viac Všeobecní lekári sú zásadne proti obmedzeniu preventívnych prehliadok
Dospelí majú v súčasnosti nárok na preventívnu prehliadku každé dva roky. Po novom by ľuďom do 35 rokov stačilo absolvovať takúto prehliadku raz za šesť rokov a od 35 rokov každé tri roky.
Poslanci tiež navrhujú znížiť počet prehliadok detí do jedného roka na šesť z terajších deväť a upraviť obsah týchto vyšetrení.
Mladiství do 18 rokov by absolvovali celkovo 14 prehliadok namiesto súčasných 18.
“Časté preventívne prehliadky predovšetkým mladých, zdravých ľudí do 35 rokov neprinášajú pre pacientov zásadný benefit,” uvádzajú predkladatelia v dôvodovej správe. „Často sú formálne, môžu kolidovať s pravidelnými lekárskymi vyšetreniami vykonávanými pracovnou zdravotnou službou,“ píšu. Súčasné nastavenie tiež podľa Stachuru nezohľadňuje fakt, že hlavným rizikovým faktorom väčšiny ochorení je vek. Dodal, že výskyt kardiovaskulárnych ochorení výraznejšie stúpa až po 50-ke.
“V čase zhoršujúcej sa dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre chorých, nedostatku lekárov primárneho kontaktu, je nevyhnutné zefektívniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulanciách všeobecných lekárov pre deti a dorast a všeobecných lekárov pre dospelých tak, aby sa zredukovali nadbytočné preventívne prehliadky hlavne u mladých a zdravých ľudí, a tým sa uvoľnil priestor pre lepšiu starostlivosť o pacientov, ktorí zdravotnú starostlivosť naozaj potrebujú,” uviedol Stachura pre Pravdu.
Všeobecní lekári nesúhlasia
Na Slovensku chýba takmer 500 lekárov pre dospelých a približne 250 pediatrov. Viac než 280 000 ľudí nemá svojho obvodného lekára. “Všeobecní lekári nadmerným poskytovaním výkonov primárnej prevencie u zdravých, bezpríznakových ľudí strácajú čas na starostlivosť o pacientov s ochorením, ktoré sa už prejavuje,” uviedol Stachura. Týchto pacientov zároveň častejšie posielajú k ďalším špecialistom, hoci by ich v rámci kompetencií mohli ošetrovať sami.
Úprava tiež podľa predkladateľov pozitívne ovplyvní rozpočet verejného zdravotného poistenia, keďže sa znížia náklady na nadbytočné prehliadky. “Ušetrené prostriedky budú presunuté do oblastí, kde sú potrebné efektívnejšie diagnostické a liečebné opatrenia,” uvádzajú autori návrhu.
Čítajte viac Vláda plánuje ušetriť na platoch zdravotníkov desiatky miliónov eur. Aké sú skutočné platy lekárov a sestier?
Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) s návrhom poslancov zásadne nesúhlasí. “Zníženie dostupnosti preventívnych prehliadok by sa v priebehu niekoľkých rokov odrazilo na zvýšenom počte vybraných ochorení, na ktoré sú naviazané zvýšené finančné náklady na liečbu, hospitalizáciu, práceneschopnosť a invalidizáciu občanov SR vrátane zníženej kvality života a zvýšenia počtu odvrátiteľných úmrtí,” uviedla na sociálnej sieti prezidentka spoločnosti Monika Palušková. Prijatie návrhu by podľa nej rozvrátilo systém primárnej prevencie a zhoršilo by dostupnosť a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti v SR.
“Myslíme si, všetci dotknutí poskytovatelia, že táto úprava vôbec nemá vplyv na počet návštev. Myslíme si, že predkladateľ, ak vychádza z nejakých dát, mal ich jednoznačne skreslené alebo až deformované a nevidíme žiaden prínos takejto zmeny zákona,” uviedol pre Pravdu Rastislav Zanovit zo Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD).
Uvedený návrh je podľa SVLS v rozpore s odporúčaniami Európskej komisie aj štátnou zdravotnou politikou a nebol prerokovaný s odbornými spoločnosťami. “Navyše nerešpektuje aktuálny zdravotný stav obyvateľstva na Slovensku, napr. vysoký počet odvrátiteľných úmrtí, dĺžku života, dĺžku života v zdraví a ich účinnú primárnu prevenciu,” uviedla spoločnosť.
Lekári tiež pripomenuli, že Slovensko má platnú Aktualizáciu Národného programu podpory zdravia pre roky 2021–2030 , v ktorom je významná časť venovaná primárnej prevencii, kam patria aj preventívne prehliadky.
Čítajte viac ÚVZ eviduje od začiatku roka vyše 4600 prípadov nákazy čiernym kašľom
Prevencia má byť pilierom
Predkladatelia v dôvodovej správe píšu, že navrhovaná úprava je v súlade s cieľmi Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v oblasti prevencie a verejného zdravia. “V rámci medzinárodného porovnania je na Slovensku z verejného zdravotného poistenia preplácaných viac preventívnych prehliadok ako napríklad v Nemecku,” uvádzajú poslanci KDH. Tam majú dospelí v období od 18 do 35 rokov nárok na jednu prehliadku a od 35-ky každé tri roky. V Nemecku a aj susednom Rakúsku deťom do jedného roka stačí šesť prehliadok nevyžadujú sa ani niektoré vyšetrenia ako napríklad odber moču v šiestom mesiaci života.
“Inšpirácia vyspelými krajinami by mala byť samozrejmosť,” povedal Stachura. “Znižovať morbiditu a mortalitu sa ešte žiadnej krajine nepodarilo zvyšovaním frekvencie primárnych preventívnych prehliadok,” uviedol a dodal, že rozhodujúca je dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Čítajte viac PS vyzýva Šaška, aby namiesto vyhrážania sa lekárom zastavil chaos v Trenčíne
Porovnanie s Nemeckom, tak ako sa uvádza v dôvodovej správe poslaneckého návrhu, je podľa SVLS preukázateľne neodborné a medicínsky neprijateľné. “Slovensko patrí na základe dát medicíny založenej na dôkazoch medzi krajiny s vysokým kardiovaskulárnym rizikom, z čoho vyplýva potreba intenzívnej primárnej prevencie vo výskyte kardiovaskulárnych ochorení v ambulanciách všeobecného lekárstva,” uvádza spoločnosť.
Zanovit v mene všeobecných lekárov pre dospelých uviedol, že návštevnosť na preventívnych prehliadkach bola pred 20 rokmi na úrovni sedem percent pri frekvencii každé dva roky, čo znamená, že na ne chodilo 14 percent populácie. “V posledných rokoch sa to vyšplhalo na úroveň 28 percent to znamená 56 percent populácie, čiže stále nejaká časť týchto našich občanov nechodí na preventívne prehliadky,” doplnil. “Už aj z tohto vidno, že je tam práve skôr deficit, a nie že preventívne prehliadky systém preťažujú,” povedal. Trvalo podľa jeho slov 20 rokov, kým aspoň tá väčšia polovica začala chápať význam prevencie.
Analytik Martin Vlachynský z INESS sa k názoru lekárov pripája, podľa neho by prevencia mala byť silný pilier dobrej zdravotnej starostlivosti. Upozornil, že aj v jej prípade je priestor správať sa efektívne a racionálne. “Racionalizácia rozsahu zdravotnej starostlivosti by mala prebiehať systémovo a iniciátorom by malo byť primárne ministerstvo zdravotníctva. Verím preto, že tento návrh opozičných poslancov bude impulzom k hlbšej diskusii o rozsahu a nároku pacienta. Úprava rozsahu zároveň vytvorí priestor na vznik pripoistenia, ktoré by okrem iného mohlo ponúkať aj bonusové preventívne prehliadky,” povedal.