Spor medzi Hlasom a SNS dospel až do štádia vzájomného osočovania, obviňovania sa a odkazovania si cez médiá. Podľa politológa je síce koalícia v neustálom pnutí, no ani jedna z koaličných strán si pád vlády neželá, preto stále nájdu kompromis.
1. Minimálna mzda vs. minimálny dôchodok
Práve návrh na zvýšenie minimálnej mzdy bol doteraz spomedzi všetkých tým najspornejším, aj keď ide paradoxne o vec, ktorá vyplýva priamo z programového vyhlásenia vlády (PVV). Minister práce Erik Tomáš (Hlas) ju chce zvýšiť v roku 2026 na 920 eur. Prijatie tejto zmeny však blokovala SNS, ktorej líder Andrej Danko podmieňuje jej prijatie zvýšením suma minimálneho dôchodku.
Čítajte viac Fico: Milióny našiel Kamenický, na rade je Šaško. Nový šéf NR SR sa tak skoro nenájde, v Kotlárovej správe chýbali informácie
Danko na Tomáša, ale aj ďalších ministrov v septembri niekoľkokrát verejne zaútočil. Minister práce to však nenechal len tak. Tomáš obvinil Danka, že mu „viac záleží na jeho funkcii než na ľuďoch“ a že sa urazil, lebo sa nestal šéfom parlamentu. Premiéra Fica dokonca vyzval, aby urobil v koalícii poriadok. Danko vytiahol už schválené 13. dôchodky a zmeny v rodičovských dôchodkoch. „Erik, už nie si hovorca, tak makaj,“ odkázal mu Danko. Po vyhrážkach, že Hlas nepodporí konsolidačný balík, pokiaľ sa na schôdzu nevráti zákon o minimálnej mzde, nakoniec návrh do programu septembrovej schôdze pridali a teraz v ňom budú pokračovať. V druhom čítaní je možné predkladať aj pozmeňujúce návrhy. Na programe je aj zákon o minimálnych dôchodkoch.
Danko v relácii STVR O 5 minút 12 uviedol, že je s Tomášom vo veľkom konflikte. „Erik Tomáš ma pod politickým tlakom až rozpadu vlády dostal pod mediálny tlak, kedy som stál v koalícii pred rozhodnutím, či kvôli 13. dôchodku a rodičovskému dôchodku vládu položíme,“ uviedol. Tomáš sa voči pomerne jasne znejúcim slovám ihneď ohradil. Médiá to vraj „nesprávne interpretovali“. „Pri úprave spôsobu vyplácania rodičovského dôchodku nedošlo v koalícii k žiadnemu sporu a už vôbec na tejto téme nepadala vláda,“ uviedol s tým, že sa na tomto opatrení zhodol vládny konsolidačný tím a 13. dôchodok je súčasťou PVV.
2. Drucker ustúpil
Ostro sa ozval aj ďalší minister Hlasu – šéf rezortu školstva Tomáš Drucker. V auguste po boku premiéra Roberta Fica oznámil tzv. Nežnú revolúciu v školstve. Súčasťou bol aj informovaný súhlas, ktorý by museli rodičia podpisovať deťom, pokiaľ by šlo o akciu „nad rámec“ vzdelávacích osnov. „Toto je spôsob a odpoveď na všetky obavy, čo by sa mohlo v škole diať zľava doprava, z juhu na sever,“ vyhlásil vtedy minister.
Aj tu mali Hlas a SNS na jeho úpravu iný pohľad. Danko už predtým hovoril o obmedzení prednášok novinárov o dezinformáciách či rôznych témach spojených s rodovou identitou na školách. Tri dni potom, čo Drucker uviedol, že sa má každý starať o svoj rezort a predložil univerzálne riešenie, prišli poslanci SNS s novelou školského zákona. V rámci nej chce SNS zadefinovať aj pojem „netradičná sexuálna orientácia“ a zakázať propagáciu akejkoľvek agendy vrátane LGBTI+ na školách.
Podľa Druckerovho návrhu bola koncovým „schvaľovateľom“ akcií školská alebo pedagogická rada, čo pobúrilo ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS). Nasledovali diskusie a Druckerov pôvodný návrh sa zmenil. Hlas ustúpil, aj keď to tak minister školstva nevníma, a konečné slovo bude mať rodič. Zmenu oznámil na sociálnej sieti paradoxne Taraba v polovici októbra. „Som rád, že po dnešnej diskusii s pánom ministrom školstva sa podarí prijať úprava zákona, ktorá bude garantovať rodičom informovaný súhlas, ktorý nebude mať právo prehlasovať školská rada. Do škôl nepatrí nevedecká propaganda,“ uviedol.
„Myslíme si, že pozícia rodiča by mala byť pevnejšia. Vôbec tu nie je debata, či som ja ustupoval pánovi ministrovi. Odborná debata bola o tom, že v prípade vecí, ktoré idú na rámec, treba byť prísnejší,“ reagoval minister školstva pre Markízu na to, či koaličnému partnerovi ustúpil. Okrem toho poslanci za SNS Roman Michelko, Peter Kotlár a Milan Garaj predložili návrh zákona, ktorým by sa rozšírila možnosť poskytovania dotácie na účel „sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom a pedagogickým zamestnancom základných škôl a stredných škôl“ aj iným spôsobom než cez kultúrne poukazy. Čo presne by to znamenalo, zatiaľ jasné nie je.
3. Mimovládky čakajú na novú definíciu
Už dvakrát koalícia z rokovania parlamentu odsúvala problematický návrh SNS k neziskovým organizáciám. Podľa návrhu zákona by sa mimovládky, ktorých príjem zo zahraničia za rok prevýši sumu päťtisíc eur, mali označovať ako „organizácie so zahraničnou podporou“. Označenie by museli používať pri všetkých činnostiach. Cieľom je väčšia transparentnosť. Ak by nové pravidlá nedodržali, bude ich môcť ministerstvo vnútra zrušiť.
Čítajte viac Je pre Danka spor v SNS uzavretý? Huliak nie je celý svet. Myslím, že na koaličnej rade nemá čo robiť
Mimovládnym organizáciám sa návrh zákona nepáči. Výhrady vyjadrila koncom júla aj Európska komisia, ktorá Slovensko varovala pred spustením právneho konania. Danko v septembri priznal, že formulácia zo strany SNS je problémová z hľadiska európskeho práva a EK má problém s tým, aby sme neziskovky označovali „hanlivým spôsobom“. „Hľadá sa štylizácia, ktorá bude v rámci európskej legislatívy sedieť,“ povedal líder SNS. Nová formulácia ani podoba zákona zatiaľ známa nie je.
4. Doživotná renta pre Žilinku
Pomerne prekvapujúcim návrhom bola doživotná renta pre prokurátorov vrátane šéfa Generálnej prokuratúry SR (GP SR) Maroša Žilinku, ktorý prišiel po kontroverznej doživotnej rente pre premiéra Roberta Fica v rámci „lex atentátu“. Žilinka by tak mohol po odchode do dôchodku dostávať dodatočne viac ako päťtisíc eur mesačne, čo je viac ako dostávajú bývalí prezidenti. Nárok by na túto rentu mal už po štyroch odslúžených rokoch, aj keď funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov. Predkladateľ návrhu Daniel Karas (Smer) nevysvetlil, prečo sa rozhodol pre štyri roky, teda dĺžku jedného volebného obdobia.
„Navrhuje sa, aby medzi dôvody, pre ktoré sa prokurátor môže vzdať funkcie prokurátora, bol zaradený aj vznik nároku na výsluhový dôchodok prokurátora,“ uviedol dokonca Karas v dôvodovej správe. Právo na predčasné „odchodné“ by mohol získať prokurátor aj v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov. Tento zákon však koalícia z programu septembrovej schôdze vypustila. Bol to jeden zo sporných návrhov, ktoré v rámci dohody na konsolidácii koalícia odložila.
S doživotnou rentou mala problém SNS, ktorá nemala o návrhu žiadnu vedomosť s tým, že na koaličnej rade prerokovaný nebol. Taraba tvrdil, že nie je fanúšikom doživotných rent. „Nemyslím si, že tento návrh má politickú podporu,“ myslí si Roman Michelko (SNS). Karas o návrhu nehovoril ani s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer), ani so Žilinkom.
5. NR SR chce odmietnuť „superpotraty“
Traja poslanci Smeru – Marián Kéry, Ján Podmanický a Richard Glück – a poslanec SNS Michelko predložili na októbrovú schôdzu návrh na prijatie uznesenia NR SR „k neprimeraným zásahom Európskeho parlamentu (EP) do práv členských štátov Európskej únie (EÚ)“. V uznesení vyjadrujú znepokojenie najmä nad uznesením EP z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ. „Uznesenie Európskeho parlamentu ide proti duchu Ústavy SR,“ uvádza sa v odôvodnení.
O tzv. superpotratoch hovorilo KDH už v apríli a navrhovalo, aby poslanci NR SR uznesenie EP odsúdili. Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) sa na aprílovom výbore pýtala premiéra Roberta Fica (Smer), ako zareaguje na zaradenie tzv. „práva na potrat“ do Charty základných práv EÚ. „Je to hrubé zasiahnutie do kompetencie štátu,“ hovorila. Fico uviedol, že existujúci právny stav v otázke potratov považuje za kompromis pre všetkých. V Smere vraj majú v hodnotových otázkach voľné ruky.
Podľa Fica stačí, keď bude cirkev normálna a bude hovoriť o normálnych veciach. „Superpotrat, to už je prehnané, to prekročilo extrém. Nájdeme styčné body tak, ako sme našli pri definícii manželstva,“ pripomenul KDH spoluprácu z roku 2014, kedy kresťanskí demokrati hlasovali za ústavné zmeny predložené Smerom v justícii. Jeho výroky preto oživili povolebné úvahy o možných obchodoch KDH s koalíciou. Líder KDH Milan Majerský síce vtedy na margo Ficovej ponuky reagoval, že sú už 34 rokov hnutím za ochranu života, napriek tomu však koalícii prešlo aj s pomocou KDH viacero zákonov.
6. Vedenie ani Radu STVR stále nepoznáme
Rušenie RTVS vyvolalo obrovské rozhorčenie medzi odborníkmi, verejnosťou i opozíciou. Aj keď mala byť situácia po lete vyriešená, ani po takmer šiestich mesiacoch nie je známe meno generálneho riaditeľa, členov Rady STVR a ani ďalšie personálne obsadenie. Verejnosť doposiaľ nepozná ani nové logo telerozhlasu, moderátori aktuálne používajú čierne mikrofóny.
Dočasne povereným riaditeľom ostáva do konca roka Igor Slanina. O predlžení jeho mandátu, na základe zákona o STVR, rozhodol podpredseda NR SR poverený výkonom právomocí predsedu Peter Žiga (Hlas). Pôvodne však mal byť Slanina na čele STVR do konca septembra a v októbri malo byť známe aj zloženie rady, ktorá takisto nie je plne personálne obsadená. V návrhu nie sú uvedené mená, známe sú len prázdne pozície – ide o členov rady za oblasť televízneho vysielania, rozhlasového vysielania, ekonómie, práva a informačných technológií. Ich funkčné obdobie je šesť rokov.
7. Šéf NR SR
Vo vzduchu visí stále otázka, kto sa stane novým šéfom NR SR. Premiér Fico síce súhlasí, že sa situácia musí vyriešiť, lebo ide o jeden z troch najdôležitejších postov, no nepredpokladá, že sa tak stane do konca roka. Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok však uviedol, že by to chcel vyriešiť už na najbližšej schôdzi. Situáciu označil Fico za nedoriešenú otázku, ktorá spôsobuje v koalícii pnutie. „Momentálne platí, že Národnú radu bude riadiť Peter Žiga, a odporučím poslaneckému klubu Smer nezúčastniť sa žiadnej voľby predsedu, pokiaľ nebude krvou podpísaná dohoda. Inak to nemá žiadny zmysel,“ uviedol. Premiér nechcel polemizovať o tom, či bude predsedom parlamentu Šutaj Eštok.
Čítajte viac Gašpar: Šéf SIS povedal, že žiadna správa o atentáte neexistuje. Mal by Šutaj Eštok odstúpiť? Kolíková: Možno nás predbehne
„Ak sa dohodne Hlas s SNS, my to veľmi radi podporíme, ale je to vec týchto dvoch strán, ja do toho nevstupujem,“ dodal. Šutaj Eštok zatiaľ potvrdil len to, že nominantom Hlasu je stále minister investícií Richard Raši. Danko v relácii STVR O 5 minút 12 v nedeľu uviedol, že Šutaja Eštoka za šéfa NR SR nepodporí, lebo Fico povedal, že buď to bude Danko, alebo Žiga, a toho sa drží. Traja poslanci okolo Rudolfa Huliaka už povedali, že podporia akéhokoľvek kandidáta Hlasu.
Koalícia je v neustálom pnutí, opozícia chce odvolávať
Koalícia však napriek tomu na pondelkovej koaličnej rade garantovala hladký priebeh. „Koaličná rada sa dnes dohodla na spoločnom postupe pri prerokovávaní programu NR SR. Dohoda garantuje hladký a konštruktívny priebeh rokovania NR SR,“" informoval úrad vlády. Koalícia pokračovať vo viacerých ďalších zákonoch a na programe sú aj desiatky návrhov z opozičnej dielne vrátane niekoľkých odvolávaní. Trojica poslancov Progresívneho Slovenska na čele s predsedom klubu Martinom Dubécim sa chystá z postov predsedov výborov odvolať niekoľko členov koalície – Rudolfa Huliaka (klub SNS, pôdohospodárstvo a životné prostredie), Romana Michelka (SNS, kultúra), Jána Blcháča (Hlas, financie a rozpočet), Jána Ferenčáka (Hlas, európske záležitosti) a Paulu Puškárovú (Hlas, vzdelávanie, vedu, mládež a šport).
Čítajte viac Dohoda „o nás bez nás“: Šaško síce našiel milióny, no lekárom platy klesnú. Politológ: Postup vlády je neseriózny
Okrem toho budú odvolávaniu čeliť aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) a ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS). Odvolávanie Zuzany Dolinkovej (Hlas) sa vyriešilo jej podaním demisie. Do parlamentu sa, zdá sa, nevráti. Poslankyňa SaS Mária Kolíková avizovala aj možné odvolávanie ministra vnútra Šutaja Eštoka, ktorý podľa nej „absolútne nezvláda pozíciu ministra vnútra“ a mal by odstúpiť. Šanca na to, že opozícii niečo prejde, je mizivá. Ako totiž povedal Danko v závere nedeľnej diskusnej relácie Milanovi Majerskému, „aj vám nech sa darí v opozícii a bez toho, že môžete čokoľvek urobiť“.
Podľa politológa z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslava Řádeka majú koaličné vzťahy v súčasnej vláde napätý charakter. „Nevyhlo sa to ani predchádzajúcim vládnym koalíciám a bude súčasťou aj budúcich. Nie je vylúčené, že politické strany, ktoré sú hlavnou osou napätia – SNS a Hlas, budú licitovať aj pri niektorom so spomínaných návrhov,“ uviedol pre Pravdu. „Podpísať sa pod tým môže aj okolnosť, že sú to návrhy, ktoré sa týkajú našich peňaženiek a vypočujete si preto od politikov množstvo sociálnej demagógie,“ povedal.
Řádek však očakáva, že koalícia sa nakoniec pri návrhoch dohodne, keďže spory sú prirodzené. „Všetci koaliční lídri deklarujú, že sa síce budú s vládnymi partnermi sporiť, ale nie za cenu pádu vlády – a to nateraz naznačuje kompromis v akejkoľvek téme,“ konštatuje. Nemyslí si však, že Hlas doteraz ustupoval, aj keď musel vymeniť ministerku zdravotníctva. „Pozíciu Hlasu by som športovou terminológiou pomenoval ako pozíciu ‚úspešného defenzívneho záložníkaʻ,“ zhodnotil.
Najväčším problémom tejto koalície je podľa neho boj s vlastným vnútorným pnutím, no za posledný rok ukázali jasnú „životaschopnosť“. „Na úvod dokázala presadiť vlastné politické priority, no v nasledujúcom roku ju môžu čakať problémy v sociálno-ekonomickej oblasti. S rozpočtovou konsolidáciou nie sú spokojné odbory a zasiahne tiež mimovládny sektor. Súčasne vládne strany sľubovali viaceré zmeny aj v oblasti zahraničnej politiky, ktoré si viacerí voliči pamätajú. To všetko môže pôsobiť demobilizujúco na voličov vládnych strán, ktorí môžu prejsť do politickej pasivity alebo hľadať radikálnejšie politické strany,“ dodal.