Hromadné výpovede je pripravených podať 2 462 lekárov, výpoveďami z nadčasov hrozí viac ako tritisíc lekárov. „Prečo musia lekári dávať výpovede, aby si ministerstvo zdravotníctva robila svoju prácu?“ pýtal sa Visolajský.
Stále je čas na rokovania
Podľa šéfa INEKO zatiaľ podanie výpovedí nič neznamená, keďže by lekárom začala plynúť dvojmesačná výpovedná lehota. Ak by podali výpovede koncom októbra, pracovný pomer by im oficiálne skončil 31. decembra. Medzitým by mali podľa Zachara rokovať s vládou. „Ak sa nedohodnú a stále budú trvať na svojich výpovediach, ktoré nadobudnú začiatkom budúceho roka účinnosť, môže to znamenať v mnohých nemocniciach a pre mnohých pacientov značné problémy,“ uviedol Zachar.
Čítajte viac Hrozí kolaps zdravotníctva: Hromadné výpovede avizuje takmer 2 400 a nadčasy odmieta vyše 3 000 lekárov
Závisieť to však podľa neho bude od počtov výpovedí a ich štruktúry v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach. Visolajský zatiaľ avizoval takmer 2 500 výpovedí z 32 nemocníc. Napríklad Žilina ani Banská Bystrica zatiaľ hromadné výpovede neeviduje. Šéf LOZ dodal, že ide primárne o lekárov, ktorých sa zmeny v platoch nedotkli. „Tiež bude veľa závisieť od toho, aké protiopatrenia prípadne nariadi vláda (napr. núdzový stav, pracovná povinnosť, podmienenie zvýšenia platov protihodnotou pre pacienta a pod.),“ hovorí šéf INEKO.
Či je podanie výpovedí v tejto situácii opodstatnení, alebo nie, je podľa Zachara relatívne. „Na jednej strane sú tu oprávnené formálne nároky zdravotníkov, ktoré vyplývajú z podpísaného memoranda a schváleného zákona o navýšenom, avšak dlhodobo neudržateľnom, platovom automate, na druhej strane oprávnená snaha, avšak katastrofálne zrealizovaná a komunikovaná zo strany vlády, konsolidovať aj v zdravotníctve,“ zhodnotil.
Analytik Smatana si však nemyslí, že podávanie výpovedí je aktuálne adekvátne riešenie. „Z tlačovej besedy mám skôr pocit, že ide viac o to, aby si LOZ udržalo silnú vyjednávaciu pozíciu a udržanie si ‚tváreʻ pred svojimi členmi ako o to, že by sa nedalo nájsť kompromisné riešenie,“ uviedol pre Pravdu. Zachar však pripomína, že hromadnými výpoveďami v rokoch 2011 a 2022 lekárski odborári vždy prinútili vlády k prijatiu pre nich relatívne vhodných podmienok a výpovede stiahli. „Aký to bude mať priebeh tentoraz, neviem posúdiť. Avšak ani sila tejto vlády nie je príliš vysoká, čím sa zvyšujú šance protestujúcich lekárov, že niečo dosiahnu,“ uviedol.
Hrozba hromadnými výpoveďami nie je vždy správna
Lekári na tlačovej konferencii odmietli, že im ide len o platy. Trvajú na dodržaní ôsmich požiadaviek, ktoré v memorande schválilo 138 poslancov – vrátane zástupcov Smeru a Hlasu. „Ale treba tiež povedať, že k radikálnym protestným krokom pristúpili až vtedy, keď sa im siahlo na platy. Pri niektorých mimo mzdových požiadavkách lekárskych odborárov mám filozofický problém, či už nie sú trochu cez čiaru, keď nimi hromadne podmieňujú svoje zotrvanie v nemocniciach a berú si tak pacientov za rukojemníkov,“ hovorí Zachar.
„Potom tu vôbec nemusíme mať žiadne voľby, z ktorých vzídu rôzne vlády, rôzne parlamenty, ktoré by chceli presadzovať svoju vlastnú zdravotnú politiku. Ironicky povedané, veď stačí, keď tu budeme mať osem požiadaviek, mimochodom ľuďmi nevolených, lekárskych odborárov… A ak by sa náhodou ministerstvo či vláda chceli odchyľovať v zdravotnej politike od požiadaviek lekárskych odborárov, tí by hneď na oplátku začali hroziť hromadnými výpoveďami. To sa mi nezdá správne,“ myslí si šéf INEKO.
Ak je však podľa Smatanu pravda, že LOZ nejde o mzdy, je to dobrá správa z dvoch dôvodov. „Po prvé, rozprávame sa fakt o pár desiatkach eur mesačne, čo by bol bizarný dôvod na štrajkovanie, obzvlášť so zreteľom mzdových nárastov a porovnania priemerných miezd u nás, v Česku či Poľsku za posledné dva roky,“ hovorí zdravotnícky analytik.
„Po druhé, ak to fakt nie je o mzdách, ale o tom, aby sa plnili iné opatrenia z memoranda, tak konsenzus sa určite dá rýchlo nájsť, a to bez potreby ďalších zdrojov či rokovaní s premiérom, či celou vládou,“ myslí si Smatana. Plánovanú transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, čo je pre lekárskych odborárov červená čiara, je v súčasnej situácií zbytočný aj podľa Smatanu. „A neprinesie v najbližších rokoch žiadne úspory. Nie je teda potrebný so zreteľom konsolidácie prostriedkov a len zbytočne budí emócie,“ uviedol.
Šéf INEKO Zachar je na druhej strane zástancom transformácie štátnych nemocníc „zo zle fungujúcej právnej formy príspevkových organizácií na akciovky“. Nepredpokladá však, že sa v tomto volebnom období pristúpi k realizácii tejto politicky citlivej témy. „Keďže by si to okrem vysokých politických nákladov v terajšej vládnej koalícii vyžiadalo aj jednorázovo okolo miliardy eur na oddlženie stratových štátnych špitálov, čo je v čase napätých verejných financií obrovská záťaž,“ uviedol.
Platy nie sú jediným motivačným faktorom
Smatana verí že aj ministerstvo uzná, že niektoré kroky teraz netreba „siliť“ a kompromis a súlad s memorandom sa podarí nájsť. Šéf rezortu Kamil Šaško uviedol, že čo sa týka platov, ide len o dvojročne prechodné obdobie a potom by mali začať platiť platové podmienky na úrovni ako budú mať sestry a zdravotníci. Mali by pristúpiť na ponuku, ktorú im dalo ministerstvo zdravotníctva? „To je na nich. Lekárskym odborárom ide aj o to, aby sa nevytvoril precedens, že sa môže otvárať platový automat aj smerom nadol, čo sa týka výšky platov. Tiež logicky bránia svoje mzdové nároky, ktoré si v minulosti vybojovali,“ hovorí šéf INEKO.
Čítajte viac Dohoda „o nás bez nás“: Šaško síce našiel milióny, no lekárom platy klesnú. Politológ: Postup vlády je neseriózny
Podľa Smatanu je na diskusiu, či by mali na navrhované podmienky pristúpiť. „Na jednej strane je nefér, že pomalší nárast sa podľa poslednej dohody dotkne lekárov a väčšiny ostatných profesií nie. Na druhej strane treba povedať, že po poslednom navýšení miezd sa dotiahla priemerná mzda v nemocnici, spolu so všetkými príplatkami a nadčasmi na úroveň Česka, pričom „medzera“ medzi napríklad sestrami stále činí mesačne okolo 400 až 500 eur,“ hovorí.
Zvážiť treba podľa zdravotníckeho analytika aj to, že z prieskumov je zrejmé, že platy nie sú pre zdravotníkov ten prvý „motivačný faktor“ pri výbere profesie či krajiny povolania. „Nad platmi sa zväčša umiestňujú faktory ako „pekné prostredie“, „možnosť kariérneho rastu“ „lepší work-life balans“ a x iných faktorov, ktoré sa však ťažko realizujú, lebo vyžadujú často roky na implementáciu (napr. dostavanie nových – pekných nemocníc),“ ozrejmil Smatana.
„Mzdy sú avšak asi jediné opatrenie, ktoré síce nie je pre lekárov prioritné, ale dá sa zlepšiť ihneď, čo bol jeden z dôvodov navýšených koeficientov z jesene 2022. Toto je podľa mňa dôvod, prečo LOZ chce a tlačí na dodržiavanie memoranda, lebo to je primárne o tých „ostatných faktoroch“ a nie len o mzdách,“ uviedol. Zachar však dodáva, že málokomu sa v slovenskom hospodárstve budúci rok príjem automaticky zvýši o navrhované percento (6,4 percenta pre lekárov a 9,7 percenta pre sestry a záchranárov), ktoré bude „bezpečne nad úrovňou inflácie“.