Čas do uplynutia ultimáta, ktoré vláde dali zdravotnícki odborári, sa kráti. Ak ministerstvo zdravotníctva a zvyšok vládneho kabinetu nezačnú plniť požiadavky zdravotníkov do konca októbra, začnú platiť výpovedné lehoty a viacerí nemocniční lekári, ale aj zdravotné sestry skončia v práci koncom decembra. Od januára by sa tak slovenské zdravotníctvo ocitlo doslova v núdzovom stave – nemocnice by nemali dosť personálu na to, aby zabezpečili základné zdravotnícke služby a výkony.
Analytici obavy verejnosti zmierňujú. Pripomínajú, že podanú výpoveď môže lekár kedykoľvek stiahnuť a aj vláda má určité nástroje na to, aby nechala zdravotníkov pracovať bez toho, aby pristúpila na požiadavky odborárov. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar pripomenul, že samotné avizované hromadné podanie výpovedí lekárov na konci októbra nespôsobí nič, pretože začne plynúť výpovedná lehota. Problém by podľa neho nastal, ak by počas nej k dohode nedošlo a lekári by výpovede nestiahli.
„Rozsah dopadu by bol v nemocniciach rozličný a závisel by od počtu a štruktúry, teda odborností lekárov vo výpovediach v jednotlivých zariadeniach a oddeleniach,“ doplnil Zachar. Taktiež podľa neho treba brať do úvahy aj možné ochranné protiopatrenia zo strany štátu, ktorými by sa mohol čiastočne krátkodobo chrániť. „Napríklad núdzový stav, nariadenie pracovnej povinnosti, dôsledná kontrola PN protestujúcich lekárov, pozvanie zahraničných lekárov,“ priblížil analytik.
Čítajte viac Prečo musia lekári siahať po výpovediach? Odborníci: Nie je to ideálne riešenie, no sila vlády nie je vysoká
Zásadnejšou otázkou je však dnes príčina, pre ktorú sa kríza vyostruje. Pôvodne sa lekári vzbúrili proti konsolidačným opatreniam, pretože vláda chcela zásadne obmedziť nárast miezd zdravotníkov v roku 2025. Namiesto automatického zvyšovania platov lekárov a sestier o 9,6 percenta navrhla, aby odmeny rástli len o tri percentá. Toto v septembri spustilo hromadné podávanie výpovedí z nadčasov zo strany lekárov. Lekári od vlády žiadali úpravu miezd, ale aj dodržiavanie bodov z memoranda z roku 2022.
Ministerstvo zdravotníctva preto po mesiaci protestov, kritiky naprieč celým sektorom, ale aj rokovaní s ministerstvom financií prišlo s kompromisným návrhom. Jeho podstatou je, že čiastočne splnilo mzdové požiadavky lekárov a sestier. Šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) navrhol, aby sa po novom spomalenie valorizácie miezd dotklo len lekárov. Na budúci rok by ich platy mali vzrásť o 6,4 percenta. Sestry a stredný zdravotnícky personál by mali platy zvýšené tak, ako pôvodne stanovoval platový automat – teda o necelých desať percent.
Sestrám ide o mzdy
Lekárske odborové združenie (LOZ) ponuku odmietlo a tvrdí, že pri konsolidácii lekárom nejde len o zvyšovanie platov, ale o plnenie všetkých bodov z memoranda. Ide o dohodu, ktorú zdravotnícki odborári podpísali s vládou Eduarda Hegera po zbieraní hromadných výpovedí od lekárov. Memorandum obsahuje osem bodov, ktoré sa štát zaviazal splniť. Podľa memoranda by mala vláda zvýšiť mzdy sestrám a lekárom, uhradiť náklady zadlženým nemocniciam a dodržiavať minimálne personálne predpisy v nemocniciach.
Do memoranda sa dostal aj záväzok vlády, že oddelenia v zdravotníckych zariadeniach sa nebudú rušiť bez toho, aby bola vopred zabezpečená adekvátna náhrada za ne. Dokument obsahoval aj požiadavky na reformu vzdelávania mladých lekárov, podporu lekárskych fakúlt a zrušenie zdaňovania vzdelávania zdravotníkov.
Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) však hovorí, že im záleží na zvyšovaní miezd, a preto budú pokračovať v tlaku. Hoci sestry majú od vlády prísľub, že ich platy výraznejšie porastú, teraz chcú podobné podmienky vybojovať aj pre lekárov. Predsedníčka združenia Monika Kavecká zopakovala, že OZ SaPA odmieta akýkoľvek zásah do zákona o odmeňovaní zdravotníkov. „Najbližšími spolupracovníkmi s kľúčovou úlohou pri uzdravení a odbornej starostlivosti o pacienta sú lekári a sestry. Odmietame zásah do zákona práve preto, lebo v nemocniciach a na oddeleniach, kde nie sú lekári, nie je priestor ani pre sestry a pôrodné asistentky," zdôraznila Kavecká.
Sú platy lekárov nízke?
Ministri Ficovej vlády vo vyhláseniach naznačujú, že platy viacerých zdravotníkov sú už dnes na dôstojnej úrovni. „Nech sa na mňa zdravotníci nehnevajú, ale lekári majú priemerný plat 4 898 eur. Tie tri percentá prinesú každému lekárovi plus 147 eur. Ja sa pýtam ostatných ľudí, ktorí zarábajú, kedy im naposledy stúpol plat takmer o 150 eur. Sestry pri trojpercentnej valorizácii dostanú plus 68 eur a majú priemerný plat 2 270 eur. To nie je žiadny malý plat. Myslím si, že zdravotníci na Slovensku už nie sú tak zle platení, ako sa hovorilo pred niekoľkými rokmi,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický, keď predstavoval konsolidačné opatrenia.
Minister Šaško zdravotníkom vyčíta, že spomalenie valorizácie ich platov nebude až také citeľné. Ponuku, ktorú lekárom dal, považuje stále za vysoko nadštandardnú. Poznamenal, že priemerný nárast platov lekárov bude predstavovať 164 eur mesačne. „Rozdiel v čistom oproti nárastu, ktorý požadujú vaši odborárski zástupcovia, je priemerne 62 eur mesačne. Pevne verím, že 62 eur mesačne nie je suma, pre ktorú by mal slovenský pacient čeliť vážnej hrozbe nestability a akýmkoľvek nátlakovým akciám,“ apeloval minister. Súčasťou ponuky vlády je aj garancia, že po dvoch rokoch sa rast platov lekárov vráti na úroveň spred konsolidácie, pripomenul.
Čísla, ktoré hlásia Šaško a Kamenický potvrdzujú aj dáta Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS), ktorý pravidelne zbiera a zverejňuje informácie o priemerných plátoch zdravotníkov v slovenských nemocniciach, či už štátnych, súkromných alebo príspevkových. Zo štatistik SOZ ZaSS vyplýva, že priemerný plát lekára v prvom polroku 2024 bol na úrovni 4 700 eur mesačne. Do tejto sumy sú započítané aj príplatky za služby či nadčasy. Hrubé mzdy sestier podľa týchto štatistik sú na úrovni 2 200 eur za mesiac.
Lekári navyše nemajú zákaz po službe v nemocnici si privyrobiť, preto mávajú často súbežne viac úväzkov. Systém umožňuje doktorovi mať plný úväzok v štátnej nemocnici a popritom pracovať aj na súkromnej klinike. Štátne nemocnice pre nedostatok personálu tento postup často akceptujú, pretože v podstate nemajú na výber. Zdravotnícke zariadenia potrebujú naplniť personálny normatív, ktorý im predpisuje zákon.
Platy lekárov sa vyvíjajú podľa platového automatu, ktorý zohľadňuje odbor, kvalifikáciu a počet odpracovaných rokov zdravotníckych pracovníkov. Nezohľadňuje však ich výkonnosť. Platový automat v zdravotníctve je už dlho kritizovaný. Už pred piatimi rokmi ministerstvo financií, ale aj analytici z mimovládneho Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) upozorňovali, že tento mechanizmus je neudržateľný.
Čítajte viac Budeme zdravotníkov exportovať susedom? Opozícia kritizuje škrtanie na platoch lekárov, ekonóm chváli vládu za odvážny krok
„Tempo rastu miezd v nemocniciach predbieha rast produktivity práce v tomto sektore. To ohrozuje ozdravenie hospodárenia štátnych nemocníc, a to aj napriek ich opakovanému oddlžovaniu,“ konštatoval expert INEKO Dušan Zachar ešte v roku 2019. Podľa záverov Najvyššieho kontrolného úradu súčasné nastavenie platového automatu do značnej miery prispieva k zadlženiu štátnych nemocníc, pretože väčšina ich príjmov smeruje na výplatu odmien personálu.
Zdravotníci a štát majú šancu dohodnúť sa ešte do konca tohto týždňa. Minister zdravotníctva Šaško v stredu oznámil, že sa stretne so zástupcami LOZ a je pripravený rokovať o konkrétnych riešeniach, ktoré môžu zlepšiť situáciu. Verí, že sa im spoločne podarí nájsť taký sumár krokov, aby k výpovediam lekárov, ktorých odborári nazbierali takmer 2,5 tisíca, vôbec nedošlo.