Správa bude konzultovaná už v novembri
„Štátna ochrana prírody SR pripravuje v mesiaci november správu za manažment veľkých šeliem za rok 2024, ktorá bude konzultovaná s odborníkmi a následne prejde oponentúrou. Predmetná správa bude slúžiť na nastavenie manažmentu veľkých šeliem na rok 2025,“ uviedlo tlačové oddelenie štátnej ochrany pre Pravdu. V súčasnosti ŠOP SR rovnako pripravuje v spolupráci s výskumno-vedeckými inštitúciami projekt aktualizácie a vypracovania nových programov starostlivosť o veľké šelmy. Jednou z organizácií, ktorú štátna ochrana oslovila, aby sa spolupodieľaľa na príprave projektu, je aj Národné lesnícke centrum (NLC).
Čítajte viac Je medveď premnožený? Chystá sa nová štúdia. Zoológ: Zásahové tímy sú potrebné, ale Tarabova aktivita je perfídna
„Projekt by sa mal zaoberať nielen zhodnotením početných stavov, ale aj ďalšími detailmi z ekológie a etológie tohto druhu – časovo-priestorová aktivita druhu vo vybraných regiónoch Slovenska, populačná hustota, medzidruhové vzťahy s ostatnými šelmami, vplyv výskytu medveďa hnedého na obhospodarovanie vidieka a pod.,“ povedal pre Pravdu generálny riaditeľ NLC Ľuboš Halvoň.
„Národné lesnícke centrum v pozícii uznávanej národnej autority a odborného garanta aj v oblasti poľovníctva, vychádzajúc z výsledkov vedy a výskumu, vlastných skúseností a know-how je pripravené aktívne riešiť uvedenú problematiku,“ dodal Halvoň. NLC je štátom zriadená príspevková organizácia, ktorá organizačne podlieha ministerstvu pôdohospodárstva pod vedením Richarda Takáča (Smer) a metodicky ju usmerňuje rezortná Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva.
Nezaradený poslanec a predseda Národnej koalície Rudolf Huliak už pred pár dňami pre Pravdu uviedol, že sa chystá komplexná štúdia. Podieľať by sa na nej okrem spomínaných organizácií mali aj technické univerzity či Slovenská akadémia vied (SAV). „Čiže všetky akreditované štátne inštitúcie, aby sme získali relevantné skutočné čísla početnosti medvedej populácie a mohli sme požiadať komisiu v Bruseli o preklasifikovanie medveďa hnedého zo štvrtého stupňa do piateho a mohol byť obhospodarovaný, plošne riešený vzhľadom na početnosť a problémy z nej plynúce,“ uviedol.
Slovenská technická univerzita (STU) vo Zvolene sa zatiaľ na štúdii nepodieľa. SAV registruje, že sa pripravuje projekt monitoringu veľkých šeliem. „Záležitosť je však zatiaľ len v stave rokovaní, pokiaľ ide o SAV ako partnera, a preto nie je možné sa k danej téme v tejto chvíli podrobnejšie vyjadriť,“ reagovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.
Problematické čísla
Kým podľa Tarabu a Huliaka je dôvodom častejších stretov človeka s medveďom ich premnoženie, odborníci zdôrazňujú, že potrebná je v prvom rade prevencia a riadna príprava napríklad zásahových tímov, ktoré Taraba aktuálne posilňuje. Či je medveď hnedý aktuálne skutočné premnožený, alebo nie, sa teraz nedá jasne posúdiť. Taraba aj Huliak hovorili o početnom premnožení. Na Slovensku boli doposiaľ zrealizované dve štúdie zamerané na odhad početnosti medveďa hnedého.
Foto: Štúdia odhadu početnosti populácie medveďa hnedého vypracovaná Prírodovedeckou fakultou Univerzity Karlovej v Prahe
V oboch sa odhad početnosti stanovil na základe analýzy DNA z nazbieraných vzoriek (trus, moč, srsť a pod.). Prvú štúdiu vyhotovila Technická univerzita vo Zvolene ešte v roku 2014 – odhad bol stanovený na 1 256 jedincov. Druhá štúdia, ktorú realizovali vedci z Univerzity Karlovej a Českej zemědělskej univerzity, odhadla na základe dát zozbieraných v rokoch 2019 – 2021 populáciu na 1 056 jedincov a nepreukázala ich premnoženie.
V niektorých miestach, ako napríklad na Poľane, sa tento rok podľa výsledkov tamojšieho sčítania nachádzalo o sto jedincov viac ako v roku 2023, čo však neznamená ich premnoženie, ale poukazuje skôr na migráciu medveďov z jednej lokality do druhej, kde sa môžu následne premnožiť, kým na mieste ich pôvodného výskytu už nie sú také početné. Ukazuje to aj počet hlásených incident v rokoch 2023 a 2024, ktorú zverejňuje stránka sprejnamedveda.sk.
Slovenskí vedci Peter Kaňuch a Peter Klinga v oponentskom posudku, ktorí vypracovali na štúdiu českých univerzít, dospeli k niekoľkým záverom. Podľa nich šlo o nesystematický a náhodný zber. „Počet identifikovaných jedincov úmerne stúpal s pribúdajúcimi genotypmi, čo svedčí o nedostatočnom ovzorkovaní populácie,“ skonštatovali v posudku s tým, že vzoriek nebolo dostatok. Samotní autori v štúdii konštatujú, že priemerná úspešnosť genotypizácie jednotlivých druhov vzoriek bola 48 percent.
„Kvôli nedostatku vzoriek nebolo možné ani objektívne modelovať odhad veľkosti populácie v kľúčových jadrových územia ako NAPANT a TANAP,“ uviedli Klinga a Kaňuch. Zo získaných dát podľa nich nie je možné urobiť odhad početnosti medveďa pre celé Slovensko, ale len vo vybraných územiach areálu. „Avšak relatívne porovnanie s predchádzajúcou štúdiou v kontexte metodických rozdielov naznačuje zväčšenie populácie na Slovensku za necelú dekádu,“ dodali.
Čítajte viac Taraba má plán na medvede, chce viac zásahových tímov. Bude to efektívne posilnenie či skrytá regulácia?
NLC uviedlo, že pri sčítaní populácie medveďa hnedého (Ursus arctos) aktuálne stavy analyzuje len na základe údajov vykázaných z jednotlivých poľovných revírov v rámci spracovania Poľovníckej štatistickej ročenky SR. Podľa ich dát evidovali za rok 2019 z úrovne šiestich kategórií poľovných revírov vykázaný tzv. jarný kmeňový stav na úrovni 2 631 medveďov hnedých, v roku 2020 2 760 medveďov, v roku 2021 to bolo 2 997 medveďom , v roku 2022 počet vzrástol na 3 160 medveďov a v roku 2023 počet stúpol na 3 427 kusov medveďov. Rozdiel medzi číslami z poľovníckej ročenky a číslami uvedenými v českej štúdii sú v metodike. Kým Česi použili najmä neinvazívne vzorky – predovšetkým trus -, ktoré boli doplnené ďalšími typmi vzoriek, NLC využíva hlásenia užívateľov z poľovníckych revírov a vizuálne pozorovanie, čo považujú za presnejšiu formu.
Medzi revírmi, ktoré poskytujú dáta do ročenky, sú Režijné revíry Lesov SR, revíry ostatných štátnych organizácií (vojenské lesy, školské lesy a pod.), neštátnych subjektov (obecné, mestské, cirkevné, súkromné a pod.), ďalej revíry prenajaté organizačným jednotkám Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ), revíry prenajaté rôznym právnickým a fyzickým osobám, ako aj rôznym zoskupeniam a spoločnostiam, ktoré nie sú základné organizačné jednotky SPZ a vyhradené poľovné revíry.