Súčasné vládne obdobie premiéra Fica sa očividne zapíše do dejín aj pre prvý atentát na predsedu vlády v histórii, ktorý šokoval celú krajinu, neprispel však k upokojeniu ani k pocitu bezpečnosti. Počas roka vládny kabinet čelil viacerým výzvam a bol terčom masívnej kritiky. Dôvodov bolo veľa – od zlyhaní v zdravotníctve, cez zmenu trestných kódexov až po konsolidáciu. V každom prípade, štvrtina mandátu súčasnej vlády už vypršala a je čas zaspomínať si na kľúčové udalosti, ktoré sa odohrali počas uplynulých 12 mesiacov.
1. Novela Trestného zákona a opozičné protesty
Zatiaľ najväčšou zmenou, ktorú sa vláde podarilo presadiť, je rozsiahla úprava trestných kódexov. Koncom minulého decembra minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) predložil návrh zákona, ktorým sa zásadne znižovali tresty za viaceré trestné činy – od drobných krádeží až po lúpeže a znásilnenia.
Zmena vyvolala obavy z nárastu kriminality, preto desaťtisíce občanov pravidelne protestovali proti kontroverznej novele v uliciach slovenských miest. Parlament legislatívu napokon schválil, aj napriek obštrukciám opozície, no hlava štátu zmenu nepodpísala a poslala ju na posúdenie Ústavnému súdu. Ten v lete rozhodol, že väčšina paragrafov novely je v súlade s ústavou. Polícia zatiaľ nevie posúdiť dosahy zmiernenia trestov na úroveň kriminality, no pre kratšie premlčacie lehoty už boli prerušené vyšetrovania veľkých káuz a na slobodu bolo prepustených viac ako 400 odsúdených.
2. Spor s Európskou komisiou
Zmena trestných kódexov okrem iného viedla k zníženiu trestov za ohrozovanie finančných záujmov Európskej únie (EÚ), teda za rozkrádanie peňazí z eurofondov. Brusel pred zmenou varoval slovenské úrady a žiadal novelu Trestného zákona upraviť. Európska komisia (EK) osobitne posudzovala aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý mal na starosti vyšetrovanie podvodov s eurofondmi. Slovenská vláda síce novelu Trestného zákona pred Bruselom tvrdo obhajovala, nakoniec však musela ustúpiť. Pôvodne schválený návrh novely sa za deväť mesiacov menil už štyrikrát.

3. Atentát na Fica
V polovici mája Slovenskom otriasol útok na premiéra Roberta Fica (Smer). Po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej Fico išiel pozdraviť skupinku ľudí, ktorí sa zhromaždili na námestí. V tom momente naňho vystrelil 71-ročný dôchodca Juraj Cintula. Ochranka a polícia útočníka ihneď zadržali na mieste činu. Fico so závažnými zraneniami trupu a brušnej dutiny bol prevezený do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Ani jedna zo štyroch rán našťastie nebola smrteľná a po niekoľkohodinovej operácii bol život premiéra mimo ohrozenia.
Zotavenie predsedu vlády trvalo necelé dva mesiace a už v júli sa Fico naplno vrátil k práci. Aj keď sa atentát na premiéra odohral pred desiatkami svedkov, nahrali ho televízne kamery a útočník sa priznal k činu, vyšetrovanie prípadu ani po takmer polroku nie je ukončené. Poškodený Fico aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zatiaľ bez dôkazov naznačujú, že 71-ročný strelec nebol osamelým vlkom a je napojený na niektorú z opozičných strán. Útok strelnou zbraňou na predsedu vlády je vyšetrovaný ako teroristický čin a Cintulovi hrozí doživotie.
4. Koniec zubných benefitov, detských pohotovostí aj ministerky Dolinkovej
Post ministra zdravotníctva je vo vláde poznačený najväčšou fluktuáciou, dlho na ňom nevydržala ani 19. šéfka rezortu v poradí Zuzana Dolinková (Hlas). Na čele ministerstva pôsobila 11 mesiacov a počas tohto obdobia čelila kritike za rušenie zubných benefitov, zánik desiatok detských pohotovostí po celej krajine, ako aj za nepremyslený projekt výstavby novej nemocnice v Ružinove. Ministerke vyčítali aj situáciu v trenčianskej nemocnici, kde pod vedením jej nominanta takmer skolabovalo kardiologické oddelenie. K jej pádu prispel konsolidačný balíček, v rámci ktorého sa vláda rozhodla ušetriť na platoch zdravotníkov. Dolinková pre chýbajúcu podporu premiéra podala demisiu, kríza v zdravotníctve, ako aj protesty lekárov proti konsolidačným opatreniam vlády však pokračujú.

Aký bol rok vlády podľa politológa?
Je rok príliš krátky čas na to, aby sa vláda preukázala aj vysledkami? Na naše otázky odpovedal politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
Je jeden rok postačujúce obdobie na to, aby vládny kabinet už mohol predstaviť občanom výsledky svojho pôsobenia?
Určite áno. Už po prvých mesiacoch možno vidieť hlavné úspechy. A nakoniec aj vidíme. Mnoho ľudí, ktorí boli obvinení z korupcie, je dnes na slobode, pretože ich trestné činy boli premlčané. Takže ak hovoríme o nejakom úspechu vlády, toto je jeden z tých najväčších.
Mali ministri čas na rozbehnutie reforiem, ktorých skutočné výsledky uvidíme neskôr?
Výraz reforma sa s vládami Roberta Fica nikdy nespájal. Takže reformy od tejto vlády ani neočakávajme. Ani konsolidačný balíček nie je reforma, je to len šetrenie financií. Keby im išlo o reformy, už dávno by boli naštartované.
Ako by ste ohodnotili tento vládny kabinet jedným slovom?
Neodborný. Nikdy predtým nebola stranícka príslušnosť taká dôležitá ako práve v tejto volebnej perióde. Vládna koalícia akoby si neuvedomovala, že pustiť šarlatánov do verejných funkcií sa raz vypomstí celej krajine.