Katarína pracuje a popri tom vedie občianske združenie Zdravé obličky. Šíriť osvetu o ochoreniach tohto orgánu je o to dôležitejšie, že často prichádzajú nenápadne, bez bolesti. To bol aj prípad Katky, ktorej pri preventívnej prehliadke pred niekoľkými rokmi v krvi po prvý raz zistili zvýšené hodnoty kreatinínu. Jeho hromadenie v krvi môže signalizovať problémy s obličkami.
„Vtedy som však o tom ešte veľa nevedela a tieto informácie ma dosť vystrašili,” hovorí. Neskôr, pri ďalšej prehliadke boli hodnoty kreatinínu ešte viac zvýšené a Katarína musela absolvovať renálnu biopsiu, teda odobratie tkaniva z obličiek, ktorá ukázala rozsah poškodenia obličiek až 70 percent. „Fungovalo len zvyšných 30 percent,” hovorí mladá žena, ktorej potvrdili chronické zlyhávanie obličiek – Tubulointersticiálnu nefritídu.
Čítajte viac Nefrológ: Keď chceš mať zdravé srdce, daj si do poriadku obličky
„Časom a s rastúcimi hodnotami škodlivých látok v krvi som začala pociťovať značnú únavu, sprievodnými znakmi bola tiež málokrvnosť, či svrbenie celého tela,” opisuje. „Fyzicky som časom nevládala toľko športovať a fungovať ako predtým, pretože som bola často unavená a musela som si aj viackrát za deň pospať,” povedala v rozhovore pre Pravdu. „Psychicky boli pre mňa začiatky veľmi ťažké, vyrovnanie sa v mladom veku s tým, že trpím chronickým ochorením a neviem čo ma čaká nebolo jednoduché,” hovorí Katka.
Čas, štúdium ohľadne choroby, blízka rodina, priatelia a ostatní pacienti jej ale pomohli sa s tým vyrovnať. „Oporu som hľadala v cudzích ľuďoch, pacientoch, ktorí si takým niečím prešli,” povedala. „Potom som sa rozhodla, že založím takú stránku a následne aj občianske združenie Zdravé obličky. Vďaka nemu som spoznala veľa ľudí s podobným osudom a mohli sme sa navzájom podporiť a zdieľať svoje skúsenosti,” hovorí.
Obličky zaťažuje nadmerný príjem bielkovín či soli a obzvlášť obozretní musia byť ľudia s ochoreniami tohto orgánu. Zmeny preto zasiahli aj Katkin jedálniček. „Musela som takmer úplne obmedziť bielkoviny na maximálne 35 gramov denne,” opisuje. To je približne jedna porcia kuracích pŕs s cestovinami. „Bolo to naozaj náročné, ale časom som sa naučila pripravovať si rôzne jedlá najmä zo zeleniny, ktoré ich obsahovali minimum. Veľa jedál vymyslela aj moja maminka, keďže videla, ako nemôžem jesť takmer nič, pretože všetko obsahuje bielkoviny,” dodáva. Soľ doma nahrádzali rôznymi bylinkami.
Vďaka mame sa vyhla dialýze
„Následné návrhy liečby boli buď dialýza a čakanie na obličku od mŕtveho darcu, alebo transplantácia – ak by som mala možnosť dostať v rodine alebo vo svojom blízkom okolí obličku od živého darcu,” uvádza Katarína. „Transplantácia je jednoznačnej najlepšou možnou liečebnou metódou pre terminálne zlyhanie obličiek,” uviedla primárka transplantačno-nefrologického oddelenia Univerzitnej nemocnice v Martine Ivana Dedinská.
Primárka dodala, že pacient v programe dialýzy potrebuje absolvovať túto procedúru trikrát týždenne, v priemere trvá okolo päť hodín. „S cestou do dialyzačnoho strediska a naspäť domov sa ten čas častokrát natiahne na sedem hodín,” dodala. Do tela je tiež potrebné zaviesť katéter prípadne fistulu, ktorými sa z neho krv odvádza a po prečistení sa vracia.
Obličku od živého darcu je možné transplantovať hneď, ako sú dokončené všetky potrebné vyšetrenia. Kataríne sa vďaka tomu podarilo vyhnúť čakaniu na orgán od mŕtveho darcu. „Moja mamina sa ešte pred začiatkom dialýzy rozhodla, že mi chce darovať obličku,” povedala. „Od začiatku som vedela, že ak to bude možné, tak idem do toho,” uviedla Katarínina mama.
Potenciálny živý darca je najskôr dôsledne vyšetrený. Musí spĺňať prísne medicínske a psychosociálne podmienky a preukázať blízky vzťah k pacientovi. „Z medicínskeho hľadiska sú riziká porovnateľné so zdravou populáciou, ktorá obličku nedarovala. Z dlhodobého hľadiska je život s jednou zdravou a dobre fungujúcou obličkou bez väčších obmedzení,” povedala Zuzana Žilinská, prednostka Kliniky nefrológie a transplantácií obličiek Nemocnice akademika Ladislava Dérera v Bratislave.
„V prípade živého darcu obličky, ak ho transplantačné centrum akceptuje, sú riziká minimálne,” uvádza primárka Dedinská. Vo viacerých štúdiách sa dokonca uvádza, že živé darcovia majú lepšie prežívanie v porovnaní so všeobecnou populáciou. „Je to dané tým, že sú pravidelne sledovaní v transplantačných centrách, kde sa uskutočnil odber obličky a sú teda dlhodobo pod kontrolou,” vysvetlila doktorka. Zdôraznila tiež, že kritériá pre živého darcu sú jasne stanovené a musí byť pred zákrokom podrobne vyšetrený.
Katarína aj jej mama absolvovali vyšetrenia, ktoré potvrdili, že sú schopné v prípade potreby takýto vážny zásah zvládnuť. Zákrok absolvovali v júni 2023 práve na klinike v Nemocnici Dérera na bratislavských Kramároch. Po operácii sa jej mama zaradila do bežného života a naďalej chodí dvakrát do roka na pravidelné kontroly.
Čítajte viac Lekári na Slovensku použili prvýkrát unikátnu metódu. Oblička darcu vydrží pred transplantáciou mimo telo dlhšie
Obdobie v nemocnici bezprostredne po transplantácii bolo pre Katarínu náročné. „Keď som sa však vrátila domov, keď som sa konečne normálne vyspala, tak sa mi zo dňa na deň vrátila energia, dokázala som byť hore celý deň, zvládnuť niekoľko aktivít,” hovorí.
Dedinská tiež potvrdila, že pacient po transplantácii sa pomerne rýchlo zaraďuje do bežného života, musí samozrejme trvalo užívať lieky, ktoré kontrolujú tvorbu protilátok proti darovanému orgánu. „Inak významnejšie obmedzenia nemajú – môžu cestovať, pracovať, športovať. Pacientom sa po transplantácia upravuje krvný tlak, krvný obraz, znižuje sa kardiovaskulárne riziko,” uviedla.
Žilinská dodala, že obmedzenia závisia od celkového stavu po transplantácii. „Pacienti vstupujú do transplantácie v rôznom veku, s rôznymi zdravotnými komplikáciami, pokračujú v užívaní liekov vrátane imunosupresie, ktorá potláča imunitný systém,” povedala. Z toho vyplýva väčšia náchylnosť na infekcie, preto by sa mali pacienti po transplantácii najmä v období zvýšeného výskytu respiračných infekcií chrániť a nenavštevovať miesta a podujatia s vyššou koncentráciou ľudí.
Tiež by sa mali vyhýbať kontaktným športom, práci vo vlhkom a chladnom prostredí, dvíhaniu ťažkých bremien. Čo sa týka životosprávy, vhodný je pravidelný pohyb a zdravá strava. „Pol roka po transplantácii som nemohla jest citrusy ani nič kyslé,” uviedla Katarína, ktorá sa ešte stále musí vyhýbať grapefruitu. Mohol ovplyvniť účinky liekov na potláčanie imunity, ktoré užíva.
Čím skôr sa vrátiť do bežného života
Katarína sa do práce vrátila po piatich mesiacoch PN-ky. „Športovať som však pomaly začala už mesiac od operácie,” hovorí. „Od začiatku som bola tak nastavená, že do bežného života sa chcem vrátiť čím skôr a to si myslím, sa mi aj podarilo,” uviedla. Pozitívne nastavenie mysle jej pomohlo aj počas ťažkých chvíľ pred transplantáciou.
Podporné prostredie našla aj v nemocnici na bratislavských Kramároch, kde po príčinách svojho ochorenia pátrala spolu so svojou ošetrujúcou lekárkou Žilinskou. Personál jej ochotne odpovedal na všetky otázky a pri odchode z nemocnice jej poskytol praktické rady. „V tomto prípade žiadna otázka nie je hlúpa. Je lepšie sa spýtať, než niečo podceniť,” hovorí Katarína.
Foto: Ivan Majerský
O obličkách a ich ochoreniach si veľa naštudovala a informácie poskytuje ďalej aj iným ľuďom. „Je lepšie, keď viete, čo vám je, čo môžete a čo nemôžete robiť,” uviedla. „Ľuďom, ktorí čakajú na transplantáciu, napríklad dialýze, odkazujem, aby verili v to, že čoskoro im zazvoní telefón s tou otázkou, na ktorú všetci na dialýze čakajú – že pri nich majú pripravenú obličku,” povedala. Ľudia by podľa nej nemali zanedbávať ani preventívne prehliadky a aspoň raz do roka absolvovať krvné testy. „Pozor by si mali dávať najmä tí, ktorí majú v rodine dedičné ochorenia obličiek,” dodala.
Celosvetový problém s darcami
Chronické ochorenie obličiek (CKD) ovplyvňuje viac než 10 percent svetovej populácie a v súčasnosti je to siedma najčastejšia príčina úmrtí. Do roku 2040 by sa mohlo posunúť na piate miesto. Dôvodmi sú podľa štúdie z apríla tohto roka epidémia obezity či nedostatočný prístup k diagnostike. Najčastejšou príčinou CKD je cukrovka (diabetes mellitus), artériova hypertenzia, tubulointersticiálne nefritídy, glomerulonefritída a dedičné choroby, uviedla Dedinská.
Na transplantáciu sú najčastejšie odkázaní pacienti s terminálnym zlyhaním obličiek. Tento zákrok okrem Bratislavy uskutočňujú aj v ďalších troch nemocniciach – v transplantačnom centre Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta (FNsP) v Banskej Bystrici, Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach a v Univerzitnej nemocnici v Martine.
Najväčší problém je však nedostatok darcov. „Na čakacích listinách je viac príjemcov, než je vhodných darcov,” uviedla Dedinská. „Ide o celosvetový problém, ktorý môže mať rozličné príčiny, či už legislatívne, náboženské, psychosociálne, nedostatok informácií, nedôvera v transparentnosť, náročné diagnostické postupy, záťaž pre personál,” dodala Žilinská.
Obe lekárky zdôraznili potrebu lepšej propagácie aktivít spojených s darcovstvom. „Bez darcov niet transplantácií,” uviedla Dedinská. Žilinská pripomenula kampaň Sedem životov, ktorá už od roku 2015 laickej aj odbornej verejnosti systematicky prináša informácie o darcovstve orgánov a transplantáciách. Realizuje ju Slovenská transplantologická spoločnosť (STS) a je postavená na skutočných príbehoch pacientov, ktorým bol v minulosti transplantovaný orgán a dnes vďaka tomu žijú plnohodnotný život.