Ultimátum, ktoré pred týždňom vyhlásilo Lekárske odborové združenie (LOZ), nezabralo. Predseda združenia Peter Visolajský v utorok oznámil, že rokovania zdravotníkov s ministerstvom zdravotníctva nepriniesli zmenu. „Dnes začíname na celom Slovensku podávať lekárske výpovede, aktuálne ich je 2 713,“ povedal Visolajský na tlačovej konferencii. Do akcie sa podľa jeho slov zapojilo 34 nemocníc vrátane univerzitných, fakultných, menších či súkromných zdravotníckych zariadení. Hromadné výpovede podľa Visolajského podali aj lekári ústavov srdcových chorôb. Spresnil, že sú to doktori z anestéziologických a resuscitačných oddelení, kardiológie, chirurgie, traumatológie, ortopédie, pediatrie, gynekológie či kožní lekári.
Veci sa hýbu, len keď sú na stole výpovede
Záujmom lekárov podľa Visolajského je, aby zdravotníctvo fungovalo, liečilo chorých a zachraňovalo životy. „Vlády nás opakovane presvedčili, že veci sa v zdravotníctve hýbu len vtedy, keď sú na stole výpovede,“ dodal. Vyzval lekárov a zdravotné sestry v ďalších nemocniciach, aby sa k hromadným výpovediam pridali. „Verím, že sa zjednotíme aj pri tomto kroku na to, aby sme pohli slovenské zdravotníctvo dopredu. Už sa nám to opakovane podarilo a verím, že z tohto sa vláda nakoniec poučí a postaví sa na tú správnu stranu – na stranu pacientov a občanov Slovenska,“ povedal.
Lekárski odborári s vládou a ministerstvom zdravotníctva nevedia nájsť zhodu od septembra. Protest lekárov aj zdravotných sestier spustili konsolidačné opatrenia v sektore, vláda totiž navrhla spomaliť valorizáciu platov lekárov, sestier a ďalších zdravotníkov na tri percentá namiesto pôvodne plánovaných 9,6 percenta. Neskôr minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) prišiel s kompromisným návrhom, aby mzdy sestier rástli pôvodným tempom, ale odmeny lekárov stúpli od januára len o 6,4 percenta. Odborári neprijali ani tento kompromis.
„Čakáme na vládu. Prosíme ju o skoré stretnutie, najlepšie s pánom premiérom, kde by sme si sadli a v kľude to vyriešili bez toho, aby slovenské nemocnice zostali bez lekárov,“ uviedol včera Visolajský. Či sa do rokovaní zapojí aj predseda vlády, je však otázne. Doteraz Robert Fico (Smer) nechával riešenie krízy v zdravotníctve na šéfoch rezortu – najprv Zuzane Dolinkovej (Hlas), neskôr jej nástupcovi Šaškovi.
Je málo pravdepodobné, že by sa premiér so zdravotníkmi stretol v najbližších dňoch. Dnes má na programe rokovanie vlády, večer Fico spolu s vládnou delegáciou odletí do Číny. Na Slovensko sa vráti až na budúci týždeň. Lekárski odborári tak na splnenie svojej požiadavky na rokovania s premiérom majú čakať minimálne týždeň. Úrad vlády SR, tlačové oddelenie strany Smer ani ministerstvo zdravotníctva do uzávierky nereagovali na otázky Pravdy o tom, či sa chystajú spoločné rokovania zdravotníkov s premiérom a so šéfom rezortu Šaškom.
LOZ opakovane vyjadrilo znepokojenie so zmenou právnej formy štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Tá však nie je súčasťou konsolidačného balíka a podľa slov Šaška zatiaľ táto otázka nie je na stole. Minister tiež avizoval, že je pripravený hľadať 90 hlasov na prijatie ústavného zákona, ktorý by vylúčil akúkoľvek formu privatizácie štátnych nemocníc. Visolajský však naďalej spája výpovede so zmenami právnej formy štátnych zdravotníckych zariadení. „Našimi výpoveďami sme ochotní postaviť sa proti biznisu v slovenskom zdravotníctve a proti privatizácii posledných štátnych nemocníc,“ povedal.
Čítajte viac Červená čiara pre lekárov alebo šanca na lepšie zdravotníctvo? Podľa analytikov zmena nemocníc na akciovky prispeje k zlepšeniuMemorandum sa nedá splniť na sto percent
Medzi požiadavky LOZ patrí aj splnenie všetkých bodov z memoranda z roku 2022. Ide o dohodu, ktorú zdravotnícki odborári podpísali s vládou Eduarda Hegera. Podľa neho by mala vláda zvýšiť mzdy sestrám a lekárom, uhradiť náklady zadlženým nemocniciam a dodržiavať minimálne personálne predpisy v zdravotníckych zariadeniach. Do memoranda sa dostal aj záväzok vlády, že oddelenia v nemocniciach sa nebudú rušiť bez toho, aby bola vopred zabezpečená adekvátna náhrada za ne. Dokument obsahoval aj požiadavky na reformu vzdelávania mladých lekárov, podporu lekárskych fakúlt a zrušenie zdaňovania vzdelávania zdravotníkov. Podľa Visolajského sa vládam doteraz podarilo splniť iba „jeden a pol bodu“ z memoranda, najmä čo sa týka lepšieho odmeňovania lekárov.
Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar súhlasí, že sa podarilo splniť mzdové požiadavky. Ďalším splneným bodom je zrušenie zdaňovania nepeňažného plnenia pri vzdelávaní zdravotníkov. „Pri ostatných bodoch sa dá sporiť, do akej miery boli nejaké opatrenia prijaté a či napĺňajú obsah jednotlivých bodov memoranda, nakoľko ich interpretácia môže byť pre každú stranu rozličná,“ zdôvodňuje analytik.
Ako príklad uvádza zmenu systému financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť. „Tie sa nedajú na sto percent naplniť, lebo bude vždy existovať legitímny spor o tom, čo sú a čo už nie sú ‚ekonomicky oprávnené náklady’. Niektoré body memoranda by zasa mohli naraziť na snahu vlád optimalizovať sieť nemocníc a racionalizovať personálny stav, najmä lekárov v niektorých z nich,“ hovorí šéf INEKO.
„Vlády a parlamenty, ktoré majú od občanov získanú demokratickú legitimitu z volieb, na rozdiel od záujmovej skupiny lekárskych odborárov, by mali mať voľnosť vytvárať si svoje opatrenia v zdravotnej politike, za ktoré následne skladajú účty verejnosti, a nemali by byť v takej veľkej miere v šachu, ktorý vyplýva z memoránd z rokov 2011 a 2022 a zo súvisiacej hrozby hromadných výpovedí lekárov,“ zhodnotil Zachar.
Pripomenul tiež, že podanú výpoveď môže lekár kedykoľvek stiahnuť a aj vláda má určité nástroje na to, aby nechala zdravotníkov pracovať bez toho, aby pristúpila na požiadavky odborárov. Samotné hromadné podanie výpovedí lekárov na konci októbra nespôsobí nič, pretože začne plynúť výpovedná lehota. Problém by podľa neho nastal, ak by počas nej k dohode nedošlo a lekári by výpovede nestiahli.
Čítajte viac Lekári obracajú. Už im nejde o 60 eur na výplatnej páske. Tentoraz trafili klinec po hlavičkeMinister odmietol diktát odborárov
Viaceré zdravotnícke zariadenia už evidujú desiatky až stovky výpovede lekárov. Podľa štatistik Národného centra zdravotníckych informácii, v slovenských nemocniciach pracuje okolo päťtisíc doktorov. LOZ teda avizuje, že do konca roka zdravotnícky systém príde o viac ako polovicu pracujúcich lekárov. V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) podalo výpoveď 500 z celkom 1400 lekárov. „V Banskej Bystrici podalo výpovede aktuálne 230 lekárov z pracovného pomeru,“ potvrdila pre ta3 hovorkyňa nemocnice.
Národný ústav detských chorôb v Bratislave eviduje k strede 111 výpovedí lekárov z celkového počtu 453. Trnavská nemocnica zatiaľ zaznamenala 151 výpovedí. V nemocnici pracovalo ku koncu septembra celkovo 346 lekárov. Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach eviduje výpovede od 89 z celkovo 160 lekárov. Uviedol to riaditeľ nemocnice Peter Glatz s tým, že ak sa situácia nezmení, bude to znamenať zastavenie chodu zdravotníckeho zariadenia.
Čítajte viac Vláda plánuje ušetriť na platoch zdravotníkov desiatky miliónov eur. Aké sú skutočné platy lekárov a sestier?V Žiline a Nitre zatiaľ nepodal výpoveď nikto. Bez výpovedí sú aktuálne aj univerzitná nemocnica Martin a župné nemocnice Čadca, Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín a Trstená. „Do konca pracovnej doby sme nezaznamenali žiadne výpovede,“ uviedla pre ta3 hovorkyňa košickej nemocnice.
Na kroky LOZ reagoval aj minister Šaško. Uviedol, že odmieta diktát lekárskych odborárov. Podľa šéfa rezortu zdravotníctva zmiernenie s LOZ je neprístupné. Dodal, že niektoré lekárske požiadavky neboli na stole, kým vláda v rámci konsolidácie neznížila tempo rastu lekárov.
„Ako minister zdravotníctva nikdy nebudem svoje kroky prispôsobovať diktátu nikoho, ani odborárov, ani nikoho iného. Zodpovednosť za zdravotníctvo nesie vláda SR a minister zdravotníctva SR. Ja nebudem svoje pôsobenie na čele tohto rezortu obmedzovať na to, aby lekári svojimi opakovane podávanými výpoveďami zasahovali do celého systému a riešili otázky, ktoré pri všetkej úcte nie sú ani ich zodpovednosťou, ani ich kompetenciou,“ vyhlásil minister Šaško s tým, že tento postoj lekárov je podľa neho verejne nezodpovedný voči pacientom a ich činnosť ministrovi zaváňa politikou.
Kamil Šaško je naďalej ochotný s odborármi rokovať o dohode, pripravuje sa však aj na scenár, že lekári výpovede nestiahnu. Dnes má minister zdravotníctva v pláne sa stretnúť so všetkými riaditeľmi nemocníc, s ktorými bude riešiť túto situáciu, aby výpovede lekárov nijako neovplyvnili slovenských pacientov. Na stredajšom rokovaní vlády zároveň predloží novelu zákona, ktorý zadefinuje rasty platov, chce ju prijať v skrátenom legislatívnom konaní. Zdravotným sestrám, záchranárom a zdravotníckemu personálu tak mzdy porastú takmer o 10 percent, čo je tak, ako sa pred konsolidáciou očakávalo.