Termická desorpcia predstavuje jedinú metódu, ktorá je podľa MŽP reálne použiteľná na spracovanie veľkých objemov odpadov a kontaminovaných zemín s obsahom pesticídov prevyšujúcich limity pre ukladanie na skládkach nebezpečného odpadu. „Pri termickej desorpcii ide o fyzikálny separačný proces, pri ktorom dochádza k oddeleniu organických kontaminantov – chemicky stabilných organických látok, z pevnej matrice bez chemickej zmeny látok. To znamená, že do koncového zariadenia – reaktora, spaľovne alebo podobného zariadenia, bude smerovať zlomok pôvodného množstva kontaminovaného materiálu,“ vysvetlil rezort.
Pri dekontaminácii územia sa bude postupovať od najviac znečistených miest na skládke, tzv. „hotspotov“, po miesta s nižšou koncentráciou znečistenia. Tento selektívny prístup umožní podľa MŽP ekonomicky výhodne postupovať, pretože na rôzne miesta záťaže bude použitá rozdielna desorpčná technológia vhodná pre danú intenzitu znečistenia.
„Hlavný ekologický význam je, že po eliminácii a zneškodnení kontaminantov bude táto záťaž definitívne vyriešená, bez potreby významných dodatočných prevádzkových nákladov,“ uviedlo ministerstvo. Za výhodu považuje, že navrhované technológie sú dostupné, v praxi overené a vhodné pre zmes kontaminantov prítomných na lokalite.
V tomto prípade bude MŽP SR pri úplnej likvidácii envirozáťaže postupovať v súlade s geologickým zákonom, ktorý nevyžaduje mať vzťah k pozemkom, na ktorých sa sanácia realizuje. „Táto skutočnosť umožňuje realizovať projekt sanácie bez vytvárania nových zmlúv, resp. vyvlastňovania. Vstup na pozemky si zabezpečí budúci zhotoviteľ, ktorý vzíde z verejného obstarávania,“ priblížil rezort. V prípade nesúhlasu vlastníka so vstupom na jeho pozemky na účely sanácie zákon umožňuje nahradiť jeho nesúhlas rozhodnutím MŽP o vstupe na pozemky na účely realizácie schváleného projektu sanácie.
Čítajte viac Sudy skorodovali, jed preniká do vody. S bratislavskou skládkou nepohol žiaden minister. Bagre sľubovali už pred rokmi, hovorí starosta
Predošlé vlády podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) rezignovali na riešenia, ktoré by nadobro skoncovali s envirozáťažou. „Jedna vláda chcela za desiatky miliónov eur znečistenie zakonzervovať a finálne odstránenie tejto záťaže prenechať ďalším generáciám, druhá diletantsky nepodpisovala právne dokumenty umožňujúce využiť na realizáciu projektu európske fondy,“ podčiarkol Taraba. Dodal, že termická desorpcia je v súlade s európskou legislatívou.
Vláda vzala v apríli na vedomie informáciu o aktuálnom stave sanácie vrakunskej skládky. Ministerstvo životného prostredia SR malo do dvoch mesiacov stanoviť najvhodnejší variant jej sanácie. Zároveň malo ukončiť zmluvu z roku 2018, ktorou vykonávali geologické práce súvisiace s plánovanou sanáciou určitých pozemkov. Projekt enkapsulácie bol podľa ministra životného prostredia Tarabu v súčasnom právnom a technickom nastavení nerealizovateľný.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120 000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Spustenie sanačných prác sa očakávalo v roku 2018.