S viac ako štvormesačným meškaním prišiel minister Taraba na rokovanie vlády s informáciou, ako navrhuje riešiť vrakunskú skládku. Na 4,65-hektárovom území leží pod navážkou zeminy zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova, ktorý tam začali vyvážať ešte v roku 1966 a skončili na konci sedemdesiatych rokov. Trinásť rokov sa do bývalého slepého ramena Malého Dunaja vozil odpad z výroby chemikálií, ktorý dnes kontaminuje podzemné vody Žitného ostrova.
Prvý podrobný prieskum o tom, čo sa pod zrovnanou zemou nachádza, popísal až geologický prieskum z rokov 2013 až 2015. Výsledky potvrdili to, o čom sa hovorilo roky. Analýza podzemnej vody ukázala rozsiahle znečistenie nielen pod skládkou, prekročenia limitov boli pozorované aj vo veľkej vzdialenosti od lokality. Voda je pod skládkou znečistená pesticídmi, chlórovanými benzénmi, herbicídmi, ťažkými kovmi ako arzén, kadmium, meď, ortuť, olovo aj zinok, a tiež polyaromatickými uhľovodíkmi.
Čo minister, to nápad
Starú environmentálnu záťaž sa pokúšali riešiť doteraz minimálne traja ministri. Každý prišiel s vlastným návrhom ani jeden to však nedotiahol do úspešného konca. Aj to je podľa starostu mestskej časti Bratislava – Vrakuňa Martina Kuruca(nezávislý) jedným z dôvodov, prečo sa veci rokmi nikam nepohli. K chemickému odpadu z bývalej Dimitrovky a neskôr Istrochemu sa nehlásil ani nový majiteľ firmy Duslo, ktorá je súčasťou skupiny Agrofert českého expremiéra Andreja Babiša.
Naposledy sa mala envirozáťaž riešiť formou takzvanej enkapsulácie uloženého odpadu. Okolo skorodovaných sudov s chemickým odpadom sa mali vystavať podzemné tesniace steny a povrchová tesniaca vrstva. Následne sa mal kontaminačný mrak čerpať a čistiť. Krátko na to, ako sa zhotoviteľ pustil do stavebnej prípravy, práce pozastavil. Dôvodom boli okrem iného vyvlastňovacie konania, v rámci ktorých sa sedem vlastníkov odmietlo so štátom dohodnúť, potom aj pandémia, vojna na Ukrajine a cenová nestabilita.
Nové vedenie envirorezortu na čele s Tarabom po nástupe celý projekt enkapsulácie skládky stoplo a podiel viny pripísalo svojmu predchodcovi Jánovi Budajovi. Tvrdilo, že exminister z Matovičovej vlády nevyvlastnil pozemky, pretože včas nevyplatil poplatok a európske peniaze nenávratne prepadli. Taraba hodil enkapsuláciu do koša s tým, že projekt je nezrealizovateľný.
Konkrétne pripomienky k enkapsulácii zverejnil Taraba až teraz. Ak by sa skládka odizolovala, znamenalo by to monitorovanie steny a vodu z vnútra izolovaného priestoru by bolo treba neustále čerpať a dekontaminovať, čo by znamenalo aj vysoké náklady.
V materiáli sa rezort zamýšľa aj nad metódou takzvaného off-site odstránenia odpadov a kontaminovaných zemín, kedy sú vyťažené odpady a nadlimitne kontaminované zeminy odvážané k trvalému odstráneniu do zariadení ako sú spaľovne alebo skládky nebezpečných odpadov. Ak by došlo k tejto metóde, nevýhodou by bol veľmi intenzívny zápach. Okrem toho by preprava odťaženého materiálu musela byť zabezpečená vo vhodných dopravných prostriedkoch, uvádza sa v dokumente.
Vrakunský starosta, s ktorým sa Pravda pred časom o skládke zhovárala, reagoval, že víta akýkoľvek efektívny spôsob riešenia a Tarabu požiada o pracovné stretnutie. „Verím, že sme sa po dlhej dobe reálne priblížili k cieľu, ktorým je bezpečné životné prostredie,“ uviedol na Facebooku.
Ako vyzerá ideálne riešenie podľa Tarabu
Riešením, ktoré by už navždy malo mestskú časť Bratislavy oslobodiť od časovanej bomby, je takzvaná metóda on-site termickej desorpcie. Tá by mala byť šetrnejšia k okoliu a „pravdepodobne i ekonomicky výhodnejšia“. Aká bude finálna cena, však známe zatiaľ nie je.
„Termická desorpcia predstavuje jedinú metódu reálne aplikovateľnú pre spracovanie veľkých objemov odpadov a kontaminovaných zemín s obsahom pesticídnych látok prevyšujúcim limity pre ukladanie na skládkach nebezpečného odpadu podľa Nariadenia ES č. 850/2004,“ uvádza sa v predloženom materiáli.
Ministerstvo vysvetľuje, že ide o fyzikálny separačný proces, kedy dochádza „k uvoľňovanou chemicky stabilných organických látok z pevnej matrice bez chemickej zmeny látok“. Do koncového zariadenia – buď reaktora, spaľovne alebo podobného zariadenia, má smerovať len zlomok pôvodného množstva kontaminovaného materiálu.
Postupovať sa má od najviac znečistených miest na skládke po miesta s nižšou koncentráciou znečistenia. Podľa ministerstva boli analyzované štyri takzvané hotspoty, teda miesta, ktoré sú najviac znečistené. „Tento selektívny prístup umožní ekonomicky výhodne postupovať, pretože na rôzne miesta záťaže bude použitá rozdielna technológia vhodná pre danú intenzitu znečistenia,“ priblížil rezort.
Tvrdí, že technológia je dostupná, v praxi overená a vhodná pre zmes kontaminantov prítomných v lokalite. Tarabov scenár má byť ekonomickejší, pretože sa naň minie menej prostriedkov ako na staršie scenáre a tiež je ekologickejší. „Zdroj financovania sanácie environmentálnej záťaže bude zabezpečený z Európskych fondov a Environmentálneho fondu. Prioritne budú finančné zdroje čerpané z Európskych fondov v rámci Programu Slovensko (2021 – 2027) v závislosti od disponibilných zdrojov,“ uvádza sa v Doložke vybraných vplyvov.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Kiča: Stále sme v bode nula
Bývalý štátny tajomník envirorezortu a environmentálny právnik Michal Kiča (Demokrati) pre Pravdu uviedol, že materiál považuje len za informatívny a hovorí o tom, ako Taraba o riešení uvažuje, no nejde o definitívne riešenie. „Od takéhoto kroku sme ešte veľmi ďaleko,“ podotkol s tým, že dokument neprešiel ani medzirezortným pripomienkovaním.
„Som veľmi skeptický, že sa to podarí v tomto volebnom období aj zrealizovať,“ pokračoval. „Myslím si, že je to niekoľkoročný proces a tento materiál nás k realizácii nepriblížil prakticky vôbec, pretože nepredstavuje ešte žiadne projektové riešenie alebo projektovú dokumentáciu,“ podotkol s tým, že očakáva ešte podrobnejšiu geologickú štúdiu a verejné obstarávanie, čo predĺži proces o niekoľko rokov.
Kiča kritizuje, že za rok, čo je Taraba vo funkcii sa mu podarilo jedine zrušiť doterajší proces enkapsulácie minulej vlády. „Sme prakticky v bode nula a minister za rok predstavil ako jediné riešenie tento informatívny materiál,“ zhodnotil.
O tom, kde by sa zvyšky zo skládky mali spaľovať materiál podľa Kiču nehovorí. „Vnímam to ako podporenie argumentácie ministra Tarabu, ktorý hovorí o budovaní spaľovní. Predpokladám, že toto bude využívať na podporu tejto svojej línie, ktorá však nevychádza čisto z odborných argumentov,“ myslí si.
Kiča sa domnieva, že manipulácia so skládkou, v prípade, ak pôjde o experimentálny postup, môže byť potenciálne nebezpečná. „Akýkoľvek zásah do masívneho toxického odpadu, ak by sa vykonával neodborne, respektíve bez predchádzajúceho posúdenia rizík, znečistenie môže ešte zhoršiť,“ skonštatoval. V podmienkach Slovenska sa podľa jeho informácií doteraz o metóde termickej desorpcie medzi odborníkmi nediskutovalo a ani sa v minulosti nezvažovalo.
„Pripomínam, že vrakunská skládka je skutočne veľmi závažnou toxickou záťažou, ktorá ohrozuje jeden z najväčších zdrojov pitnej vody v celej strednej Európe. Znečistenie postupuje každým rokom približne o 500 metrov, ak sa nemýlim,“ skonštatoval.
Stohlová: Bude to násobne drahšie
Poslankyňa PS Tamara Stohlová vníma ako hlavný problém, že návrhu nepredchádzala odborná ani verejná diskusia podobne, ako keď bola zrušená enkapsulácia. Diskusia by podľa nej nemala prebiehať za zatvorenými dverami, pretože riešenie bude zápasiť o dôveru ľudí a metóda vyžadovať prítomnosť mobilného alebo permanentného zariadenia.
„Zároveň v materiáli, ktorý predložil, a ku ktorému neposkytol vysvetlenie, sa dozvedáme o tej metóde asi na polovici A4 s tým, že to čo povedal, vzbudzuje viac otázok, ako nám dáva odpovedí,“ uviedla pre Pravdu Stohlová.
Termická desorpcia je podľa nej síce známa metóda, ale materiál nevysvetľuje, ako zmenšený objem odpadu a súčasti zariadenia budú zlikvidované. „To je kľúčová súčasť otázky. Minister k tomuto nedal vôbec žiadnu odpoveď či to bude na skládke nebezpečného odpadu, či to bude v spaľovni, alebo čo sa s tým má stať,“ podotkla.
„Minister dokonca spomína v tom materiáli slovo reaktor, takže neviem s akými možnosťami počíta,“ podotkla poslankyňa. „Áno, je dôležité zmenšiť ten objem a dostať ho z toho miesta, ale je aj kľúčové, kde skončí. O tom bola celé roky debata a toto sme od ministra nepočuli,“ skonštatovala.
Metóda termickej desorpcie je zároveň podľa Stohlovej známa tým, že je v porovnaní s inými metódami oveľa drahšia. „Vyžaduje si veľké odbery elektriny, alebo sa môže používať aj plyn, pri súčasných cenách energií by to bolo veľmi veľa peňazí aj s tou nutnou likvidáciou zostatkových výstupov,“ vyzdvihla. O cene treba podľa jej slov hovoriť preto, lebo peniaze môžu potenciálne chýbať v iných častiach Slovenska, kde sú takisto envirozáťaže.
Ako problematické vníma aj časové hľadisko, pretože sme opäť na začiatku povoľovacích procesov, ktoré pri poslednom rozbehnutom riešení trvali roky. „Tie dlhé roky znamenajú, že to znečistenie bude naďalej plynúť na Žitný ostrov,“ pokračovala poslankyňa. „Minister sa tým de facto aj zbavuje zodpovednosti, lebo je úplne jasné, že za jeho mandátu a prítomnosti vo funkcii sa to nezačne implementovať, ale posunú to riešenie na budúce vedenia rezortu,“ myslí si.
Stohlová kritizuje aj monitoring skládky. Agendu majú podľa nej rozdelené viaceré rezortné organizácie, ktoré spolu nekomunikujú a nezdieľajú dáta. „Veľmi často sa stáva, že látky, ktoré sledujú, neodrážajú dostatočne dobre to znečistenie,“ podotkla. Podľa jej informácií by najlepšie dáta by mohli mať z vrtov, ktoré má rafinéria Slovnaft.
Rezort: O ďalších krokoch bude včas informovať minister
Pravda sa s doplnkovými otázkami obrátila priamo na ministerstvo životného prostredia, ktoré však predbiehať nechcelo a zaslalo nám len tlačovú správu k informácii o návrhu.
„Nateraz Vám vieme poskytnúť tlačovú správu, ktorú Vám posielame v prílohe. O ďalších krokoch bude včas informovať priamo pán vicepremiér a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba,“ uviedlo v odpovedi ministerstvo.