Organizácia volieb v USA je vo vysokej miere decentralizovaná. „Voľby nespravuje jeden centrálny systém, ale tisícky štátnych a miestnych systémov,“ uviedol pre Pravdu tlačový atašé amerického veľvyslanectva Benjamin Baughman. Každý zo štátov však má rozsiahly systém vzájomnej kontroly, ktorý zabezpečuje náležité zrátanie hlasov.
„Hlasovanie je súkromnou záležitosťou každej osoby,“ vysvetli Baughman. Americká vláda údaje z jednotlivých krajín o Američanoch voliacich v zahraničí nesleduje a nezhromažďuje. Atašé tiež uviedol, že voľby sa volebným dňom nekončia. „Spočítanie hlasov a dokončenie volebného procesu si môže vyžadovať čas,“ povedal. Posledné prezidentské voľby sa konali v USA 3. novembra 2020. Súčasný prezident Joe Biden však bol za víťaza vyhlásený až 7. novembra po tom, ako získal dostatok hlasov (270) na víťazstvo.
Ako volia Američania v zahraničí
Americké veľvyslanectvo v Bratislave začiatkom októbra svojim občanom pripomenulo, že veľvyslanectvá a konzuláty USA nie sú volebné miestnosti a prezenčné hlasovanie v deň volieb mimo územia Spojených štátov nie je možné Američania žijúci v zahraničí preto museli preto svoje hlasy poslať v predstihu prostredníctvom veľvyslanectiev či pošty.
Čítajte viac Harrisová vs. Trump. Poslancov sme sa pýtali, koho by volili. Komu by dali hlas Michelko, Migaľ, Remišová či Valášek?
Voliči v zahraničí sa najskôr museli zaregistrovať. Následne im bol zaslaný prázdny hlasovací lístok. Ten mohli odovzdať prostredníctvom veľvyslanectva USA bezplatne. Americká ambasáda v Bratislave odporučila, aby tak urobili najneskôr do 4. októbra. „Voliči môžu svoj hlas odovzdať kedykoľvek počas úradných hodín,“ informovalo veľvyslanectvo.
Hlas mohli zaslať aj poštou na vlastné náklady v predstihu, aby bol doručený ešte pred 5. novembrom. Pravidlá v oblasti hlasovania i termíny na zaslanie hlasov sa medzi jednotlivými štátmi USA líšia, niektoré umožňujú aj elektronické hlasovanie. Američania žijúci v zahraničí musia dodržiavať pravidlá svojho domovského štátu. Predčasné hlasovanie či hlasovanie v predstihu bolo možné aj pre voličov na území USA, podľa pravidiel jednotlivých štátov. Do volebného dňa túto možnosť využilo viac než 81 miliónov Američanov.
Občania USA však bývajú po celom svete. Podľa údajov Zväzu Američanov žijúcich v zahraničí (AARO) žije mimo Spojených štátov približne 5,5 milióna Američanov. Z nich je približne 2,9 milióna oprávnených voličov. Aj keď hlasy zahraničných Američanov nie sú rozhodujúce, majú značný podiel na finálnom výsledku volieb.
Čítajte viac Amerika (malá) ako Maďarsko. Prečo Trump obdivuje Orbána?
Na Slovensku býva takmer 1400 občanov USA, veľvyslanectvo však nedisponuje dátami o tom, koľkí z nich sú oprávnenými voličmi a koľkí sa tento rok rozhodli odovzdať svoje hlasy jednému z dvoch kandidátov. Vyplnené hlasovacie lístky totiž Američania mali ešte pred mesiacom poslať priamo volebnému orgánu jedného z 50 amerických štátov podľa miesta trvalého bydliska.
Vzhľadom na to, že americká vláda nezbiera štatistiky o hlasovaní svojich občanov v zahraničí, nie je známe ani to, koho za prezidenta preferujú „slovenskí“ Američania. V niektorých krajinách pritom hlasovanie vysťahovalcov zohráva rozhodujúcu úlohu. Príkladom sú nedávne prezidentské voľby v Moldavsku.
Druhé kolo vyhrala súčasná prezidentka a prozápadná politička Maia Sanduová. Finálny náskok o deväť percentuálnych bodov pred svojím protivníkom Alexandrom Stoianoglomom získala práve vďaka hlasom, ktoré odovzdali občania Moldavska žijúci v zahraničí.
Čítajte viac Slovenka žijúca v USA: Demokrati sklamali mnohých ľudí, ich voliči inklinujú teraz k republikánom
Očakáva sa tesný súboj
Američania sa v utorok rozhodujú medzi demokratickou kandidátkou, súčasnou viceprezidentkou, Kamalou Harrisovou a bývalým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý Bielemu domu šéfoval od januára 2017 do januára 2021. Vo voľbách v roku 2020 prehral so súčasným prezidentom Joeom Bidenom. Dodnes však šíri konšpirácie, že mu víťazstvo ukradli. Harrisová počas leta nahradila pôvodného demokratického kandidáta Joea Bidena, ktorý v júli odstúpil. Na Trumpa zase krátko predtým v štáte Pensylvánia spáchali neúspešný pokus o atentát.
Voliť by mohlo ísť viac ako 155 miliónov Američanov. Očakáva sa tesný súboj a šíria sa obavy, že Trump by v prípade volebnej prehry mohol výsledky napadnúť. Najzásadnejšie budú výsledky zo siedmich tzv. swing states Arizona, Georgia, Michigan, Nevada, Pensylvánia, Severná Karolína a Wisconsin. Rozhodnúť by preto mohli práve tieto štáty, kde sa preferencie voličov často menia.