Zdravotnícka sekcia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR začiatkom týždňa rokovala s ministrom zdravotníctva Šaškom. Ten sľúbil systémové zmeny, ktoré však musia byť v záujme celého sektora zdravotníctva. ANS podľa slov svojho viceprezidenta Igora Pramuka rokovania s ministrom vníma pozitívne. „Predostreli sme mu aj požiadavky nemocníc združených v ANS, ktoré sú na stole už niekoľko mesiacov, no stále neboli doriešené,“ povedal.
Ide pri tom o informácie, ktoré doteraz vo verejných vyhláseniach zdravotníkov nezazneli. ANS žiada od vlády dodatočných 140 miliónov eur pre nemocnice na budúci rok a neistotu v spojitosti s kompenzáciami za dôsledky transakčnej dane a zvýšenej DPH.
„Tých 140 miliónov eur sa použije na pokrytie nárastu mzdových nákladov, ktoré sú výsledkom platnej legislatívy, ako aj na vyššie prevádzkové náklady spôsobené infláciou,” uviedol Pramuk pre Pravdu. Časť týchto prostriedkov bude tiež smerovať na pokrytie vyšších nákladov na energie, zdravotnícky materiál a na udržanie kvality a dostupnosti starostlivosti pre všetkých pacientov.
Čítajte viac Vláda plánuje ušetriť na platoch zdravotníkov desiatky miliónov eur. Aké sú skutočné platy lekárov a sestier?
Požiadavka na takéto navýšenie financií pre nemocnice ANS je podľa zdravotníckeho analytika Šimona Jeseňáka legitímna. „Otázka je, či nemocnice ANS reálne tieto financie dostanú, keďže rozpočet celej krajiny je mimoriadne napätý,” uviedol. „Ak nemáme dostatok zdrojov v štátnom rozpočte, musíme prejsť urýchlene na viaczdrojové financovanie celého sektoru zdravotníctva,“ dodal.
Analytik Martin Vlachynský z INESS uviedol, že každé dodatočné peniaze zlepšia hospodársku situáciu nemocníc. „Zároveň však platí, že peniaze nerastú na strome a štát by musel prehodnotiť niektoré svoje priority, aby našiel dodatočných 140 miliónov eur,” pripomenul. Systém na Slovensku sa podľa neho za posledných 20 rokov dostal do stavu, keď sa všetci účastníci sektora obracajú so žiadosťou o financie na ministerstvo zdravotníctva.
“V lepšom svete by štát určil celkové množstvo verejných zdrojov v zdravotníctve, určil nárok pacienta a nechal zdravotné poisťovne, nech následne vyrokujú so všetkými účastníkmi taký mix zmlúv, ktoré budú produkovať najviac „muziky” pri danom balíku peňazí,” povedal analytik.
Zaťažujúca transakčná daň
Predstavitelia ANS s ministrom diskutovali aj o potrebe upraviť transakčnú daň a DPH v sektore. Transakčná daň okrem súkromných nemocníc a ambulancií zasiahne aj všetky zariadenia, ktoré nie sú príspevkovými organizáciami, teda aj niektoré štátne nemocnice a regionálne nemocnice.
„To, že transakčnú daň budú platiť všetci poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti, vrátane štátnych a.s., a všetci poskytovatelia ambulantnej zdravotnej starostlivosti a naopak, nebudú ju platiť štátne nemocnice, ktoré sú príspevkovými organizáciami ministerstva zdravotníctva, je diskriminačné a na alebo rovno za hranou ústavy,” povedal Jeseňák. Pripomenul, že vláda sa vo svojom Programovom vyhlásení (PVV) zaviazala, že sa bude v zdravotníctve správať prísne nediskriminačne. „Vláda by si mohla prečítať vlastné PVV a riadiť sa ním a správať sa nediskriminačne,” uviedol.
Pramuk zdôraznil, že zdravotníctvo je prísne regulované prostredie, kde si poskytovatelia takéto neplánované výdavky nevedia kompenzovať, na čo upozorňujú aj regulátora – ministerstvo zdravotníctva , ako aj rezort financií. „Žiadame odpustenie alebo kompenzácie za zavedenie transakčnej dane a zvýšenie DPH, ktoré destabilizujú rozpočty nemocníc,“ povedal. Dodal, že konkrétnu výšku kompenzácií by bolo vhodné stanoviť po dôkladnej analýze.
Čítajte viac Tisíce výpovedí lekárov ministra zdravotníctva nepresvedčili. Šaško odmietol diktát odborárov, rokovať bude priamo s nemocnicami
Požiadavka ANS je podľa zdravotníckeho analytika Šimona Jeseňáka na 100 percent legitímna. „Veľmi by som sa čudoval, ak by sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí daň budú musieť platiť, neobrátili na súd s antidiskriminačnou žalobou,“ uviedol.
Zrušenie tejto dane ako celku by bolo podľa Vlachynského jediné dobré riešenie. „Samotná transakčná daň je taká katastrofa pre celú ekonomiku, že odmietam nejaké kompromisy v podobe odpúšťania jedným a kompenzáciám druhým, lebo to povedie len k totálnemu chaosu v administratíve tejto dane,“ uzavrel.
Podľa Jeseňáka existujú dve alternatívy: buď budú platiť transakčnú daň všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, alebo ju nebude platiť nikto. Trh v slovenskom zdravotníctve bol podľa jeho slov už pred zavedením transakčnej dane deformovaný selektívnym a pravidelným oddlžovaním štátnych nemocníc. „Od roku 2006 nás stálo oddlžovanie štátnych nemocníc už tri miliardy a aktuálny dlh (všetky záväzky štátnych nemocníc) činil k 30. Júlu 2024 1,4 miliardy eur,“ uviedol analytik.
Skúška ohňom pre Šaška
Poslanci NR SR v stredu (6. novembra) schválili vládnu novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá sestrám, pôrodným asistentkám i ďalším skupinám zdravotníkov garantuje pôvodný rast platov. Lekári však tvrdia, že vláda neplní požiadavky memoranda z roku 2022 vrátane garantovaného zvyšovania platov. Žiadajú aj, aby vláda verejne deklarovala, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Od minulého týždňa už viac než 3300 lekárov podalo výpovede, uviedlo Lekárske odborové združenie (LOZ). Začínajú zvažovať aj výpovede z nadčasov.
Čítajte viac Zdravotné sestry žiadajú plán stabilizácie a varujú pred kolapsom. Šaško: Vytvárate zbytočné napätie
Tieto výpovede podľa Pramuka predstavujú vážne ohrozenie stability celého zdravotného systému na Slovensku. „Preto je kľúčové, aby minister zdravotníctva bezodkladne otvoril rokovania s Lekárskym odborovým združením,“ uviedol. „Bola to vláda, ktorá v roku 2022 podpísala memorandum s LOZ, a preto by vláda mala urobiť maximum pri riešení súčasnej krízy a nezopakovala pri tom chyby z minulosti,“ povedal
Predchádzajúce memorandum z roku 2022 podľa Pramuka neobsahovalo konkrétne opatrenia na zaistenie dostupnosti lekárov v nemocniciach, ako napríklad záväzok, aby lekári mali jeden plnohodnotný úväzok v jednom zariadení namiesto viacerých úväzkov na rôznych miestach. „Takýto prísľub by zabezpečil väčšiu dostupnosť zdravotníkov a lepšiu starostlivosť pre pacientov,“ hovorí viceprezident ANS.
Táto jeseň je podľa Jeseňáka pre ministra Šaška skúška ohňom. „Je na ňom, či sa bude vláda správať k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti férovo a rovnako, alebo diskriminačne,“ povedal. „Štát je mizerný vlastník, ktorý je navyše v obrovskom konflikte záujmov. Zákony vytvára, dohliada nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, no je zároveň jej poskytovateľom prostredníctvom nemocníc a aj nákupcom zdravotnej starostlivosti cez poisťovne,“ vysvetlil analytik. Štát by podľa neho nemal prevádzkovať nemocnice a vlastniť zdravotnú poisťovňu (VšŽP).