Obsadenie pozície šéfa parlamentu zrejme mala koalícia dopredu lepšie premyslieť. Po tom, čo Pellegrini zvíťazil v boji o Prezidentský palác, mal podľa zákona prestať vykonávať mandát poslanca, a aj šéfa NR SR. Novozvolený prezident takmer hneď priznal, že prehliadol výklad ústavy, ktorá jasne hovorí, že mu funkcia zaniká dňom zvolenia, čo potvrdili aj ústavní právnici.
Nemali čas na dobré riešenie
Koalícia tak fakticky nemala čas na to, aby sa dohodla na novom predsedovi parlamentu. Riešenie, aspoň dočasné, mali strany vyhľadať v priebehu pár hodín. Tak padlo rozhodnutie, že poverenie viesť parlament dostane Peter Žiga (Hlas), a to až do momentu, kým sa koaličné strany nedohodnú na mene nového predsedu. Ten moment doteraz nenastal. Dôvodom sú spory o to, ako majú byť rozdelené funkcie po prezidentských voľbách.
Hlas totiž trvá na dodržaní koaličnej zmluvy, podľa ktorej strane patrí stolička predsedu parlamentu a sedem rezortov vo vláde. SNS zastáva názor, že po prezidentských voľbách má Hlas viac mocných postov, než by mu malo patriť. Prezidentskú stoličku totiž ráta do zbierky sociálnych demokratov, aj keď Peter Pellegrini po zvolení za hlavu štátu zo strany vystúpil. Danko tiež trvá na tom, že bývalý šéf Hlasu sa stal víťazom volieb vďaka podpore voličov SNS.
Na mieste by preto podľa národniarov bolo strane nejakým spôsobom poďakovať, a preto si nárokujú uvoľnenú stoličku predsedu parlamentu. Záujem o tento post mal osobne predseda SNS Andrej Danko. Jeho kandidatúru opakovane podporuje aj šéf najväčšej vládnej strany Smer Robert Fico. Strana Hlas a jej predseda Matúš Šutaj Eštok na čelo parlamentu navrhujú súčasného ministra investícií a regionálneho rozvoja Richarda Rašiho; iné mená sa ani neskloňujú.
Spor o post je dočasne zmrazený, keďže žiadna strana nechce ustúpiť. Premiér Fico doň zasahuje len sporadicky, stanovisko má však stále rovnaké – buď sa na čelo NR SR postaví Danko, alebo parlament bude mať až do konca volebného obdobia dočasne povereného predsedu Žigu.
Prečo situáciu treba riešiť?
Súčasný stav však nevyhovuje najmä parlamentným politikom. Kým štandardne Národnú radu riadi a reprezentuje päť ľudí – teda predseda a štyria podpredsedovia – v súčasnosti sa tejto agende venujú len traja: poverený šéf Žiga z Hlasu a dvaja koaliční podpredsedovia Tibor Gašpar (Smer) a Andrej Danko (SNS). Štvrtého – opozičného – podpredsedu Michala Šimečku (PS) koalícia odvolala z funkcie v septembri.
Čítajte viac Koalícia rozhodla: Šimečka končí ako podpredseda NR SR. Za jeho odvolanie hlasovalo 76 poslancov
V praxi sa to prejavilo tak, že Danko, Žiga a Gašpar musia byť počas schôdzí v parlamente takmer nepretržite a medzi sebou si rozdeľovať hodiny, ktoré predtým pripadli Pellegrinimu aj Šimečkovi. Viesť schôdzu niekoľko hodín alebo dokonca dní nie je jednoduché. Vedúci podpredseda musí mať dobrý prehľad v programe a prísne dohliadať na dodržiavanie rokovacieho poriadku, aby sa návrhy zákonov schvaľovali plynulo a v súlade so všetkými pravidlami.
Navyše Žiga ako poverený šéf parlamentu nielenže riadi schôdze, ale má aj množstvo protokolárnych povinností vrátane absolvovania oficiálnych návštev, čo znamená viac hodín pre Gašpara a Danka. Tibor Gašpar sa preto už vzdal pozície šéfa výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Vysvetlil, že potrebuje viac času na vykonávanie funkcie podpredsedu parlamentu.
Situáciu zhoršuje aj trvajúca kríza vo vnútri koalície. Po tom, čo sa Danko dostal do konfliktu s predstaviteľmi Hlasu, začal sa mu rozpadať aj vlastný poslanecký klub. Od národniarov odišiel Rudolf Huliak a ďalší dvaja poslanci, takže koaličné strany majú v parlamente len tesnú väčšinu 76 hlasov.
Huliakovci síce sľubujú podporu Ficovej vlády v parlamente, no minulý týždeň takmer ohrozili hlasovanie o dôvere ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (nominantka SNS) a ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi (Smer). Žiadajú totiž, aby sa s nimi koaličné strany rozprávali a umožnili im podiel na moci.
Čítajte viac Huliak, Danko a Taraba kvôli egám rozbíjajú koalíciu. Za koho huliakovci vlastne "kopú"?
Kompromisné riešenie
Národniari sa pred mesiacom zmiernili a v koalícii sa objavila nová myšlienka – predsedom parlamentu by mal byť šéf Hlasu a súčasný minister vnútra Šutaj Eštok. SNS avizovala, že ho v hlasovaní podporí. Predseda sociálnych demokratov pred médiami odmietal, že by mal záujem o post v parlamente. Na priamu otázku však reagoval výrazom „nikdy nehovor nikdy“. Téma v koaličných kuloároch zrejme neuhasla a najnovšie ju oživil podpredseda Hlasu Erik Tomáš.
V relácii TA3 „V politike“ vyhlásil, že o nominácii Šutaja Eštoka na vysoký post sa v koalícii naďalej hovorí. Dodal tiež, že zvolenie šéfa parlamentu z radov Hlasu už podporuje aj predseda vlády Fico, ktorý doteraz na tento post podporoval skôr Danka. Vyriešenie krízy v parlamente by sa tým pádom mohlo podariť ešte do konca roka, ako to chce Hlas.
Otázne však je, či má Šutaj Eštok o takýto presun záujem. Z hľadiska ústavného postavenia predsedu Hlasu je to posun vyššie, vysvetľuje pre Pravdu politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč. „Za istých okolností ho to môže mocensky posilniť, keďže de iure by jeho pozícia bola silnejšia než pozícia predsedu vlády, v ktorej ‚slúži‘ ako minister vnútra,“ hovorí politológ.
Či na takéto posilnenie aj siahne, je len na šéfovi Hlasu, zdôrazňuje. „Bude to závisieť od toho, ako by uchopil túto pozíciu a či má ambíciu byť suverénnym politikom a predsedom silnej, suverénnej strany, alebo nie je jeho ambíciou ‚slúžiť‘ Robertovi Ficovi,“ uvažuje Lenč.
Ak by sa Šutaj Eštok pre zmier v koalícii rozhodol odstúpiť z ministerstva vnútra, bolo by treba zaňho hľadať náhradu. Podľa slov Erika Tomáša ju Hlas ani koalícia zatiaľ nemajú. Rezort vnútra si však už nárokuje Dankova strana. „SNS je ochotná prenechať post predsedu parlamentu, ale požaduje za to v tejto chvíli ministerstvo vnútra,“ povedal poslanec SNS Roman Michelko. Ubezpečil, že národniari majú na čelo rezortu vnútra vytypovaných ľudí.
Čítajte viac Danko: Poslanci za SNS sa nenechajú vydierať. Je mi ľúto, že onkologicky chorý poslanec musel prísť hlasovať
Prečo premiér nerieši spor?
Politológ Lenč aj jeho kolega z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík však nepovažujú za reálnu možnosť, aby SNS dostala do svojho portfólia štvrté ministerstvo. Strana má totiž po odchode huliakovcov v parlamente len siedmich poslancov, čo nestačí ani na založenie klubu. Ak by strana, ktorá stráca poslancov, dostala pod svoje krídla silový a zároveň najväčší rezort, bolo by to výrazné posilnenie pozície SNS vo vládnom trojlístku.
„SNS v aktuálnom postavení nemá žiadne ‚karty‘, s ktorými by mohla hrať, a nemá nič, čo by mohla ponúknuť do vyjednávania,“ zdôrazňuje Lenč. „Nedáva to žiadnu logiku,“ súhlasí s ním Štefančík.
Na nápad národniarov tvrdo zareagoval aj samotný Šutaj Eštok. „Hlas podľa platnej koaličnej zmluvy nesie a bude niesť zodpovednosť za sedem kľúčových rezortov vrátane ministerstva vnútra a predsedu parlamentu. Na tom sa určite nič meniť nebude!“ napísal na sociálnej sieti. Spor dvoch strán teda vyzerá na pokračovanie a nebude ukončený ani po polroku.
Aj Hlas, aj SNS už niekoľkokrát verejne vyzvali premiéra, aby ich spor vyriešil. Robert Fico však dáva od konfliktu ruky preč a hovorí, že sa majú partneri dohodnúť sami. Podľa trnavského politológa sú hry o post predsedu parlamentu primárne hrami, ktoré rozohráva Robert Fico, a súčasný stav premiérovi vyhovuje.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
„Andrej Danko je len figúrkou, ktorou v nich posúva. Vyhovuje mu to najmä z dvoch dôvodov. Po prvé, platí známe pravidlo ‚rozdeľuj a panuj‘. Robert Fico rozdeľuje koaličné strany a ich konflikt mu dáva viac moci, keďže každý z partnerov sa vždy utieka k nemu o radu a pomoc,“ hovorí odborník. Po druhé, skutočnosť, že Hlas nie je schopný presadiť svoj nárok na post predsedu parlamentu, oslabuje túto stranu v koalícii i v očiach verejnosti. „A to je presne to, čo chce Robert Fico – oslabený a od neho závislý Hlas-SD,“ predpokladá Lenč.
Štefančík z Ekonomickej univerzity však upozorňuje, že tento postoj sa premiérovi môže vypomstiť. „Ani šéfovi najsilnejšej vládnej strany však tento stav vyhovovať nemôže. Hádže totiž na koalíciu zlé svetlo, robí koalíciu impotentnou a nedôveryhodnou,“ uviedol pre Pravdu. Zdôrazňuje preto, že zvolenie šéfa NR SR čo najskôr by bolo posilnením celej koalície.
„Znamenalo by to totiž, že prekonali jeden z dôležitých problémových bodov svojho vládnutia. Vládne strany sa po zvolení nového šéfa budú môcť sústrediť na riešenie aktuálnych problémov. Napríklad, ako zlepšovať životnú úroveň nielen svoju, ale aj ďalších 5,5 milióna občanov, ktorí žijú v tejto krajine,“ podotkol.