Pravda sa pozrela primárne na príjmy prezidentov, predsedov parlamentov, premiérov a ministrov troch vlád, lídrov strán, ktoré sú aktuálne v parlamente, a šéfov kľúčových štátnych inštitúcií.
Danko si polepšil o 400-tisíc
Spomedzi nich jasne dominoval líder SNS Danko, ktorý síce vo verejnej funkcii zarobil len niečo vyše 12-tisíc eur, no príjmy mimo nej predstavovali takmer 400-tisíc. Okrem funkcie lídra SNS v majetkovom priznaní za rok 2023 uviedol ako inú podnikateľskú činnosť advokáciu. „Z podnikania a advokácie,“ reagoval Danko stručne na otázku Pravdy, ako sa mu státisíce podarilo zarobiť.
Rok predtým pritom vykázal nulové príjmy. Bol dokonca šikovnejší ako jeho „právnickí“ a politickí kolegovia – premiér Robert Fico, ktorý zarobil spolu niečo vyše 100-tisíc eur, a minister obrany Robert Kaliňák. Kým Fica pri výkone právnickej profesie veľmi nevidno, Kaliňák sa v talári na lavičke obhajoby objavoval často vo viacerých mediálne známych prípadoch.
Čítajte viac SNS: Hrubé verejné vystupovanie a arogantné správanie Huliaka ubližuje národnej politike
Napriek tomu, že podľa majetkového priznania inú činnosť nevykonáva a z verejnej funkcie člena vlády a poslanca zarobil necelých 19-tisíc, právnická firma, ktorú založil v roku 2019, aby „bránil dobré meno Smeru“ zarobila v roku 2023 vyše 600-tisíc. Druhým najbohatším sa podľa príjmov za minulý rok stal šéf NBS Peter Kažimír, ktorého príjmy sa tradične radia k tým najvyšším. Z verejnej funkcie guvernéra zarobil niečo vyše 83-tisíc, z ostatných príjmov sa obohatil o takmer 281-tisíc eur. „NBS viac informácií o platoch vrcholových manažérov nad rámec údajov uvedených vo výročnej správe nezverejňuje,“ reagovalo NBS na otázku o vedľajších príjmoch guvernéra. Vo výročnej správe za rok 2023 je uvedená suma 252 858 eur ako čistý príjem zahŕňajúci všetky príplatky, benefity, odmeny, príspevky a funkčné požitky členov Bankovej rady NBS vo funkcii k 31. decembru 2023. Kažimír aktuálne čelí súdnemu vyjednávaniu, kde vysvetľuje 60-tisícový úplatok.
Do tretice je na tom najlepšie exminister Dovhun, ktorý ako úradnícky šéf hospodárstva zarobil necelých 45-tisíc a mimo verejnej funkcie si prilepšil o takmer 210-tisíc. Okrem funkcie ministra uviedol v majetkovom priznaní, že je členom Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. Prvú top päťku uzatvárajú Ľudovít Ódor a Ján Tóth. Ódor ako úradnícky premiér a predtým ako člen Bankovej rady SR zarobil viac ako 122-tisíc a rovnakú sumu si na účet pripísal aj mimo verejnej funkcie. Spolu si tak na účet pripísal niečo vyše 245-tisíc eur.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth si celkovo v roku 2023 prilepšil takmer o 196-tisíc eur, pričom iný príjem tvorí zárobok vo výške 102-tisíc a ako vedľajšie zamestnanie takisto uviedol NBS. Ak by sme v rebríčku zohľadnili aj členov predsedníctiev kľúčových inštitúcií, nielen šéfov, medzi favoritov by jednoznačne patrili bývalí a súčasní členovia Bankovej rady NSB. Ide o Ľuboša Pástora, ktorý ako člen Bankovej rady NBS zarobil takmer 216-tisíc a mimo tejto funkcie takmer 940-tisíc, a jeho kolegu Karola Mrvu s celkovým zárobkom takmer 600-tisíc.
Pástor vyše 20 rokov prednáša na University of Chicago Booth School of Business a podieľa sa aj na riadení Centra pre výskum cenných papierov a Fama-Millerovho centra. Už minulý rok hovoril, že väčšina „iných“ príjmov je priamo od jeho zamestnávateľa, teda americkej univerzity a zvyšok sú honoráre za odbornú činnosť v USA, prednášky či publikácie. Súčasní členovia Bankovej rady NBS uvedení na ich webovej stránke sa takisto nemôžu sťažovať. Vladimír Dvořáček zarobil vyše 260-tisíc a Dušan Jurčák takmer 153-tisíc.
Transparency International Slovensko zverejnilo aj štyroch poslancov, ktorí v minulom roku zarobili viac ako stotisíc eur. Ide o dvoch poslancov Smeru – Vladimíra Baláža (124-tisíc, z toho niečo vyše 47 z verejnej funkcie) a Jozefa Habánika (116-tisíc, z toho takmer 48-tisíc z verejnej funkcie), poslanca Hlasu Karola Janasa (110-tisíc, z toho 72-tisíc z verejnej funkcie) a poslanca hnutia Slovensko Júliusa Jakaba, ktorý pôsobil aj ako vedúci Úradu vlády a bol členom dvoch firiem (105-tisíc, z toho takmer 80-tisíc z verejnej funkcie).
Medzi najbohatšími aj prezidentka či šéf Vojenského spravodajstva
Po Tóthovi nasleduje exprezidentka Zuzana Čaputová so zárobkom takmer 184-tisíc eur. Jej nástupca prezident Peter Pellegrini minulý rok ešte ako poslanec zarobil niečo vyše 48-tisíc. Po nej nasleduje nový minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi (nom. SNS), ktorý si z celkového zárobku vyše 170-tisíc prilepšil príjmom mimo verejnej funkcie o viac ako 145-tisíc eur. Pravda ministra oslovila s otázkou, z akých príjmov zárobok pochádza. K najbohatším patrí aj bývalý a súčasný šéf Finančnej správy – Jiří Žežulka a Jozef Kiss.
Žežulka si prilepšil o niečo vyše 156-tisíc len z výkonu verejnej funkcie. Bývalý šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Kiss sa stal šéfom Finančnej správy 15. decembra potom, čo sa Žezulka rozhodol odstúpiť, a do funkcie šéfa daniarov ho vymenoval minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Kiss predtým mesiac zastával funkciu dočasného riaditeľa Letových prevádzkových služieb iba mesiac. Podľa majetkového priznania zarobil niečo vyše 148-tisíc eur.
Na najvyšších priečkach sa nachádza už tradične aj Róbert Kleštinec, ktorý si ako šéf Vojenského spravodajstva zarobil takmer 147-tisíc eur, ale aj bývalý riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Ľuboš Machaj, ktorému funkcia riaditeľa vyniesla 130-tisíc eur. Machaja vláda odvolala z postu riaditeľa potom, čo došlo k zrušeniu RTVS a zriadeniu novej verejnoprávnej inštitúcie – Slovenský rozhlas a televízia (STVR). Dočasným riaditeľom je Igor Slanina, ktorého majetkové priznanie zatiaľ zverejnené nebolo.
Foto: Pravda
Vláda zrušila v rámci veľkej novely trestných kódexov aj Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) kvôli čomu čelila kritike aj z radov členov Európskej komisie (EK) a ohrozené boli aj európske peniaze. Šéfom ÚŠP bol Daniel Lipšic, ktorý ako špeciálny prokurátor zarobil takmer 125-tisíc eur. Jeho nadriadený Maroš Žilinka ako generálny prokurátor pritom zarobil okolo 77-tisíc. Na podobnej úrovni boli aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský (72-tisíc eur) či predseda Národného kontrolného úradu Ľubomír Andrassy (76-tisíc eur).
Po Lipšicovi nasleduje bývalý úradnícky minister zdravotníctva Michal Palkovič s celkovým zárobkom necelých 124-tisíc eur, z čoho takmer 79-tisíc pochádzalo z iných príjmov a Vladimír Puchala, ktorý ako šéf Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) zarobil vyše 103-tisíc. Posledným v rebríčku je súčasný premiér Fico, ktorý vo funkciách premiéra, poslanca a advokáta vykázal príjem takmer 102-tisíc eur.
Pomerne dobre sú na tom aj predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta (88-tisíc eur) či bývalý šéf Slovenskej informačnej služby (SIS) Michal Aláč (takmer 85-tisíc). Jeho nástupca Pavol Gašpar zarobil v minulom roku ako štátny tajomník a námestník SIS len necelých 11-tisíc napriek tomu, že vlastní niekoľko luxusných domov, na ktoré si podľa jeho slov „zarobil“. Niečo vyše 90-tisíc si na účet pripísal bývalý úradnícky šéf rezortu investícií Peter Balík, pričom z iných príjmov pochádza takmer 53-tisíc eur. Zhruba 75-tisíc eur zarobil aj líder KDH Milan Majerský ako poslanec a prešovský župan. Mimo príjmov z verejnej funkcie pritom zarobil okolo 63-tisíc eur. Pôsobil na Prešovskej univerzite.
Priznania prekonali rekord
Predsedníčka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Veronika Remišová (Za ľudí) oznámila zverejnenie majetkových priznaní verejných funkcionárov na webovej stránke Národnej rady za rok 2023. Ako uviedla, tento krok prekonal minuloročný rekord, keďže počet priznaní vzrástol na 1 716, čo je o viac než 550 ako v roku 2020 pred novelou Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Čítajte viac Kažimír sa chce brániť: Peniaze na úplatok mali inú štruktúru než tvrdí Imrecze. S miliónom „bol na nule“
Remišová dodala, že po kontrole výbor zistil, že 85 verejných funkcionárov podalo priznanie po termíne a 15 ho nepodalo vôbec, čím voči nim výbor začal konania podľa ústavného zákona. „Taktiež bolo za kalendárny rok 2023 podaných 338 oznámení pri ujatí sa verejnej funkcie. Výbor začal 235 konaní, pričom 82 z týchto prípadov skončilo udelením pokuty. Zároveň bolo prijatých 351 uznesení, pričom 157 bolo zamietnutých,“ informovala Remišová.
Predsedníčka výboru taktiež kritizovala, že v určitých prípadoch, týkajúcich sa vysokopostavených funkcionárov, poslanci koalície zmarili otvorenie konania napriek jasným dôkazom porušenia ústavného zákona. Spomenula napríklad zamietnutie konania vo veci guvernéra NBS Petra Kažimíra či ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej či zamietnutie pokuty pre poslanca a splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie Petra Kotlára. Remišová varovala pred selektívnou spravodlivosťou a zdôraznila potrebu rovnakého prístupu ku všetkým funkcionárom. Navrhla, aby majetkové priznania a pokuty posudzoval nezávislý úrad, aby sa predišlo možnostiam zasahovania vládnej koalície, ktorá má vo výbore väčšinu.