Slovensko sa stalo členským štátom Severoatlantickej aliancie až v roku 2004 po tom, ako mu na konci 90. rokov ušiel vlak. Od kedy sa na summite vo Walese vedúci predstavitelia NATO dohodli, že sa do desiatich rokov posunú najmenej k dvom percentám HDP, uplynulo už desať rokov. Hoci sa bezpečnostná situácia vo svete podstatne zhoršila, a to aj tesne za našimi hranicami, Slovensko svoj záväzok od vtedy splnilo len niekoľkokrát.
Trump bude tlak zvyšovať
Vyšším požiadavkám sa Trump nebránil ani počas predchádzajúceho mandátu. Svoju predstavu potvrdil aj vo februári počas kampane, keď spomínal pred svojimi priaznivcami na stretnutie s prezidentom istej „veľkej krajiny“. Vyjadril sa, že pokiaľ krajiny NATO nebudú dávať dosť a napadne ich Rusko, USA im pod jeho vedením neprídu na pomoc. V takomto prípade by dokonca Rusko povzbudil, „nech si robí, čo chce“. Podobne kontroverzných vyjadrení má za sebou viac, v roku 2017 hrozil, že USA z aliancie vystúpia.
Analytik Globsecu a bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský vysvetľuje, že u Trumpa ide o dlhodobé presvedčenie, že USA vynakladajú na obranu násobne viac ako ostatní členovia NATO. Dá sa preto podľa neho predpokladať, že v tom bude pokračovať aj jeho nová vláda. Wlachovský podotýka, že v čase najväčšieho vojnového konfliktu od konca druhej svetovej vojny by to malo byť v prirodzenom záujme štátov.
„Domnievam sa, že prezident Trump bude priamo i sprostredkovane tlačiť na EÚ, aby zvyšovali obranné výdavky a prevzali na seba väčší diel zodpovednosti za svoju obranu i medzinárodnú bezpečnosť,“ uviedol pre Pravdu.
Bývalý veľvyslanec pri NATO (2021 – 2024) Peter Bátor pripomína, že výdavky vo výške dvoch percent HDP na obranu boli naprojektované v čase mieru a Trump o zvyšovaní investícií hovoril už pred rokom 2020. Inak tomu podľa neho nebude ani teraz. „Očakávam, že Donald Trump bude vyvíjať oveľa väčší tlak na viac ako dve percentá a to číslo môže ísť aj ďaleko na tri percentá,“ uviedol Bátor pre Pravdu.
Jeho predchodca na poste veľvyslanca pri NATO a súčasný poslanec PS Tomáš Valášek (2013 – 2017) podotýka, že naše obranné potreby nedefinuje Trump, ale geografická poloha a veľkosť a tiež dianie v Európe. Slovensko sa nachádza nielen na okraji NATO, ale aj Európskej únie, a navyše susedí s Ukrajinou, ktorú napadli ruské vojská.
„Ak chceme aby Aliancia bola schopná brániť svojich členov, aj my budeme musieť navýšiť počet vojakov nasaditeľných do boja či posilniť ťažkú mechanizovanú techniku. To sa nedá bez poctivých výdavkov na obranu, hlavne ak máme resty aj inde – napríklad vo výbave a ubytovaní vojakov,“ uviedol pre Pravdu.
Niektorí bezpečnostní pozorovatelia upozorňujú, že Trumpa príspevok Európy na obranu v zmysle toho, aby bola Európa silnejšia, nezaujíma. Skôr mu ide o biznis a nákup amerických zbraní. Na jednej strane sa dá podľa nich súhlasiť s tým, že aj čiastočne pre Trumpa investuje Európa viac do obrany, no v prvom rade je to pre ruskú hrozbu a dohodu z Walesu, ku ktorej došlo ešte počas mandátu Baracka Obamu.
Podľa bývalého ministra obrany Martina Sklenára by množstvo modernizačných projektov, ktoré na Ministerstve obrany SR (MO SR) prebiehajú, malo umožniť vedeniu minúť nielen minimum, ku ktorému sme sa zaviazli, ale aj viac. „Projektov je dosť, dodávateľov tiež, Ozbrojené sily SR (OS SR) potrebujú modernizáciu techniky a infraštruktúry v obrovských objemoch,“ povedal Pravde.
Zabrzdiť nás môže konsolidácia
Za posledných desať rokov sa Slovensku podarilo vynaložiť na obranu záväzné dve percentá napríklad minulý rok, čím sa podľa NATO zaradilo medzi jedenásť krajín z vtedajších 31 členských krajín aliancie. Bývalý generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg ešte v marci konštatoval, že zatiaľ čo v roku 2014 splnili dvojpercentný cieľ len tri krajiny, tento rok to budú dve tretiny.
Celkové obranné výdavky na rok 2024 boli narozpočtované takisto vo výške dvoch percent, čo predstavuje 2,63 miliardy eur, no zrejme ich minúť nedokážeme. Budúci rok to má byť 2,8 miliardy.
| Rozpočet | Skutočnosť | |||
| Suma v eurách | HDP | Suma v eurách | HDP | |
| 2024 | 2,60 mld. | 2% | 2,1 mld. OS* | 1,61 % OS* |
| 2023 | 2,09 mld. | 2,01% | 2,13 mld. | 1,70% |
| 2022 | 1,33 mld. | 1,80% | 1,96 mld. | 1,80% |
| 2021 | 1,22 mld. | 1,76% | 1,72 mld. | 1,70% |
| 2020 | 1,60 mld. | 1,65% | 1,79 mld. | 1,90% |
*očakávaná skutočnosť
Zdroj: mosr.sk
Či by bol pre Slovensko problém investovať viac ako sú dve percentá je podľa Bátora na politickom rozhodnutí. Vzhľadom na stav v akom sú naše ozbrojené sily, to však podľa neho nie je dosť a nielenže to poškodzuje našu bezpečnosť, obranu a armádu, no voči spojencom v NATO nás to stavia do pozície nedôveryhodného spojenca.
To, či by sme mohli dávať viac podľa Valáška závisí od hospodárenia vlády a sily ekonomiky. Vzhľadom na konsolidačný balík prijatý štvrtou vládou Roberta Fica by to teda mohol byť problém. Šetriaci balík, transakčná daň či nastavenie pomoci s cenami energií budú podľa neho znamenať, že menej peňazí bude na všetko. A teda aj na obranu, i keď sa k dvojpercentnému výdavku vláda sama zaviazala vo svojom programovom vyhlásení.
Dve percentá sú minimom aj podľa Wlachovského. Dôvodom je okrem iného to, že susedíme so štátom, ktorý je vo vojne. „Robíme to pre seba! Bez bezpečnosti nie je nič – ani ekonomická prosperita. Samozrejme stav slovenskej ekonomiky nie je dobrý, bolo nutné prijať konsolidačný balíček, ale jeho obsah nepovažujem za šťastný, pretože v ňom nevidím zmysluplné škrty na strane verejných výdajov a rozvojové impulzy pre podnikateľskú sféru, naopak,“ skonštatoval.
Nevyužitá pol miliarda eur
Sklenár si myslí, že trend skutočných výdavkov na obranu je znepokojujúci. Hoci sú investície rozpočtované na úrovni dvoch percent až do roku 2027, „aby vyzerali dobre doma a v NATO,“ je podľa neho evidentné, že ministerstvo obrany rozpočet minúť nedokáže. V tomto roku je to podľa neho viac ako pol miliarda eur.
„Peniaze mali ísť na nákupy a opravy techniky a infraštruktúry, a sú nenahraditeľne preč. 330 miliónov eur ostáva v roku 2024 nevyčerpaných len na modernizáciu – za to mohlo MO SR napríklad už tento rok splatiť takmer celú cenu vrtuľníkov Viper. Na prevádzke zostane nevyužitých 178 miliónov euro. Personálne výdavky sú povinnou položkou, takže je pravdepodobné, že sa nebude zrealizovať plánovaná údržba a oprava infraštruktúry a techniky Ozbrojených síl SR,“ uviedol na sieti Linkedin.
Foto: rokovania.gov.sk
Na aké modernizačné projekty išli tento rok peniaze, čo rezort nakupoval a či skutočne zostane nevyužitá pol miliarda eur sme sa pýtali aj ministerstva obrany. Jeho hovorca nám vysvetlil, že na odpovede si budeme musieť ešte počkať. Detailný rozpis je utajovanou skutočnosť, podrobnosti o niektorých projektoch budú zverejnené až v rámci Záverečného účtu rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany zrejme až budúci rok.
Sklenár predpokladá, že rezort platil predovšetkým splátky modernizačných projektov, ktoré boli uzatvorené ešte v predchádzajúcom období. Kolesové vozidlá 8×8, pásové obrnené vozidlá alebo obstaranie munície. Detaily nie sú známe ani o tom, ako napreduje obstaranie systému protivzdušnej obrany z Izraela.
Najväčšou novou pripravovanou investíciou je spustenie výstavby nemocnice v Prešove. Či je však takáto investícia skutočne investíciou do obrany v pravom slova zmysle, je otázne. Podľa metodiky NATO ju podľa Sklenára s najväčšou pravdepodobnosťou nebude možné zarátať do výdavkov na obranu a v praxi sa reálna úroveň výdavkov o túto sumu ďalej zníži.
Prečo by však pol miliarda eur mala byť „nenahraditeľne preč“? Sklenár vysvetlil, že pravidlá vyžadujú, aby rozpočtové kapitoly na konci roka vrátili všetky prostriedky, ktoré nedokážu alebo nechcú minúť. Aby sa dali preniesť do budúceho roka, ministerstvo by muselo za tieto peniaze zazmluvniť nové dodávky a služby. Ak by rezort mal takúto ambíciu, uvádzal by ako „očakávanú udalosť“, že ich do konca roka minie.
„MO SR má plánované výdavky v rozpočte na úrovni dve percentá HDP. Teda napríklad na rok 2024 je to približne 2,6 mld. eur a na rok 2025 približne 2,7 mld. eur. Ak MO SR v roku 2024 nevyužije 500 miliónov eur a chcelo by ich využiť v budúcom roku, musel by sa limit výdavkov zvýšiť v roku 2025 na 3,2 mld. eur. To by znamenalo prijatie nového zákona o štátnom rozpočte v NR SR v priebehu roka 2025, čo je veľmi nepravdepodobné,“ ozrejmil.
Sklenár podotýka, že proces verejného obstarávania v obrane je náročný a môže mať dopad na schopnosť včas využiť všetky prostriedky. Na vysporiadanie sa so všetkými výzvami však vláda mala celý rozpočtový rok.
„Taký obrovský objem nevyužitých finančných prostriedkov v rozpočte na konci roka navyše zvádza k improvizácii pri ich využívaní, čo je z pohľadu napĺňania dlhodobého plánu rozvoja ozbrojených síl veľmi problematické a môže viesť aj k neefektívnemu využitiu týchto prostriedkov,“ hovorí.
Ako to ovplyvní naše vzťahy s USA
Trojica diplomatov Wlachovský, Valášek a Bátor sa zhodla, že ak nebudeme vynakladať na obranu dosť prostriedkov, vplyv na naše vzťahy s Amerikou na čele s Trumpom to môže mať. „Nepoužil by som slovo ohrozenie, ale jednoznačne to nepomôže pozitívnej atmosfére v nich. Najmä, ak už máme z minulosti skúsenosť, že Trump si na číslach zakladá a jeho vyjadrenia na adresu tých, ktorí si svoje záväzky, najmä tie finančné a materiálne, neplnia, sú a budú veľmi tvrdé,“ myslí si Bátor.
Valášek podotýka, že ak by sme svoj záväzok neplnili, ublížili by sme tým najmä sebe. Investície do obrany sú podľa neho prevencia a treba ich robiť pred krízou. „Takže ak ich táto vláda podcení, na jej zlyhanie môžeme pokojne doplatiť o niekoľko dlhých rokov neskôr. To už súčasných vládnych politikov nebude zaujímať, ale my ako občania na to môžeme škaredo doplatiť,“ myslí si.
Výhrady mal Trump v minulosti nielen voči členom NATO, ale aj Európskej únii, ktorú vníma skôr ako svojho konkurenta. Viní ju „z kradnutia“ pracovných príležitostí v USA. Trump je podľa Valáška nastavený tak, že Európania sa nemajú čo spoliehať na Ameriku v otázke bezpečnosti a obrany. „A v tom sa nemýli,“ myslí si poslanec.
S Trumpom v tomto Bátor súhlasí. Čakať na to, kto nám príde pomôcť sa nemusí vyplatiť. „Bude chcieť, aby sa podľa neho Európa prestala viezť na chrbte amerických investícií do obrany. Bude chcieť, aby sme si začali niesť vlastný diel zodpovednosti. A tu s ním súhlasím, že nemôžeme stále len čakať, kto nám príde pomôcť. Musíme novej americkej administratíve dokázať, že Európa začína konečne vlastnú bezpečnosť a obranu brať vážne. Vtedy bude aj partnerstvo a spojenectvo s USA, aj v rámci NATO silnejšie,“ dodal bývalý veľvyslanec pri NATO.