Ak by kvórum na úrovni siedmich percent platilo už v predčasných voľbách 2023, do NR SR by sa dostali štyri strany. Na koalíciu by stačili mandáty Smeru a Hlasu alebo pre Progresívneho Slovenska (PS) a hnutia Slovensko. Dnes by bola situácia už iná. PS by o najbližších spojencov prišlo a ak by sa Smer a Hlas spojili s Republikou mohli by podľa posledných prieskumov získať až 100 mandátov.
Opozícia varuje, že ide o veľmi nebezpečný návrh, špeciálne, pokiaľ o ňom hovorí Fico. Líder Hlasu naopak myšlienku víta a je pripravený o nej diskutovať. Prezident Pellegrini nateraz odporučil premiérovi, aby sa radšej venoval reálnym témam.
Na zmenu systému stačí 76 hlasov
„Hovorím o budúcnosti, vôbec nehovorím o zmenách pre toto obdobie,“ hovoril premiér šéf Smeru Robert Fico v Sobotných dialógoch. Napriek tomu načrtol pomerne jasnú predstavu. Základnou zmenou systému by bolo navýšenie kvóra potrebného na vstup do parlamentu na sedem percent. Do parlamentu by sa tak dostalo menej strán, už dnes majú niektoré z nich problém prekročiť aj súčasnú päťpercentnú hranicu. O téme chce premiér hovoriť aj s koaličnými partnermi a musela by sa na nej nájsť širšia zhoda. „Ak bude dohoda, dohodneme sa. Ak nebude dohoda, budeme pokračovať v tomto politickom systéme,“ povedal. „Spôsob, akým politicky riadime túto krajinu, škodí slovenskej ekonomike, škodí riadeniu celého štátu,“ vyhlásil Fico.
Takúto zmenu privítal aj Šutaj Eštok, no o detailoch je podľa neho potrebné ešte diskutovať a nerobiť zmeny „od stola“. Ľudia podľa neho požadujú najmä zmenu volebného systému. „O kvórach a podobných veciach by sa mali rozprávať skôr odborníci,“ myslí si. Prezident Pellegrini na margo návrhu Ficovi odporučil, aby svoju pozornosť sústredil na riešenie reálnych problémov, ktorým čelí Slovensko i celá Európa.
Predmetné vyjadrenia považuje len za „výkrik“ premiéra. Nepovažuje však za správnu cestu, aby sa hranica posúvala hneď na sedem percent. „Nemyslím si, že je to otázka krátkej doby,“ poznamenal Pellegrini s tým, že k tomu má čo povedať koalícia aj opozícia. Súhlasí však, že by bolo potrebné urobiť so stranami poriadok. Potrebu zmeny však skôr vníma v tom, čo všetko by mala spĺňať strana na to, aby zostala zapísaná v registri. V demokratickom systéme by mali podľa prezidenta fungovať len také strany, ktorú sú riadne organizované. SNS však zvyšovanie kvóra nevyhovuje. Podmienky upravuje zákon o podmienkach výkonu volebného práva a na jeho zmenu stačí jednoduchá väčšina – 76 hlasov.
Modelový parlament: Smer by siahol na ústavnú väčšinu
Ako by to vyzeralo, ak by sedempercentné kvórum platilo už v predčasných voľbách 2023? Do parlamentu by sa dostali len štyri strany. „Smer by získal 53 mandátov, Hlas 34, PS 42 a vtedajšie OĽaNO (dnes hnutie Slovensko) 21 mandátov,“ uviedol pre Pravdu sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. „Osobne nepovažujem návrh na sedempercentné kvórum (či vysokú kauciu) za šťastný, pretože výrazne obmedzí možnosti menších strán zúčastniť sa politickej súťaže. Päťpercentné kvórum je v takýchto systémoch štandardné,“ myslí si.
Zo štyroch strán by tak boli v tom čase možné len dve koalície a v oboch prípadoch by ich vytvorili dve strany. Smer a Hlas by získali spolu 87 mandátov a ak by sa spojil Hlas s PS, mali by tesnú väčšinu (76 poslancov). Sociológ z agentúry Ipsos Roman Pudmarčík poukazuje aj na to, že v prípade zmeny pravidiel by sa inak správali aj voliči, ale aj strany, ktoré by upravili aj taktiku či kampaň. „Ak by sme mali stanovenú hranicu na vstup do NR SR na sedem percent, viaceré strany by zrejme kandidovali ako koalícia alebo na spoločnej kandidátke jednej zo strán, aby zvýšili svoju šancu získať dostatok hlasov,“ zhodnotil pre Pravdu.
Fico vo svojom návrhu neuviedol, aké kvórum by platilo pre koalície. Napríklad koalícia OĽaNO, Za ľudí a KÚ potrebovali získať na vstup viac ako sedem percent. „Prepočty výsledkov minulých volieb alebo aktuálnych preferencií strán teda nedokážu povedať to, ako by vyzerala realita v prípade, že by bolo aplikované sedempercentné kvórum,“ myslí si.
Zatiaľ teda rátame s rovnakým kvórom pre strany aj koalície. Pokiaľ by sme prepočítali mandáty podľa posledného prieskumu Focusu zo septembra, vyzeralo by to podľa Slosiarika nasledovne – Smer 53 mandátov, PS 50, Hlas 29 a posledným hnutím, ktoré by sa dostalo do parlamentu, by bola Republika s 18 poslancami. Do NR SR by sa nedostalo KDH, SaS či hnutie Slovensko a ani strany, ktoré dlhodobo nedosahujú ani päťpercentnú hranicu, napríklad SNS, Maďarská aliancia či Demokrati.
Pri tomto zložení by bolo skladanie koalície pre Smer značne jednoduchšie. Spolu s Hlasom by im 82 mandátov na vládnutie stačilo. S Republikou by mali až 100 poslancov a siahli by na pohodlnú ústavnú väčšinu. PS by však prišlo o všetkých svojich spojencov. Spolu s Hlasom by síce mali dostatok mandátov (79), no ani jedna zo strán si dnes vzhľadom na povolebný vývoj politickej situácie nevie predstaviť vzájomnú spoluprácu.
Situácia by bola len mierne odlišná v prípade posledného prieskumu Ipsosu pre Denník N. V parlamente by takisto skončili len štyri strany, pričom na prvom mieste by bolo PS s 52 mandátmi a druhý by bol Smer so ziskom 51 poslancov. Hlas a Republika by mali rovnaký počet poslancov ako v prípade prieskumu agentúry Focus. V koalíciách by teda boli minimálne rozdiely.
Fico by svoju stranu zabetónoval pri moci
Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner hovorí v prvom rade o odpútavaní pozornosti napríklad od výpovedí lekárov, nespokojnosti učiteľov, dopadov konsolidácie či problémov vládnej koalície s huliakovcami. „V druhom rade je to nahrávka na smeč strane Hlas, ktorá volá po zmene volebných pravidiel, takže je to verejné otvorenie diskusie. Po tretie je to určite spôsob ako posilniť preferenčne stredne veľké a veľké strany na úkor strán s malým elektorátom,“ hovorí. Strany na hranici zvoliteľnosti by tak boli podľa Cirnera nútené vytvárať koalície alebo spájať sa či kandidovať na jednej kandidátke.
„Paradoxne by mohlo dôjsť aj k javu ako je ďalšie trieštenie a politická nestabilita,“ uviedol Cirner. Vznikať by mohli aj umelé volebné koalície či strany ako v minulosti SDK – na jednej kandidátke bolo viacero strán, ktoré sa po voľbách začali správať suverénne. „Niečo také zažíva SNS,“ pripomína politológ. Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka budú malé strany eliminované.
Jedna strana by si tak mohla na „volebnom trhu“ vytvoriť monopol. „Značne sa zníži reprezentatívnosť volebného systému. Je to prakticky krok k zabetónovaniu postaveniu strany Smer, keďže väčšina ostatných strán sú menšie subjekty. Pritom opozícia je, na rozdiel od Smeru, názorovo diferencovaná,“ uviedol. Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík si myslí, že aj keby to posilnilo väčšie strany, neznamená to, že tie menšie by nemali šancu.
Čítajte viac Zmena politického systému? Líder Hlasu súhlasí. Prezident Pellegrini to považuje za Ficov výkrik: Mal by sa venovať vážnym témam
Päťpercentné kvórum je takmer vo všetkých európskych krajinách, Slovensko malo v 90. rokoch dokonca trojpercentné kvórum. „Sedempercentné kvórum majú napríklad v Rusku. Celkom by ma teda zaujímalo, ako na číslo sedem náš pán premiér prišiel. V každom prípade, zvyšovaním kvóra sa neznižuje celkový počet strán, iba počet strán, ktoré sa dostávajú do NR SR,“ pripomína Štefančík. Problém by bol podľa neho v tom, že strany by sa novej situácii prispôsobili a urobili by podobné zoskupenia, ako je dnes SNS.
Kartel strán i paródia na demokraciu
Dnes platí podľa zákona sedempercentné kvórum pre vstup do NR SR pre koalície a je ťažké ho „preskočiť“. Strany a hnutia ho dnes vedia šikovne obísť tak, že kandidujú na jednej kandidátke a stačí im tak získať päť percent. Tak to urobila napríklad strana SNS. „Zmenám musí predchádzať široká verejná diskusia, čo neočakávam,“ hovorí Cirner.
Na jednej strane je hrozbou už spomínané zabetónovanie moci jednej strany, na tej druhej by to podľa Marušiaka ekonomickými nástrojmi obmedzilo možnosť vzniku nových politických subjektov. „Prakticky by tento krok smeroval proti názorovej a politickej pluralite,“ hovorí politológ SAV. Druhou zásadnou zmenou, ktorú Fico navrhol, je práve zvýšenie kaucie zo súčasných 17-tisíc na pol milióna, čo by mohlo byť pre mnohé strany likvidačné.
V súčasnosti totiž kaucia musia zaplatiť všetky strany, ktoré chcú vo voľbách do NR SR kandidovať. Späť ju dostane strana alebo koalícia, ktorá nakoniec kandidátku nezaregistrovala alebo získala vo voľbách aspoň dve percentá. Kaucie idú priamo do štátneho rozpočtu, čím by Fico získal ďalší zdroj peňazí. Mala by sa zvyšovať? „Určite nie. Viedlo by to ku kartelizácii straníckeho systému, t. j. menšie strany a začínajúce strany by boli oproti veľkým značne znevýhodnené,“ hovorí Štefančík.
„Vytvoril by sa kartel strán, ktoré sú roky súčasťou systému a poberajú štátne príspevky za výsledky vo voľbách a príspevky za mandáty v parlamente, z čoho financujú predvolebné kampane a činnosť strán,“ hovorí Cirner. Marušiak pripomína, že už samotné zavedenie kaucie znamenalo podmienenie účasti vo volebnom zápase veľkosťou finančného zázemia „Tento krok bol už vtedy v rozpore so zásadou rovnosti šancí v politike a rešpektovania politickej plurality. Zvýšenie kaucie len posilní tieto prvky. Tento krok teda ohrozuje fungovanie demokracie v SR,“ hovorí Marušiak.
„Zavedenie kaucie prispelo k privatizácii politických strán, z ktorých sa stal obchodný artikel. To je naozaj paródia na demokraciu,“ uviedol politológ SAV. Okrem toho by zvýšenie kaucie podľa Marušiaka znížilo možnosť na vznik nových strán, ktoré by nemali finančné zázemie. „Bol by to krok k oligarchizácii politického systému SR,“ dodal.
Hlas chce zmenu predstaviť už budúci rok
Šutaj Eštok na margo Ficovho návrhu pripomenul aj iniciatívu Hlasu vrátiť moc ľuďom do regiónov. Cieľom lídra Hlasu je totiž zmeniť primárne volebný systém. Na túto zmenu je však potrebná ústavná väčšina – teda 90 hlasov. Jeden volebný obvod zakotvil v ústave v minulom volebnom období Igor Matovič. Detailný návrh chce líder predstaviť budúci rok. „Aby si ľudia v regiónoch vedeli voliť svojich reprezentantov a aby sme nemali tretinu poslancov iba z hlavného mesta,“ reagoval. SNS však nesúhlasí ani so zmenou volebného systému, naopak dlhodobo ju presadzuje KDH.
Čítajte viac Bude sa voliť inak? Hlas chce meniť „Mečiarov zákon“, SNS je proti. Odborníci varujú pred maďarským scenárom
Zatiaľ však neexistuje nič konkrétne a strana aj rezort vnútra o podrobnostiach mlčia. Šutaj Eštok si vie predstaviť aj zmenu výšky kaucie, no nie na pol milióna. „Treba byť možno trošku realistický. Beriem to ako návrhy, ale bavme sa o nich,“ povedal. Líder Hlasu však chce prísť aj s návrhom na znižovanie finančného príspevku zvoleným politickým stranám a tie strany, ktoré nezískajú päť percent, by podľa neho nemali dostať žiadne peniaze. „Otázka financovania politických strán je tiež otázkou na širokú diskusiu, ale iba odstrihnutie malých strán od príspevkov na činnosť je zas iba o eliminácii politických súperov,“ myslí si Cirner.
Aktuálne získajú príspevok od štátu všetky strany, ktoré vo voľbách získali viac ako tri percentá hlasov. Na zmenu volebného systému by však doplatil práve Hlas. „Rozhodne nepatrí k tým najsilnejším. V prípade vytvorenia väčšinového systému by zrejme musela zvažovať minimálne predvolebnú koalíciu, ak nie fúziu s iným, silnejším subjektom. V prípade strany Hlas by asi išlo o Smer,“ dodal Marušiak. „Ficov nápad je nebezpečný, pretože smeruje skôr k obmedzeniu straníckej súťaže. Návrh Hlasu má svoju logiku, pretože existuje len málo demokratických krajín vo svete, kde sa volia poslanci len v jednom kraji. Ak teda nejaké existujú,“ dodal Štefančík.