Podľa politológov má koalícia „prevádzkové problémy“ a aj keď sa šikovne vyhýba pojmu kríza, jednoznačne k nej smeruje.
Koalícia sa nedohodla
Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga (Hlas) dal krátko pred šiestou večer vo štvrtok 7. novembra hlasovať o ukončení schôdze. Za bolo viac ako sto poslancov. Na ďalšiu schôdzu sa presunulo viac ako štyridsať zákonov vrátane tých vládnych.
Čítajte viac Kartel strán či paródia na demokraciu: Zmenou systému by Fico zabetónoval Smer pri moci. Ako by vyzeral parlament?
Pôvodne sa malo hlasovať v piatok doobeda, no koaličný plán sa na poslednú chvíľu zmenil. Poslanci sa nedostali k viacerým personálnym voľbám a koalícia znova odložila aj voľbu členov Rady STVR. Predseda SNS Andrej Danko krátko pred hlasovaním povedal, že v koalícii stále nie je dohoda na menách. „Hlas nás prekvapil s dvomi nomináciami. Jedno meno je Ivan Gallo, dlhoročný pracovník, mohol by si oddýchnuť, druhým je Daniel Krajcer,“ reagoval.
„Je mi ľúto, že nie je dodržaná koaličná dohoda,“ dodal Danko s tým, že s Krajcerom má problém, lebo bol v minulosti ministrom kultúry za SaS. „Niektoré čiary sa nedajú prekročiť.“ Minister práce Erik Tomáš (Hlas) však uviedol, že strana bude trvať na oboch nomináciách. Poslanci musia zvoliť ešte päť členov, zvyšní štyria už boli vymenovaní ministerstvom kultúry a ministerstvom financií. Kým nebude Rada STVR v plnej zostave, nemôže byť zvolený riadny riaditeľ telerozhlasu ani schválený rozpočet.
Návrh SNS zmietli zo stola
Posledným odhlasovaným zákonom októbrovej schôdze bol návrh poslancov SNS, ktorý mal zakázať „propagáciu, šírenie alebo podporu názorov týkajúcich sa netradičných sexuálnych orientácií na školách“. Voči návrhu novely školského zákona sa ešte v auguste ostro ohradil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas), ktorý predstavil tzv. informovaný súhlas rodiča potrebný pri všetkých akciách „nad rámec“ vzdelávacích osnov.
Finálne slovo pri schvaľovaní akcií by však mala školská alebo pedagogická rada. Do sporu sa vložil aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS), ktorého návrh jeho kolegu pohoršil. Minister školstva síce kolegom odkázal, že sa má každý starať o svoj rezort, nakoniec ustúpil. Situácia sa však zmenila a v deň hlasovania o zákone bolo v sále vidieť, ako šéf školstva horlivo diskutuje s koaličnými poslancami. Parlament nakoniec novelu školského zákona z dielne SNS do druhého čítania neposunul.
Návrh podporilo len sedem poslancov za SNS, traja poslanci okolo Rudolfa Huliaka a Ján Podmanický zo Smeru. Zdržalo sa 77 poslancov vrátane celého Hlasu a Smeru, ale aj dnes už poslanca klubu SNS Dušana Muňka, ktorý odbehol z klubu strany Smer zachrániť Dankov klub. Líder SNS zopakoval, že Drucker je „príliš slniečkarsky“ a aj keď to čakal, nevidel dôvod na stiahnutie novely a ten Druckerov nepovažuje za dostatočný.
Krehká (ne)väčšina a chýbajúci predseda
Ukončeniu schôdze však predchádzal aj nečakaný moment. Po odchode poslancov Rudolfa Huliaka, Ivana Ševčíka a Pavla Ľuptáka z klubu SNS sa vynorili otázky o tom, či koalícia nebude mať problém s fungovaním. Bez troch poslancov má totiž len tesnú väčšinu – 76 poslancov. Huliak síce garantoval podporu koalícii a vláde premiéra Roberta Fica (Smer), čo koaličníci ocenili, netrvalo dlho, kým sa nevyspytateľnosť trojice prejavila v praxi.
Čítajte viac Odvolávanie Šimkovičovej: Vládna kríza? Koalícia nemá v parlamente väčšinu, karty zamiešal Huliak
Počas odvolávania ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) a ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) totiž Huliak oznámil, že sa trojica hlasovania nezúčastní. Koalícii v tom čase chýbal zo zdravotných dôvodov aj poslanec Hlasu Ján Blcháč a tak nebola dva dni uznášaniaschopná. Huliakovi sa podarilo parlament zablokovať a aj keď koalícia ukazovala prstom na opozíciu, faktom je, že Danko stratil kontrolu nad svojim klubom.
Dôvodom neúčasti Huliaka a spol. bola ignorácia zo strany koalície a vyhodenie šéfa Štátnej ochrany prírody Štefana Kysela. „To je absolútna konečná pre nás,“ povedal Huliak. Plénum však nebolo uznášaniaschopné ani pri opozičnom návrhu na odvolanie Huliaka z postu šéfa výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Koaličným zvykom pritom býva automaticky odmietnuť každý opozičný návrh, keďže hlasovanie zaň by znamenalo porušenie koaličnej zmluvy. Hlas, Smer a SNS jeho odvolávanie takisto preložili na schôdzu so začiatkom v novembri. Šéf SNS hovoril o chaose pri hlasovaní v tajnej voľbe, ktorý podľa neho spôsobilo to, že sa voľba nekonala v stredu o piatej poobede, ale už doobeda.
Už mesiace však za sebou koalícia vláči oveľa väčšiu guľu – voľbu predsedu parlamentu. Po prezidentských voľbách si post nárokoval sám Danko, podľa ktorého sa pomery v koalícii zvolením Petra Pellegriniho za prezidenta zmenili. Hlas bol však proti a tak ani po takmer ôsmich mesiacoch Hlas a SNS nedospeli k žiadnemu riešeniu. Nominantom Hlasu ostáva minister investícií Richard Raši, no šéf rezortu práce Tomáš uviedol, že pokiaľ by bolo priechodnejšie meno ich lídra a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, vedia si to predstaviť. Poslanec SNS Roman Michelko uviedol, že by ho podporili, ak by SNS dostalo rezort vnútra. To Hlas rázne odmietol. „Dovoľte mi, aby som sa pri tomto iba pousmial a odkázal všetkých na platnú koaličnú zmluvu,“ povedal Šutaj Eštok.
Verejné škriepky sú znamením problému
V Hlase okrem toho zvažujú, že navrhnú spojiť voľbu členov Rady STVR s voľbou šéfa NR SR. Šutaj Eštok bude navyše požadovať, aby sa predseda parlamentu zvolil už na ďalšej schôdzi so začiatkom v novembri. Premiér Fico v minulosti uviedol, že si nemyslí, že bude mať parlament šéfa do konca roka. Cez víkend zopakoval, že to pre neho nie je priorita. Na jeho mene sa musia dohodnúť lídri všetkých troch koaličných strán, aj preto už nepretláča Danka – na jeho mene dohoda nebola.
Či sa koalícia na predsedovi parlamentu dohodne do konca roka, to politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner odhadnúť nedokáže to odhadnúť. „Situácia sa dynamicky vyvíja a verejné osočovanie jednotlivých skupín v koalícii tomu nepomáha. Ak prestanú na seba mediálne útočiť a vyriešia si spory v zákulisí, až potom nastane stabilita koalície,“ uviedol pre Pravdu.
„Verejné koaličné škriepky sú znamením, že v koalícii nie je všetko v poriadku a sú v nej pnutia, ktoré sa musia vyriešiť, inak to povedie ešte k vážnejším komplikáciám pre vládnutie,“ hovorí. Podľa politológa z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslava Řádeka je to pomerne ambiciózny zámer. „V súčasnosti nič nenaznačuje, že by sa na zmienených nomináciách mali dohodnúť, hoci „technicky“ majú priam nekonečné množstvo možností, chýba im skutočná vôľa dohodnúť sa,“ myslí si.
Koalícia má prevádzkové problémy
Aj keď mal Danko spočiatku silnú pozíciu, rozpad jeho klubu, ktorý musel zachrániť dlhoročný poslanec Smeru Muňko, otriasol jeho pozíciou v koalícii. Dankovi sa síce podarilo z rezortu zdravotníctva vyštvať Zuzanu Dolinkovú (Hlas), no na ostatných frontoch prehráva. Navyše traja odídenci okolo Huliaka teraz žiadajú väčší podiel na chode koalície.
Čítajte viac Fico mení históriu, prevzal moc nad SNS: Muňko sedí na dvoch stoličkách. Bude Huliak štvrtým členom koalície?
Predseda Národnej koalície a nezaradený poslanec Huliak po víkendovom sneme svojej strany oznámil, že budú žiadať jedno ministerstvo SNS – primárne majú záujem o životné prostredie. Huliak bol nominantom SNS ešte pred Tarabom, no prezidentka Zuzana Čaputová ho vymenovať odmietla. Národná koalícia však predstavila aj ďalšie možnosti. „Predseda strany je poverený viesť rokovania o písomnom záväzku, prípadne rozšírení koaličnej zmluvy alebo o uzavretí memoranda o spolupráci medzi koalíciou a NK/NEKA ako ďalším koaličným partnerom,“ píše sa v uznesení republikovej rady. SNS ešte pred snemom Huliakovej strany uviedla, že si voči každému z kandidátky záväzky splnila.
Cirner sa domnieva, že Huliak nejaké ústupky vyjedná, keďže sú ich tri hlasy cenné. „Možno sa všetkých troch poslancov budú chcieť zbaviť a ponúknuť im posty v exekutíve alebo v štátnej správe a pod. Fico musí nájsť nejaké riešenie,“ povedal. Ak by však na popud troch poslancov vládna koalícia otvorila koaličnú zmluvu, môže to byť podľa Řádeka zámienka na ďalšie požiadavky aj od „ticho nespokojných“ vládnych politikov. „Súčasne by bolo veľkým ústupkom vládnej koalície, ak by trom poslancom ‚darovalaʻ ministerstvo životného prostredia. Nehovoriac o hneve environmentalistov, ktorý by na seba vláda priviedla, ak by toto ministerstvo viedol Huliak, ktorý neovláda ani sám seba,“ myslí si.
Premiér Fico však cez víkend uviedol, že od Huliaka o žiadnej požiadavke nepočul a spory s Dankom označil za vnútorný problém SNS. Podobne reagoval na možné požiadavky Huliaka aj líder Hlasu Šutaj Eštok. Podľa premiéra Fica však napriek všetkému žiadna kríza v koalícii neexistuje a zákony v parlamente prechádzajú. Uznal len to, že na niektorých veciach ešte nie je dohoda.
Podľa Řádeka politici vládnej koalície narábajú so slovom kríza „šikovne“. „Tvrdia, že v súčasnej koalícii žiadna kríza nie je, pretože prechádzajú zákony. Faktický stav je však taký, že vládna koalícia sa do stavu krízy posúva. Práve ‚nedohodaʻ na viacerých dôležitých personálnych otázkach na prebiehajúcej parlamentnej schôdzi to potvrdzuje,“ zhodnotil.
Cirner uviedol, že je viditeľné, že koalícia má „prevádzkové problémy“. „Zatiaľ sa to dá riešiť odkladaním vecí, na ktorých nie je spoločná dohoda a musia ešte v rámci koalície prebehnúť ďalšie rokovania,“ zhodnotil s tým, že to spomaľuje procesy a prináša reálne problémy ako napríklad členovia Rady STVR, ktorí chýbajú pre jej sfunkčnenie. „Veľa záležitostí sa kvôli ‚nedohodeʻ v koalícii dostalo do mŕtveho bodu alebo existujú dočasné riešenia ako poverený predseda NR SR Žiga. Koalícia funguje, ale má čoraz väčšie trhliny,“ hovorí Cirner.
Jednotlivci môžu mať vydieračský potenciál
Kto má aktuálne v rámci koalície najvýhodnejšiu pozíciu? Dlho to bola SNS, ale po rozpade a vzdore huliakovcov situácia zmenila. Smer aktuálne nahral Hlasu s ďalšou zmenou volebného systému, kým predtým sa jasne zastával najmä SNS. „Vo vládnej koalícii prevláda mrzutá nálada. Smer na čele s Robertom Ficom je pod tlakom rozpočtovej konsolidácie a obáva sa budúcoročného nárastu životných nákladov aj vlastných voličov,“ skonštatoval Řádek.
„Súčasne ho štve hašterenie sa národniarov s huliakovcami a tarabovcami. Preto sa ,opustil‘ pri zamýšľaní sa o zvyšovaní kvóra pre vstup politických strán do parlamentu, ktoré mu menší koaliční partneri neschvália, lebo by išli proti sebe,“ hovorí o pozícii Smeru trenčiansky politológ. Cirner však pripomína, že Smer je stabilný a má stabilný poslanecký klub. „Tým, že sú najsilnejší a vnútorne jednotní, majú najlepšiu pozíciu v koalícii, každý koaličný partner rešpektuje Fica a jeho najbližších,“ zhodnotil.
Čo sa týka Hlasu, podľa Řádeka strana získala náročné rezorty. „Tiež nad ním visí otáznik ako jeho voliči príjmu zhoršenie životnej úrovne,“ hovorí. Z hľadiska počtov a iných atribútov je však stále pozične na druhom mieste. „No je atakovaný Smerom aj SNS viditeľne aj menej viditeľne, čo ho oslabuje a berie to hlasákom veľa energie. Možno aj voličov. Nový líder sa zásadne nevymedzil voči Smeru, nenašiel pre Hlas unikátnu agendu, a preto je vnímaný ako smerácke béčko, čo nie je dobrá pozícia,“ hodnotí Cirner a pripomína kritiku zo strany SNS, ale aj miešanie sa do agendy ich ministerstiev. „Takže Hlas sa v koalícii nemôže cítiť úplne komfortne,“ uviedol.
Napokon je tu SNS Andreja Danka, ktorý sa minulý rok v októbri mohol podľa Danka cítiť ako ,politický majster sveta‘, lebo sa mu podarilo dostať SNS späť do parlamentu. „Dnes je všetko inak. Jeho návrat do parlamentu mal svoju cenu, tou je prijatie politickej konkurencie na vlastnú kandidátku. Tá mu dnes pripomína, že v politike nie je nič zadarmo,“ dodáva na margo strán Řádek.
Čítajte viac Ktorý politik či šéf štátnej inštitúcie zarobil najviac? V NBS majú aj milionára, Danko si polepšil o viac ako 400-tisíc
„SNS je rozatomizovaná na niekoľko subjektov a osobností, nikto nevie ako sa to ďalej bude drobiť,“ hovorí Cirner s tým, že poslanci SNS napriek rozdrobenosti nevidia inú alternatívu voči tejto koalícii a preto ju budú podporovať. „Aj jednotlivci majú pri krehkej väčšine v parlamente veľkú váhu a vydieračský potenciál, preto aj klub SNS a huliakovci môžu hrať rôzne politické hry, aj keď na to ,nemajú karty‘,“ hovorí prešovský politológ.
Najväčším problémom sú podľa Cirnera umiernení poslanci v Hlase, ktorým sa nepáči predovšetkým politika SNS a časti Smeru. „A neriadené strely pochádzajúce z klubu SNS, ktoré z koalície neodídu, ale budú pre seba žiadať stále viac a viac,“ dodal. Podľa Řádeka sú to veľkorysé sociálno-ekonomické ale aj zahraničnopolitické sľuby vlastným voličom. „Súčasnej vláde sa ich darí ťažko plniť. Rozpočtová konsolidácia je pred nami a bude pokračovať aj v predvolebnom roku. Obranná dohoda s USA nie je vypovedaná a prípadný profit so začatých zahranično-politických projektov sa prirodzene zatiaľ nemohol prejaviť. Vládne strany si tak lojalitu vlastných voličov udržiavajú najmä útokmi na parlamentnú a aj mimoparlamentnú opozíciu,“ dodal Řádek.