Mestský súd v Košiciach v stredu popoludní rozhodol o väzobnom stíhaní policajta a jeho umiestnení do kolúznej väzby. V priestoroch košickej polície nedošlo k použitiu neadekvátnej sily voči občanovi po prvýkrát. Len nedávno bol medializovaný prípad muža, ktorý opísal, ako ho na polícii bili, kopali a sexuálne zneužili. Hodnotiť, či ide o systémový problém z dvoch prípadov, je podľa Královiča ťažké.
„Môžeme sa pozerať na viacero faktorov, ktoré môžu takéto veci ovplyvňovať. Dovolím si povedať, že hovoríme o poddimenzovaní Policajného zboru, z ktorého môže vznikať frustrácia a možno aj menšia pozornosť pri výbere a kontrole policajtov,“ uviedol pre Pravdu.
Domnieva sa však, že podmienky na prijatie do zboru sú dnes nastavené dostatočne prísne a viac by sa sprísňovať nemali. Oveľa väčší priestor by malo dostať priebežné hodnotenie policajtov, spätná väzba, ale aj psychotesty, a to nielen v súvislosti s držaním zbrane.
Hmaty, chvaty, kopy a údery
Donucovacie prostriedky ako hmaty, chvaty, kopy a údery majú byť prioritne smerované k spacifikovaniu priestupcu alebo páchateľa, ktorý neuposlúchol výzvu policajta. Nemá však ísť o údery, ktoré by mu mohli spôsobiť ťažké zranenia alebo úmrtie.
„Z medializovaných informácií nie je známe, či to bol amok policajta, ktorý dobil toho človeka, alebo či to bolo reálne použitie donucovacích prostriedkov a iba sa to zvrtlo a spôsobilo to priestupcovi takéto zranenia,“ vysvetlil. Skúmať sa preto bude aj to, akou silou policajt voči mužovi zasiahol.
Scenárov, ktoré mohli v Košiciach nastať, sa ponúka viac. Jedna z teórií je, že sa policajt mohol dať vyprovokovať prvotným impulzom páchateľa priestupku, no úlohu mohlo zohrať aj aktuálne rozpoloženie člena hliadky. Fabulovať, ktorý zo scenárov sa stal, je podľa Královiča predčasné.
„Samozrejme, policajt s jeho oprávneniami, kompetenciami a s inštitúciou, ktorú zastupuje, má byť odolný a odolnejší ako akýkoľvek bežný občan voči provokáciám a eskalácii situácie. Naopak, má byť ten, kto situáciu deeskaluje a ktorý donucovacie prostriedky používa až v krajnom prípade, ak všetky ostatné dostupné prostriedky už boli vyčerpané,“ priblížil.
Pozitíva uznávajú aj policajti
Ak by policajti podliehali väčšej kontrole zo strany nariadených, napríklad technickými prostriedkami, a akýkoľvek kontakt s priestupcom alebo páchateľom by sa nahrával cez osobné kamery, otáznikov by bolo podľa Královiča menej. „Jednak by to držalo samotných policajtov, ľudovo povedané na uzde, aby aj oni sami seba o niečo viac kontrolovali pri použití donucovacích prostriedkov, a jednak by tam bola aj verejná kontrola,“ priblížil.
Královič hovorí, že ak by chcel príslušník vykročiť zo svojich právomocí, tak v momente, ako je na mieste incidentu verejnosť alebo si niekto nahráva situáciu na telefón, prípadne je priestor sledovaný bezpečnostnou kamerou, tak aj policajt, ktorý by chcel prekročiť právomoci, si oveľa menej dovolí.
Prax z iných krajín podľa odborníka na bezpečnosť ukazuje, že telové kamery sú účinné a ich prítomnosť deeskaluje napätie na obidvoch stranách – aj u policajta, aj u priestupcu. „Nemusíme ísť ďaleko. Mestská polícia Bratislava už viac ako rok používa desiatky telových kamier,“ podotkol.
Policajti a policajtky podľa Královiča priznávajú, že keď majú na tele kameru, ktorá ich nahráva, dávajú si aj oni väčší pozor na to, ako sa správajú alebo čo rozprávajú. Oveľa menej si dovolí aj občan, ktorý je zároveň pokojnejší, pretože sa v okolí nachádza objektivizačný prvok s viacerými mikrofónmi alebo kamerami so širokouhlým objektívom. Situácia je tak podľa neho transparentná a nezmazateľne a neupraviteľne zaznamenaná.
„Myslím si, že toto je jeden zo spôsobov, no nie jediný, ktorý by v celom kolorite znižovania násilia alebo zlepšovania dôvery a transparentnosti v políciu mohol fungovať,“ vyjadril sa.
Kto vyvodí zodpovednosť
Či a u koho by mala byť vyvodená zodpovednosť, je podľa Královiča politická otázka. Dôležité je, čo ukáže vyšetrovanie – či bol policajt už v minulosti problémový, či boli na neho hlásené incidenty a neadekvátne použitie donucovacích prostriedkov. To by podľa Královiča nasvedčovalo tomu, že by o tom mali byť informovaní aj jeho nadriadení.
„Ak to bolo izolované a policajt nikdy predtým nebol problémový a všetky školenia, posudky a hodnotenia mal pozitívne, tak je to, samozrejme, niečo iné,“ myslí si odborník. Pri počte policajtov v Policajnom zbore SR by totiž bolo štatisticky nemožné, ak by boli policajti celkom bez incidentov.
„Dá sa povedať, že individuálne zlyhanie pri takom počte policajtov štatisticky možné je. Dôležité je, aby sa z toho nestala systémová vec a nebolo to tolerované – takéto správanie,“ dodal odborník.