Policajtom sľubovala telové kamery ešte v roku 2018 bývalá ministerka vnútra Denisa Saková (dnes Hlas, predtým Smer). Zaviesť ich mali „v krátkej dobe“. Rozbehnutú súťaž neskôr zrušili pre vážne deficity v transparentnosti a hospodárnosti. Hoci chcel rezort nakúpiť kamery aj pod vedením Romana Mikulca (hnutie Slovensko), realizovali sa len prípravné trhové konzultácie.
Je takmer koniec roka 2024 a policajti ich stále nemajú. Zrejme sa ich tak skoro nedočkajú ani od súčasného ministra, ktorý je vo funkcii už viac ako rok a začal o kamerách intenzívnejšie hovoriť až po brutálnom policajnom čine v Košiciach. Ministerstvo totiž na obstaraní telových kamier pre policajtov na celom Slovensku ešte len pracuje.
„V súčasnosti dodávateľ pre oblasť využívania video-analytických služieb a telových kamier vybraný a v tomto roku dokončuje štúdiu uskutočniteľnosti. Štúdia bude podkladom pre samotné obstarávanie video-analytickej platformy (dispečing + software), telových kamier a prípadne aj iných kamier nevyhnutných pre maximalizáciu využitia platformy,“ uviedol pre Pravdu hovorca rezortu Matej Neumann.
Rezort vnútra tak reagoval na dva tragické prípady, v ktorých po zásahu policajtov zomreli dvaja občania. Prvý sa odohral v Košiciach 5. novembra, policajt mal na smrť zbiť muža podozrivého z drobnej krádeže. K druhému došlo 16. novembra v Tepličke nad Váhom v okrese Žilina, kde muž údajne útočil na hliadku sekerou. Policajti proti nemu použili taser, následne využili hmaty, chvaty a putá. Muž medzičasom upadol do bezvedomia a následne zomrel. Oba prípady vyšetruje Úrad inšpekčnej služby.
Ako bude vyzerať pilotný projekt?
Šutaj Eštok chce po košickej tragédii spustiť do konca roka aspoň „demoverziu“. „Projekt, ktorý tu bol asi desať rokov, s ktorým sa nepohlo, projekt telových kamier policajtov sme prevzali my a zásadným spôsobom sme ho akcelerovali. Môžem oznámiť, že už ku koncu tohto roka, 1. decembra, bude implementované aj pilotné riešenie,“ vyjadril sa minister. Podľa informácií, ktoré Pravde poskytlo ministerstvo, to na veľkú slávu a zásadnú zmenu nevyzerá. Ako bude pilot vyzerať v praxi?
„Vzhľadom na tragický prípad z Košíc zo začiatku novembra už čoskoro v Košiciach a v Bratislave spustíme pilotnú prevádzku, v rámci ktorej policajtov vybavíme 20-timi telovými kamerami s príslušenstvom. Predmetom testovania v rámci pilotnej prevádzky budú funkcie kamier a spôsob ich používania – napríklad ich spúšťanie ručné, diaľkové alebo automatické, uchytenie, poloha a podobne,“ priblížil Neumann.
Ak si predstavíme, že z 20 kamier dostanú v pilotnom projekte po desať kusov dve veľkomestá a vždy sa niektoré zo zariadení budú musieť nabíjať a sťahovať dáta, naraz bude v teréne len polovica z nich. V praxi to teda môže vyzerať tak, že v jednej chvíli bude kamerou vybavených len päť či šesť hliadok v jednotlivých mestách. „Ak hovoríme o pilote, vždy je lepšie niečo ako nič,“ myslí si odborník na bezpečnosť a nočný primátor Bratislavy Martin Královič.
S dvoma desiatkami zariadení preto netreba mať očakávania, že sa zlepší transparentnosť a zmierni sa napätie v krízových situáciách. Koncovým stavom by mala byť podľa Královiča minimálne jedna telová kamera v každej dvojčlennej hliadke, ktorá bude v teréne. V ideálnom prípade by mali byť dve, respektíve, by ju mal mať na sebe každý policajt v službe.
Bratislava a Poprad predbehli štát
V zavedení telových kamier predbehli štátnych policajtov viaceré mestské polície. Prvou na Slovensku, ktorá ich zaviedla ešte v roku 2020, bola Mestská polícia Poprad. V súčasnosti vlastní šesť telových kamier. „Nadobúdajúca cena týchto kamier bola cca 200 eur za jeden kus,“ uviedol pre Pravdu náčelník polície Marián Gardoš.
„Tieto kamery sú používané 24 hodín všetkými hliadkami vo výkone služby, pričom každá hliadka má pridelenú minimálne jednu kameru, plus pevné kamery umiestnené vo vozidlách. Telovými kamerami zaznamenávajú, v zmysle interného príkazu náčelníka Mestskej polície Poprad, hliadky všetky zákroky,“ priblížil Gardoš.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Telové kamery sa veľmi osvedčili aj v takmer polmiliónovom hlavnom meste. Mestská polícia Bratislava má v súčasnosti na 342 príslušníkov 48 zariadení a pomýšľa už aj na ďalšie, aby mala vybaveného kamerou každého policajta a policajtku. Využíva ich už rok a pol.
Nateraz je každá dvojčlenná hliadka vybavená aspoň jedným kusom techniky. Majú ich všetky okresné veliteľstvá a Útvar zásahovej jednotky a kynológie, v prípade ktorého má v bežnom výkone zariadenie každý príslušník. Výnimkou sú len špecifické situácie ako protesty alebo kritické športové podujatia, kde je v teréne viac policajtov a nemajú možnosť dať kameru každému. O prevádzku kamier sa starajú technici Mestského kamerového systému, ich zavedenie si tak vznik novej pracovnej pozície nevyžadovalo.
„Cena telových kamier, ktoré aktuálne máme, vrátane potrebného príslušenstva a podporných služieb (hardvér, softvér, úložisko, dokovacie stanice, licencie a pod.) bola 86 000 eur (s DPH),“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa polície Barbora Krajčovičová. „Telové kamery boli zakúpené z financií Mestskej polície Bratislava, ktoré boli vyčlenené z rozpočtu hlavného mesta na príslušný kalendárny rok,“ pokračovala.
Koľko by ich potreboval zbor
Kým Šutaj Eštok chce v pilotnom projekte použiť dve desiatky kamier, Mikulec mal ambicióznejší plán. V skúšobnom období chcel nasadiť 192 zariadení vrátane príslušenstva a IT techniky na ukladanie záznamov. Záujem o súťaž vtedy prejavilo 16 európskych firiem. Královič podotkol, ak by bol počet 192 cieľovým stavom bolo by to pri stovkách hliadok po celej krajine takisto málo.
Počty kamier, ktoré chce Šutajov Eštokov rezort obstarať nateraz známe nie sú, odhaliť to má až spomínaná štúdia uskutočniteľnosti. Chýbajú tiež informácie o technických parametroch, nevieme, ktoré útvary nimi budú disponovať a neznáma je aj výška nákladov. Tá bude podľa Neumanna závisieť od viacerých faktorov, ktoré sa ukážu až v ďalšej fáze projektu.
V Policajnom zbore pracuje aktuálne zhruba 20-tisíc príslušníkov, z toho časť tvoria velitelia, operatívci alebo zamestnanci v kanceláriách. Ak vezmeme do úvahy, že mestská polícia v Bratislave má pri počte 342 príslušníkov 48 kamier, štátna by pre hliadkujúce zložky potrebovala približne dve tisícky kusov, aby sa vôbec preukázala ich účinnosť. Královič si myslí, že kamery by mali mať aj pre dopravných policajtov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s občanmi.
Na plošné pokrytie telovými kamerami si policajti ešte počkajú. Kým v prípade obstarania pilotných 20 kusov zrejme pôjde o zákazku s nízkou hodnotou, na ktorú nebude potrebné verejné obstarávanie, pri počtoch v tisíckach kusov sa náklady môžu vyšplhať na státisíce až milióny eur a pôjde o zložitejší a časovo náročnejší proces. Potrvať to môže mesiace.
Komplikovanejšou časťou môže byť podľa Královiča pri stovkách obvodných staníc a základných útvarov implementácia projektu, školenia a v niektorých prípadoch aj zavedenie kvalitného internetového pripojenia, aby sa z kamier dali sťahovať dáta. Môže sa teda stať, že telové kamery po celom Slovensku nebudú ani do konca budúceho roka. „To by som považoval za veľký unikát, keby sa v roku 2025 podarilo všetkých hliadkových policajtov vybaviť osobnými kamerami. Osobne neverím tomu, že sa to podarí,“ domnieva sa odborník na bezpečnosť. Hovorí, že hoci je rozdiel v obstaraní a implementácii desiatok a tisícov kusov kamier, desať rokov je pomerne neospravedlniteľný čas.
Česko je ďaleko vopred, opäť
Presne taký dlhý čas ich majú zavedené v Českej republike. Nákup osobných kamier si zaisťujú konkrétne krajské riaditeľstvá podľa aktuálnych potrieb zo svojich rozpočtov, prípadne v spolupráci so samosprávami, teda ich nenakupujú centrálne.
„Samotné používanie kamier z dôvodu dokumentácie protiprávneho konania, a zároveň na ochranu policajtov v priamom výkone služby funguje viac ako desať rokov a je už bežnou súčasťou výkonu služby policajtov. Rovnako sa tak používajú aj palubné kamery v služobných vozidlách. Služba policajtov je primárne vykonávaná v minimálne dvojčlennej hliadke a kamerou je vždy vybavený aspoň jeden policajt (veliteľ),“ uviedol pre Pravdu hovorca Policajného prezídia Českej republiky David Schön.
Z vlastnej skúsenosti hovorí, že na obvodnom oddelení, kde slúžil – okresné mesto, veľký počet obyvateľov a rozsiahle územie – disponovali šiestimi kamerami. Hovorí, že hoci na oddeleniach menšieho typu ich býva menej, vždy platí, že aspoň jeden policajt v hliadke je vybavený kamerou.
Ako Schön vysvetlil, kamera v priebehu služobných zákrokov pomáha pri odhaľovaní priestupkov, ale tiež trestnej činnosti. Zaznamenajú napríklad aj priebeh dopravnej kontroly vodiča, ktorý môže byť pod vplyvom alkoholu či omamných a psychotropných látok a dopustí sa pri kontrole korupčného správania. Takto dokumentujú podľa hovorcu každé riešenie protiprávneho konania.
„Kamery slúžia nezastupiteľne tiež v prípadoch, kedy je policajt nútený použiť napríklad donucovacie prostriedky či služobnú zbraň a vďaka záznamu z kamery je jasne zadokumentovaný celý skutkový dej, použitie výziev a podobne,“ dodal.
Vyhodnocovanie služobných zákrokov robí primárne nadriadený policajt, prípadne príslušník zaradený na odbore vnútornej kontroly a v prípadoch podozrenia zo spáchania trestného činu je záznam k dispozícii tiež Generálnej inšpekcii bezpečnostných zborov. Na vyhodnocovanie záznamov z kamier tak nie sú zriadené žiadne špeciálne pozície.
Ako fungujú kamery v praxi
Snímacie zariadenia si policajti pripínajú na odev alebo taktickú vestu na začiatku služby a po skončení ich vracajú do dokovacích staníc, ktoré stiahnu zábery z celého dňa a zariadenia nabijú pre ďalšiu službu.
„Kamery snímajú dianie v teréne kontinuálne, teda počas celej služby, po spustení zaznamenávania (stlačením tlačidla) nahrá kamera nielen samotnú udalosť, ale aj určitý časový úsek pred samotným spustením. Kamery majú aj viaceré automatické funkcie, napríklad samé zapnú nahrávanie pri výstrele,“ priblížila hovorkyňa bratislavskej polície. Konkrétne situácie, kedy sú policajti povinní zapnúť nahrávanie, majú predpísané v interných smerniciach. „V prípade, že tak nerobia, môžu byť voči nim vyvodené dôsledky,“ doplnila.
Záznamy z kamier polícia využíva ako dôkazový materiál pri vyhodnocovaní podnetov, sťažností či adekvátnosti použitia donucovacích prostriedkov. Prípad, kedy by bolo použitie donucovacích prostriedkov vyhodnotené ako neadekvátne alebo neprimerané, doteraz nezaznamenali. „Pri podnetoch a sťažnostiach na príslušníkov mestskej polície (týkajúcich sa napríklad podozrenia z nesprávneho postupu policajtov pri riešení rôznych situácií, nevhodnej komunikácie a podobne), vo viacerých prípadoch kamery dokázali opak,“ skonštatovala hovorkyňa.
V Poprade zaznamenali kamerami už rôzne zásahy. Napríklad aj zadržanie páchateľa trestného činu vraždy priamo na mieste, keď syn pred tromi rokmi v dome zavraždil vlastnú matku. Náčelník popradskej polície Gardoš si ich pochvaľuje. Žiadne porušenie právnych predpisov policajtmi doteraz nezaznamenal. Práve naopak. Kamery im pomohli objektívne vyhodnotiť konanie policajtov pri preverovaní sťažností súvisiacimi so zákrokmi.
Hovorkyňa bratislavskej mestskej polície vysvetľuje, že kamery ovplyvňujú, ako sa počas zákroku správa občan a aj policajt. „Preukázateľne redukujú agresívne správanie a vytvárajú väčšie nároky na profesionálny prístup policajtiek a policajtov, čím je chránená ako verejnosť tak aj samotné hliadky,“ priblížila.
Kamery nie sú všeliek
Ako však ukazujú prípady zo Spojených štátov amerických, telové kamery nie sú všeliek. Královič si myslí, že ide o širší problém, ktorý súvisí s nedôverou v políciu a napätím medzi komunitami. „Netvárme sa, že keby sa za rok alebo dva podarilo každého hliadkového policajta vybaviť osobnou kamerou, nenamýšľajme si a neočakávajme od toho, že sa už neudeje žiaden konflikt,“ podotkol. Dôkazom môže byť aj prípad z Košíc, kedy policajt, ktorý na smrť zbil 48-ročného Ľubomíra, síce nemal telovú kameru, ale v obchodnom centre bola prítomná bezpečnostná kamera a od brutálneho činu ho to neodradilo.
Zavedenie kamier sa stretlo s pozitívnym ohlasom aj v USA, no dôveryhodnosť záznamov narúša, že niektoré policajné oddelenia odkladali zverejňovanie záberov alebo publikovali len čiastočné alebo upravené videá, alebo dokonca zábery nezverejnili vôbec. Nezisková organizácia The Marshall Project na svojom webe uvádza, že podľa zistení z roku 2022 zo 79 úmrtí po policajnom zásahu boli zábery zverejnené len v 42 percentách prípadov.
Nevýhoda telových kamier sa podľa organizácie ukazuje aj na subjektívnej interpretácii záznamov. Ukázalo sa to, keď rovnaké zábery s použitím policajnej sily poslali na posúdenie desiatim expertom. Ich interpretácia sa výrazne líšila. Americká televízia NBC News zase nedávno zistila, že na rozdiel od policajtov, federálni agenti kamery nenosia.